Historik Rastislav Molda rozprával o sférach života významnej ružomberskej rodáčky Ruženy Anny Houdekovej.
V priestoroch Liptovského múzea sa v utorok 3. októbra uskutočnila prednáška týkajúca sa čriepku histórie Ružomberka. Vychádza z cyklu pod názvom Príbeh nášho múzea, ktorý prináša historické rozpravy po celý rok. Témou prednášky bola rodáčka Ružena Anna Houdeková.
„Príbeh Ruženy Anny Houdekovej nevybočil z koľají, ktoré určovala vtedajšia spoločnosť. Myslím si, že aj napriek tomu je príbeh tejto našej hrdinky veľmi zaujímavý, a to hlavne vďaka tomu, že Ružena Anna prijala tradičné role, ktoré sa od meštianskej ženy z lepších sociálnych vrstiev očakávali,“ uviedol historik Rastislav Molda.
„Bola dobrou dcérou, ktorá si ctila svojich rodičov, bola aj starostlivou sestrou, pretože po smrti svojej matky ochraňovala svojich súrodencov. Bola to verná manželka, láskavá matka a aj poctivá gazdiná, pretože ženy sa v tom období starali hlavne o svoju domácnosť a rodinu. Zaujímavé však je, že Ružena Anna Houdeková sa angažovala aj na tom národnom poli, takže bola aj štedrou národovkyňou,“ dodal Molda
Rod Makovických mal významné korene
Ružena Anna Houdeková, za slobodna Makovická, sa narodila 18. júla 1856. Pochádzala z liptovsko-mikulášskej vetvy rodu Makovických. Z tohto rodu okrem Ruženy Anny vzišlo viacero významných osobností.
Rodina Makovických sa venovala predovšetkým mlynárstvu. Dieru „do sveta“ však spravil Ján Makovický, Annin starý otec, ktorý si založil krajčírsku dielňu, ktorú vybudoval do ekonomicky prosperujúceho stavu. Ďalším úspešným členom tohto rodu bol jej strýko Ján Drahotín Makovický. Vďaka šikovnosti tohto učiteľa, evanjelického farára a zároveň národovca sa meno Makovických dostalo aj do encyklopédie s názvom „Ottuv slovník náučný“.
Za spomenutie stojí aj otec Daniel Božetech Makovický, ktorý si spoločne s bratom Petrom založil obchodnú firmu s názvom Bratia Makovickí.
Vzdelanie aj moderné oblečenie
Hlavná hrdinka prednášky Ružena Anna Makovická mala sedem súrodencov. Traja súrodenci však zomreli už po pár mesiacoch života. Po absolvovaní ľudovej školy v Ružomberku nastúpila na dievčenskú školu na Liptove. Za školskou lavicou 11-ročná Ružena Anna nadobudla schopnosti ručných prác, ako je vyšívanie a šitie alebo aj konverzovanie, kreslenie či hra na klavír.
Zámožná rodina Makovických mala doma vlastnú bohatú knižnicu. Na policiach stáli známe slovenské periodika ako Orol, Sokol, Cirkevní listy, Stráž na Sione či Letopisy Matice Slovenskej.
Dobré sociálne pomery rodiny sa ukázali aj na deťoch. Tie mali v tej dobe veľmi moderné oblečenie. Mladá slečna Ružena Anna nosila šaty, ktoré boli ušité podľa krínolínovej módy. Vlastnila aj modrý náramok – memorandový šperk. Nezaostával ani interiér domu, ktorého steny boli zdobené obrazmi a aj portrétom hlavy rodiny.
Svoje „áno“ dala zámožnému Čechovi
Po okrúhlej dvadsiatke jej odbili svadobné zvony. Ženíchom bol o osem rokov starší Čech – Jozef Houdek. Jozef bol, podobne ako jej rodina, veľmi ambicióznym mužom. Po vyštudovaní sa stal obchodníkom s metrovým textilom vo Viedni. Darilo sa mu a preto sa rozhodol stáť pri založení Ružomberského účastinarského spolku.
Neskôr jeho kroky smerovali k funkcií správcu Tatra banky a bol aj pri zrode Uhorskej papierne v Ružomberku. Ružena a Jozef mali spolu 10 detí. Významnou osobnosťou sa stal aj ich syn Fedor Houdek, ktorý bol politik a pôsobil aj na poste ministra.
„Ak sa pozrieme naspäť na jeho prastarého otca, ktorý začínal ako krajčír a potom späť na pravnuka, ktorý sa stal ministrom, tak krásne vidíme ako sa v rebríčku a sociálnom vzostupe dokázal vyšvihnúť,“ zhodnotil historik.
Jej pamiatku zachytáva aj portrét
Liptovské múzeum uchováva maľovaný portrét Ruženy Anny Houdekovej. Obraz bol zhotovaný po jej smrti na česť jej pamiatke a bol namaľovaný podľa fotografie. Autorkou je Zuzana Medveďová. Ide o pedagogičku, reštaurátorku, maliarku, kresliarku a ilustrátorku. Táto umelkyňa, ktorá sa narodila koncom 19. storočia, bola širokospektrálna a považuje sa za jednu z prvých slovenských maliarok.
Zmienka o živote a činoch Houdekovej je aj v knihe „(Ne)obyčajné príbehy žien“ od autorského kolektívu. Na 257 stranách opisuje životné príbehy Anny Jurkovičovej (manželka Jozefa Miloslava Hurbana), Johany Miloslavy Lehotskej, Márie Rázusovej – Martákovej, Sidónii Sakalovej a ďalších, vrátane Ruženy Anny Houdekovej.
Autor: Diana Dereninová
