Deväť púmp a auparkový lesopark

Stačí sa obhliadnuť a načrieť do mestských tlačovín toho obdobia. Obdobia, kedy  skončili štyri mestské vlády jedného porevolučného  demokratického a posttotalitného času. Dovtedy vládli   na Ružovom vrchu  predsedovia mestských národných výborov a niekoľko poslancov z jednej politickej strany.

K zemi priklincované pumpy  na dvoch  hlavných prejazdných smeroch západ – východ a juh – sever si po pravej strane v smere jazdy motorových vozidiel  vylepšili obchodné a obratové parametre a štatistické čísla. Rovnako pri znižujúcom sa počte obyvateľov mesta matematicky i samotné mesto v ukazovateli počtu púmp a čerpadiel pohonných hmôt na jedného obyvateľa mesta, si tak na Slovensku udržiava vedenie. Nemožno zabudnúť ani na lekárne, ktorých počet dramaticky vzrástol a tak miestny občan sa o svoje zdravie báť nemusí.

S prírodou zrasteného domorodca však v čase zúrenia jarného Covidu 19 zabolelo srdce. V západnej časti mesta v okolí Klačna akýsi vandal (po ktorom pátra aj Mestská polícia) poobtínal kmene stromov tak, aby znemožnil ich ďalší rast a spôsobil ich odumieranie. Za obeť mu padla takmer sedemdesiatka prevažne listnatých a barbarsky  zohavených prírodných jedincov, ktoré nikomu neubližovali a nezavadzali.

Vandal – zasekávač a ničiteľ botanických kultúr mohol  lepšie a gramotnejšie uplatniť svoju silu a venovať ju  na likvidácii náletových drevín za modrým plechovým plotom na Podhore. Tam kde nikto stromy v tzv. kozom parku nesadil, neštepil a neošetroval  rastú samy. Ilegálny  dolnoliptovský Lomidrevo si radšej mohol svoju nenávisť k nim vybúriť a za primeranú odmenu mesta alebo budúceho divelopera povykášať a vyčistiť bujný lesopark plochy , kde mal stáť tzv. Aupark, ktorý tam už nikdy stáť nebude.

„Lesopark“ sa v strede mesta za posledné tri a pol obdobia panovania mestských vlád (14 rokov ) zrevitalizoval a vyrástol z neho statný les. A les v meste, ktoré bojuje zo zápachom a prachom cez zriadenú komisiu, je nakoniec malými pľúcami vyrábajúcimi kyslík.

O tom, čo s ním bude ďalej rozhodnú budúce mestské vlády. Aj keď to so súkromnými pozemkami a neoblomnými vlastniteľmi urobiť niečo pre zanedbanú časť mesta vyzerá v boji s radnicou často na remízu , predsa však raz musí dôjsť k dohode oboch strán , aby sa  mesto  v jeho negustióznom strede za polámaným plotom Podhory  konečne zmenilo a vytrhlo z chápadiel  spavej komunálnej nemoci a úradníckej insuficiencie.

Veď už dlho sa tu aj hrá a skúša s nervami občana prechádzajúci rozbitými ulicami mesta, nedostatočne a fušersky odvedenými prácami asfaltétov po prekopávkach . Rok čo rok je povrch vozoviek miestnych ulíc horší. A už len veľmi málo nám chýba, aby sme v odvedenej práci asflatérov na Plavisku dosiahli kvalitatívny parameter – štatút súčasnej cesty ktorou prechádzate cez Nedožery – Brezany a mierite na hornú Nitru. A taký si predsa mesto s ružou v erbe nezaslúži.

Parkovisko – to neplatené (a to ak ho tak možno nazvať, to pri synagóge ) vás občas kolesom parkujúceho a prichádzajúceho auta z mláky výdatne ošplechne, keď nič netušiaci uzamykáte to svoje.  A keď nie blato či mastný mokrý štrk, potom už len polietavý prach z vyloganých jám. Z troch strán dookola „parkoviska“  umiestnené štvoruholníkové betónové kvetníky a ich ihličnanové kultúry dlhodobejšie  nepocítili kyprenie spečenej zeminy  a stali sa odpadovými košmi pre cigaretové ohorky , plechovice od piva či alkoholové ťapky  prímestských „ovocníčkov“.

Obďaleč smerom k Bille podobný obraz pod porastom bilbordov „ pri grcálku“ s občerstvením a aj na stojáka kde si pod košatým stromom vytlačujúcim svojimi koreňmi krivý asfaltový chodník musíte dávať pozor aby ste nestupili do vydávenej „šable“ a nepotkli sa.

Ktovie o čo sa hrá a kto z koho a dokedy po bezmála štyroch rokoch patového šachu na oplotenom jednoárovom území ulice Za dráhou tak nechutne a sarkasticky siahajúcom k vstupu či výstupu do bytovky.  A keby ten plot , kde majiteľ čaká asi na vytrysknutie prameňa ropy či rozprávkový finančný obnos  stál  vôbec za to, aby si mesto a on dávali tak nadpriemerne poriadne na čas.  Pár krokov odtiaľ medzi západnou stenou plavárne SCP a obytným panelákom – územím nikoho alebo každého, aspoň raz do roka pokosiť a vyzbierať papierové odpadky.

Aj keď fungovanie Shopping Centra či nákupného strediska na Bystrickej  a i tzv. asistenčného centra v staršej administratívnej budove Mondi (čo naznačila bývalá ministerka vnútra Saková pri poslednej návšteve mesta) sa odkladá a asi nestihne bývalé plány súčasnej mestskej moci, a keď tak, tak len v jej záverečnom dovládnutí , predsa je tu dobrá správa a lastovička z prvého augustového vydania Ružomberského hlasu.  Nemala by byť jóbovou zvesťou, veď vraj nová krytá plaváreň čaká na stavebné povolenie .

Konečne tak skoro po piatich rokoch odvtedy, čo tak mestské vlády rozhodli a odklepli  na decembrovom zastupiteľstve v roku 2015 dvadsiatimi tromi hlasmi.  Veď dnes  podľa starých rozhodnutí  tu už nová krytá plaváreň mala čakať onedlho na prestrihnutie pásky. Dúfajme, že po šalamúnskom rozhodnutí radcov, odborníkov a ambasádorov mesta  to bude už ten konečný – ten petržalský typ a nie zase nejaký iný , než sa na Lazinách začne poklepávať po základnom kameni .

A tak ako to politicky odchádzajúce či nastupujúce slovenské garnitúry hovoria , že iným ostáva už len svietiť a kúriť, tak potom ružomberským Lazinám už ostáva  len strážiť a kosiť.

A v konečnom dôsledku prichádzajúcich optimistickejších správ očakávať uskutočnenie vízií a plánov s mestom, ktoré v meste Otca národa na posledných predvolebných mítingoch  vo filme, videách a tlačovinách z roku 2018 prezentoval súčasný primátor mesta .

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.