Recenzia knihy História turistiky v Ružomberku

Dňa 6. septembra bola v Ružomberku uvedená do života publikácia História turistiky v Ružomberku od Jozefa Hýroša, ktorá mapuje históriu organizovaného turizmu v našom meste od dôb Rakúsko-Uhorska až po dnešok. Hovorca mesta Viktor Mydlo opisuje dojmy z unikátnej knihy, ktorá nesmie chýbať v knižniciach turistov aj ne-turistov. 3 minúty čítania

Nestáva sa každý rok, že v Ružomberku uzrú svetlo sveta dve výnimočné knihy. V prvej polovici kalendárneho roka sme boli svedkovia toho ako duo autorov Hruboň a Hruboň (otec a syn) vydali a pokrstili výnimočnú knihu o ružomberských pohľadniciach. Listujúc v spomenutej publikácii, človek sa neubráni pocitu, čo všetko dokáže spraviť vášeň. V tomto prípade – a sám autor to na krste potvrdil, že motorom ku napísaniu knihy bola vášeň v zbieraní a vymieňaní historických pohľadníc. Kniha Jozefa Hýroša – História turistiky v Ružomberku, o ktorej dnes píšem svoju skromnú recenziu, je rovnako poháňaná vášňou, hoci si trúfam povedať, že turizmus nie je vášeň, ale životný štýl. A ak si máme povedať úprimnú pravdu, tak musíme priznať aj to, že turizmus nie je pre každého. Je pre skupinu ľudí, ktorí sú ochotní horám venovať všetok voľný čas. A práve takí ľudia včera vydali svoju knihu.

Ako kniha pôsobí a ako sa začína

Už zo svojho obalu je zrejmé, že sa jedná o unikátnu publikáciu, ktorá má úlohu prežiť desaťročia v knižnici bez väčších zranení. Formátovo pripomína dve výborné domáce diela – Monografiu mesta Ružomberok a Rody a Osobnosti, ktoré už roky poznáme, čítame a učíme sa z nich. Obálku tvorí impozantná fotografia turistu sledujúceho krásy prírody v Račkovej doline od mladého fotografa Štefana Koreňa. Úvodná fotografia je akousi kópiou pôvodnej čiernobielej fotografie Ivana Svobodu z úbočia Kamenistej. Ale nejde tu v žiadnom prípade o plagiát. Autori to na zadnej strane priznávajú a pridávajú k tomu originál na porovnanie. Rešpekt knihe pridáva mierne pogumované spracovanie obálky.

O rýchly vpád do deja sa postará prvá veta sýtožltej zadnej strany: V 19. storočí a na začiatku 20. storočia v Ružomberku, a pravdepodobne ani na Slovensku, turistov veľa nebolo. Do hôr chodilo málo ľudí. Autor touto vetou začne písať príbeh knihy opisom stavu, v akom bola turistika na začiatku sledovaného obdobia. Je pravda, že históriou za Rakúsko-Uhorska sa kniha zaoberá len v desiatich stranách, no pri zložitosti dopátrať sa k týmto informáciám skladám autorovi poklonu za všetkých desať strán.

Kapitoly

Kniha je rozdelená do prehľadných a logických kapitol, kde po úvodom slove autora prechádzame už k spomenutej histórii turistiky za Rakúsko-Uhorska, ktorá končí rokom 1918 a založením známych spolkov a klubov Sokol, Orol či iných organizovaných turistických združení. Prechádzame tak z ne-organizácie a polo-organizácie do organizovanej turistiky, ktorá je ťažiskovou témou publikácie. Nasledujúcim dvadsiatim rokom autor venuje 50 strán pútavého obsahu s priloženými dobovými fotografiami. Keď si predstavíme, aká situácia na našom území po 1. svetovej vojne bola, je nám jasné, že organizovaná turistika sa nerodila ľahko no o to silnejší koreň dnes má. Okrem textu a fotografii sa pomerne často v knihe stretneme s tabuľkami a údajmi, ktoré autor len tak ľahko nevymyslí, ale musí po nich pátrať. Hneď prvou je Zloženie výboru OKČST v Ružomberku v rokoch 1922-1927. Prvá tabuľka je svedkom valného zhromaždenia klubu Československých turistov, ktorý si každý rok musel voliť svoj výbor. Pre mňa veľmi zaujímavou časťou tejto kapitoly bolo ozrejmenie autora, akým spôsobom vznikalo značkovanie turistických chodníkov v čase 1.ČSR v pôsobnosti mesta. „Cesta z Korytnice na Donovaly pre autá ešte neexistovala, trasa dostala preto zelenú značku po lesných cestách,“ opisuje autor takmer storočnú situáciu cesty, ktorá patrí dnes k tým najvyťaženejším v našom okrese. Kapitola sa venuje aj funkcionárom, nocľahárňam a prvým publikáciám z našej prírody. Je obohacujúce dočítať sa aj o prvom článku o Ružomberku v časopise Krásy Slovenska s názvom Bol som v Ružomberku s podtitulom Veselé i vážne o „hlavnom meste Liptova“.

Nasledujúca kapitola skúma turistiku v rokoch 1939-1949, teda opäť neľahké obdobie na akúkoľvek organizovanú činnosť. V tejto kapitole autor venuje svoju pozornosť Klubu slovenských turistov a lyžiarov, jeho štruktúre a rôznym podskupinám. Ako názov klubu jasne napovedá, klub sa delil na turistov, lyžiarov a klub fotoamatérov. Na záver tejto kapitoly, môžeme popri vyznaných osobnostiach turistiky toho obdobia nájsť aj titulnú fotografiu z v poradí tretieho turistického sprievodcu nášho mesta s názvom Ružomberok, raj lyžiarov a stredisko cestovného ruchu.

Kapitola číslo 5 opisuje nasledujúcich 50 rokov na takmer 50. stranách. V nej sa čitateľ dozvie informácie aj o rôznych iných turistických skupinách v meste. Opisovaná je textilka a jej dopad na turizmus, zahraničné aktivity, programy túr a vychádzok a stretávame sa tu, okrem iného, aj s organizovanou turistikou pre mládež.

Kapitola číslo 6 sa venuje ponovembrovej turistike v našom meste. Vzhľadom na fakt, že sa jedná o novodobú históriu, mnohé tváre a mená sú známe. Venuje sa skupinám, klubom a osobnostiam, ktoré môžeme dnes reálne stretnúť nie len na turistických chodníkoch, ale aj bežne v potravinách či na ulici.

Kniha sa v nasledujúcich kapitolách blíži do svojho záveru, no na príbehu vôbec neklesá. Opisuje významné osobnosti turizmu a osobnosti krajinárskej fotografie, bez ktorých by publikácia nikdy nemohla vzniknúť. Pre mňa ne-turistu je najzaujímavejšou kapitolou kapitola opisujúca turisické chaty a prístrešky, ktoré poznajú nie len pravidelní chatári, ale aj tí, čo si len z času na čas vybehnú na kopce v našom okolí.

Komu je publikácia určená?

Myslieť si, že kniha nájde svoje miesto v knižnici výlučne turistov je nezmysel. Ku knihe si hravo nájde cestu aj ne-turista so záľubou o domácu históriu (môj prípad) či pamätník starého Ružomberka.  Rozhodne by nemala chýbať lokálpatriotom nášho mesta a zberateľom unikátnej literatúry Liptova.

Záverom

Záverom opäť rád zopakujem moje tvrdenie, že kniha je výnimočným dielom autora, z ktorého badať jeho lásku k prírode, horám a turizmu. Bez entuziazmu by takáto kniha nikdy nevznikla, čo potvrdzuje starú známu pravdu, že bez úprimnej lásky sa nič mimoriadne spraviť jednoducho nedá. Storočnica organizovanej turistiky v meste je oslávená skvostným dielom domáceho autora, ktorá dá pevný vedomostný základ každému, kto nechce kráčať „len“ po turistických chodníkoch, ale je pre každého, kto chce kráčať po stopách histórie našej turistiky.

fotografia: autor Jozef Hýroš reční počas krstu svojej knihy

/vm

Hovorca mesta Ružomberok