Možno tak trochu i rečnícka a občianska otázka, keď niekedy tu v meste niečo, s čím sa na začiatku budovania nadchneme, neskôr v štádiu vyvrcholenia opúšťame.
Deje sa tak nielen okolo súťaží na správny výber plavární, teraz odsúhlaseného typu či projektu petržalskej plavárne, ale aj okolo nášho životného prostredia v meste. Máme tu novú schválenú jedenásťčlennú Komisiu životného prostredia z februára 2021. Stará komisia teda končí.
Správu o nej sme sa už dočítali v mestských médiách. S poobhliadnutím sa späť treba uznať, že komisia pre prach a zápach a skôr pre ten posledne menovaný, by možno „ad hoc“ nebola vytvorená, nebyť historického úniku zapáchajúci plynov z Mondi SCP z prvej polovice januára 2019. Aj malý únik, za ktoré sa Mondi ospravedlnilo, nabudilo záujem verejnosti, po rokoch vybičovalo vášne a opäť sa začalo hlasnejšie hovoriť a diskutovať o probléme ovzdušia, v ktorom žije viac ako dvadsaťsedemtisíc obyvateľov mesta a jeho okolia.
Skúsme sa vrátiť do nedávnej minulosti a pripomenúť si niektoré skutočnosti a fakty takýchto komisií. Pokiaľ sa nemýlim ( a čitateľ ma môže opraviť, ) je to v súčasnosti už za osem rokov tretia. Na základe tlakov a protestov a potom neskôr, že sa niečo udeje, sa stalo konštatovanie,“ že už z prvých stretnutí bolo jasné, že je to v podstate proforma komisia.“ (vety RK magazínu z 23.2.2021 na adresu druhej komisie , z pohľadu nového predsedu tretej komisie Ing. J. Burgana)
V roku 2013 existovala komisia pre prašnosť. Zaoberala sa systémom merania prašnosti, ktorú logisticky zabezpečovala renomovaná spoločnosť Envitech a Vysoká škola báňská v Ostrave. V našom meste a po okolí vykonala 21 meraní v letnej a zimnej sezóne. Výsledkom bola štúdia ktorá na základe identifikácie prachových častí PM 10 a PM 2,5 percentuálne určila a vyhodnotila objekt – predmet kde prašnosť vzniká. (Štúdia bola dostupná a zverejnená na webovej stránke mesta a u p. Ing. M.Matisa – odbor OŽP mesta).
Dnes si málokto spomenie na sťažnosti obyvateľov a zvlášť zamestnancov súkromnej konfekčnej nemeckej firmy Enrico, sťažujúcich sa na zápachy prichádzajúce z bývalej tehelne Wienerberger, ktorej komín odstrelili v januári roku 2013. Dávno predtým keď tehelňa produkovala v roku 2006 a 2007 sa ekologickí aktivisti pod vedením občana mesta Ľubomíra Schmidu začali zaoberať jej problémom. Bola spísaná petícia, vo veci zápachu sa začalo konať . Vtedy sa na tehelni na Bystrickej ceste spracovávali odpadové kaly zo žilinskej spoločnosti TENTO. Niektoré šičky z Enrica boli takmer priotrávené, na zápach si sťažoval vtedajší riaditeľ F. Broda. Spaľovanie dovolila SIŽP –Žilina, o čom existovalo aj jej rozhodnutie.
Ľ. Schmida (bývalý pracovník OSN vo Viedni v rokoch 1994-98 pre sociálno- ekonomickú oblasť ) za pomoci Strany zelených vyvinul úsilie a kontaktoval odborné inštitúcie. Možnosť spolupracovať a eliminovať škodlivé zápachy v plnej miere našiel v spolupráci s Ostravou, kde prašnosťou a zápachmi sa zaoberal aj tamojší magistrát a VŠ báňská. Ostravským problémom životného prostredia sa venoval Envitech Praha , za ostravský magistrát riešil problém poradca primátora mesta Mgr. Jiří Bílek PhD, ktorý pracoval na Zdravotnom ústave ČR. Prvá v Ružomberku nazývaná komisia pre prašnosť tak splnila svoje poslanie a udala smer pre ďalšie možné riešenia problémov v životnom prostredí mesta.
Rok 2019 – vzniká druhá komisia. Komisia pre prach a zápach. Komisia primátora mesta I. Čombora a jej vedenie mesta pokračuje ďalej so starými členmi, ku ktorým sa pridružujú noví členovia, odborníci, aktivisti a lekári . Pretože má prvé skúsenosti s prašnosťou, odporúča ďalšie postupy a dáva komisii na zváženie vypracovanie dlhodobého strategického plánu zlepšenia životného prostredia a ovzdušia v Ružomberku do roku 2030.
Zápisnice z komisie nájdete tu.
Tento dokument by mal byť dokumentom doby a netreba ho snáď ani komentovať. Ak bude schválený do 31. marca 2021, bude záväzný pre realizáciu jednotlivých krokov, opatrení a postupov pre budúce vedenie mesta , podobne ako býva v takomto prípade územný plán mesta.
Na základe skúseností a odporúčaní Ľubomíra Schmidu spolupracujúceho s pôvodnými členmi komisie bola podniknutá pracovná cesta do železiarní v Třinci a do Ostravy v apríli 2019, kde bola ružomberská komisia oboznámená s tamojšími praktikami, strategickým plánom primátora mesta na oddelení životného prostredia magistrátu v Třinci . V Ostrave bol ružomberskej komisii pre prach a zápachy predstavený systém práce a činnosť výstražného monitorovania zápachov. Stav zápachov sa podľa slov miestnych ekológov výrazne zlepšil po dokonalej činnosti tohto zariadenia , ktoré je schopné označiť exaktné namerané hodnoty parametrov škodlivín a určiť ich adresného producenta v okolí.
V dvoch severovýchodných mestách Čiech so značne zaťaženým životným prostredím boli získané skúsenosti odovzdávané ďalej. Do Ružomberka na pozvanie miestnej komisie prišli svoje výsledky práce prezentovať odborníci z Ostravy a Prahy, predstaviť a odborne popísať činnosť výstražného monitorovacieho systému, ktorý by v našom meste našiel praktické použitie v budúcnosti.
Projekt, ktorý pre naše mesto vypracovali, znamenal v konečnom dôsledku umiestnenie 35-tich staníc monitorujúcich zápach, počínajúc rozmiestnením staníc na osi Hrboltová – Lisková a Likavka – Baničné. Okrem toho bol spracovaný projekt na zakúpenie a prevádzkovanie certifikovaného systému, podľa príslušných európskych noriem, využívaných napríklad v Nemecku a iných štátoch EÚ s danými parametrami výstupov soft a hardvérov v hodnote 890 tisíc eur. Vtedajšia komisia pri MsZ v Ružomberku sa rozhodla pre tento systém a po zvážení všetkých okolností prikročiť aj k realizácii spolufinancovania v niekoľkých etapách z prostriedkov mestského úradu, súkromných firiem poprípade z možných grantov.
Vzhľadom na vážnosť situácie s možným zápachom v Ružomberku komisia rozhodla, aby bol čo v najkratšom čase realizovaný tento monitorovací systém. Vyčlenilo sa 80 tisíc eur, čo bolo v rozpočte mestského úradu na umiestnenie prvých monitorovacích staníc.
Druhá komisia ktorú založil primátor mesta Igor Čombor, pracovala v tomto zložení : (bez titulov Bc, Ing, Mgr a MUDr) – Igor Čombor, Ján Bednárik, Ľubomír Schmida, Michal Matis, Viktor Mydlo, Michal Praženica, Vladimír Krajči, Marianna Matajová, Vladimír Macko, Milan Filo, Jozef Domenik, Dušan Mataj, Pavol Zákutanský, Eva Svozilová, Rastislav Šáravský, Anna Šanobová, Monika Dubská a Michal Lazár.
Cieľom komisie, jej zámeru a okruhu činnosti boli : – štúdia životného prostredia a zdravotného stavu obyvateľov Ružomberka; varovný a monitorovací systém pre zapáchajúce látky; zlepšenie komunikácie rizík vo verejnosti; ekologické vzdelávanie na školách; výmena starých výhrevných spaľovacích kotlov v domácnosti za modernejšie a ekologickejšie prostredníctvom dotácií alebo grantov.
Tu končia dejiny druhej komisie s prichádzajúcim začiatkom jej konca, znemožnenie realizovať dohodnuté , vtedajším rozhodnutím mestskej rady i zo stola zamietnutá a zhodená suma 80 tisíc €. Prečo a kto tak rozhodol, že ostravské výsledky roku 2019 a cesta z nej zostane v srdci dolného Liptova zarúbaná. Hľadajte zápis. Prečo sa v Ružomberku zase zastavil a stratil čas ?
Kde zostal Schmidov list adresovaný na predsedu Európskej komisie pre riešenie ovzdušia v EÚ, list na Janeza Potočníka z prvej komisie s jeho výzvou k riešeniu kvality ovzdušia na Slovensku ? Slovensko bolo vtedy v regresnom procese, že nedodržuje limity kvality ovzdušia , emisné limity. Zohľadňujúc slová listu si k srdcu zobrala EÚ a vyčlenila 10 miliónov eur na výmenu zastaralých meteo-staníc na Slovensku. Jedna z nich bola realizovaná a umiestnená na Riadku v Ružomberku. Ako prvá z takého druhu staníc merala vtedy len 4 sledované veličiny.
Je rok 2021 a v poradí je tu už tretia odnož komisie. „Lockdown“ starej komisie je potvrdený. Na „final countdown“- akési záverečné zúčtovanie či odpočet si tretia komisia ešte počká. Tentoraz s novými jedenástimi členmi komisie životného prostredia. Nadviaže na dotiahnutú prácu a sľubný nastolený trend druhej komisie?
Vráti sa k odkazu pôsobenia a výsledkov činnosti doterajších komisií pre prach a zápach z obdobia ružomberských rokov 2013 až 2021 ?
Be the first to comment