Kandidovať po boku Harabina je vrchol nevkusu

Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi. A podporuje ho Čombor.

Koncom novembra minulého roku primátor Igor Čombor oznámil, že bude kandidovať do parlamentu za stranu Vlasť. Svoje rozhodnutie zdôvodnil na sociálnej sieti týmto argumentom: mnohé primátorské plány, ktoré som si stanovil, možno dosiahnuť len ťažko, pokiaľ nebudem poslancom parlamentu.

Samozrejme, pod týmito plánmi nemyslel bilbordové heslá z primátorskej kampane o lacnejšom odvoze komunálneho odpadu, zrušení dane za psov, vytvorení priestorov na ich voľný výbeh, bezplatnej MHD pre dôchodcov či vianočnom príspevku 30 eur.

Ružomberčania predsa nie sú takí naivní, že by ho v roku 2018 volili pre takéto populistické sľuby. (Núkalo by sa aj slovné spojenie „lacné sľuby“, no ak by ich reálne splnil, až také lacné by zasa neboli.) Sú tu predsa väčšie výzvy: vojenská nemocnica, protónové centrum, cestná infraštruktúra, IBV…

Takže, milí voliči, ak sa chcete dočkať naplnenia Čomborových sľubov, neostáva vám nič iné, ako ho voliť zas a znova – tentokrát do parlamentu. A dúfať, že potom sa už konečne začnú diať divy.

Ale dosť bolo irónie, teraz vážne.

Igor Čombor má plné právo uchádzať sa o poslanecký mandát. No keďže kandiduje z pozície primátora Ružomberka, jeho kandidatúra sa dotýka všetkých obyvateľov mesta. A bilbordy, na ktorých sekunduje Štefanovi Harabinovi, sú pre Ružomberok podobne zlou reklamou, ako imidž zapáchajúceho mesta.

Prečo?

Lebo Harabin je niekdajším členom komunistickej strany, ktorý v roku 1985 odsúdil františkánskeho kňaza Bystríka Janíka v procese vykonštruovanom ŠtB.

Lebo je bývalým sudcom, ktorý volá po obnove práva a spravodlivosti, pritom ako minister spravodlivosti (nominant Mečiarovho HZDS v prvej Ficovej vláde) a predseda Najvyššieho súdu nesie priamu zodpovednosť za ich krivenie: rušením rozsudkov nad odsúdenými mafiánmi, kontaktmi s odsúdeným narkobarónom či vedením ničivých vojen proti svojim kritikom, ktorým nadával do hajzlov, chudier, perzekvoval ich a vyhrážal sa im basou.

Lebo je človekom, ktorý sa vedel prispôsobiť každému systému, no dnes sa tvári ako líder antisystému a ten pravý garant očisty.

Rozmenené na drobné to nájdete v knihe novinárky Denníka N Veroniky Prušovej s názvom Harabin a s podtitulom Zrodil ho Mečiar, vytiahol Fico, konkuruje Kotlebovi. Alebo v článkoch zástupcu šéfredaktora Konzervatívneho denníka Postoj Martina Hanusa (Vitajte v Harabinlande, Mráz prichádza z Harabina, Sudca na ich strane, Papaláš).

Jednoducho, podporovať Harabina je vrchol politického nevkusu, ktorý si zaslúži jediné – verejné odmietnutie.

Komentár vyšiel vo februárovom vydaní Ružomberského magazínu.

Foto – autor

Halušky, koláčiky nádeje či veštenie. Ako politici oslovovali ružomberských voličov

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.