Boli sme sa pozrieť na mítingoch a predvolebných stretnutiach politických strán s Ružomberčanmi.
Z vianočnej nálady do tvrdej predvolebnej kampane vtiahol mesto už 7. januára Štefan Harabin. Zrejme by to nestálo za reč, ak by za jeho Vlasť nekandidoval aj primátor Igor Čombor. Možno aj preto bola Veľká dvorana Kultúrneho domu A. Hlinku zaplnená. Sympatizantmi Harabina i Čombora, zvedavými odporcami oboch, no a na dôvažok ešte aj lačnými po kapustnici.
Harabin neprekvapil. Chce zachrániť štát pred únosom a likvidáciou liberálmi, Sorosom a Európskou úniou. Hrozbu vidí v pedofiloch aj v chýbajúcom práve, poriadku a spravodlivosti. Zabudol len povedať, že za ostatných tridsať rokov bol práve on štyri roky ministrom spravodlivosti a desať rokov viedol Najvyšší súd SR i Súdnu radu.
Harabin prišiel na pódium s ďalšími siedmimi spolukandidátmi. Slovo dostali len dvaja. Medzi nimi aj Igor Čombor. „Má všezahrňujúcu kvalifikáciu a erudíciu na viaceré oblasti. Regionálny rozvoj, samospráva, obrana, zdravotníctvo, doprava a navyše je aj podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov,“ predstavil Harabin osobného priateľa Igora Čombora.
Slovo mu odovzdal pri volaní po vojenskej disciplíne pre predstaviteľov štátu a ich osobnej zodpovednosti za hospodárenie s verejným majetkom. Čombor oboch prihlásil k odkazu Andreja Hlinku, Tomáša Garrigua Masaryka a biblickému boju Dávida proti Goliášovi. Goliášom sú médiá a „určité sily“, ktoré zabránili vyhrať Harabinovi prezidentské voľby a rovnako chcú zmariť aj tieto parlamentné.
Čombor aj Harabin si niekoľkokrát vyslúžili za svoje slová potlesk. Ten však vyvolali aj zjavne pripravené a cielené otázky z publika na privatizáciu Mondi SCP, ktoré do scenára mítingu nepasovali. Pred kamerou štábu dokumentaristky Zuzany Piussi označil Igor Čombor Milana Fiľa za veľmi dobrého priateľa a prípad s privatizáciou za záležitosť pre slovenské súdy.
Podaj tanier halušiek, prídem si po ďalšie tri
Je koniec januára, piatkové popoludnie. Pred redakciou na Madačovej ulici skrížime cestu manželskému páru. Pani drží decentne jednu šišku, jej polovička má na papierovej tácke naskladané hneď tri. Smerom od Mostovej prúdia ďalší s rovnakým úlovkom.
Už viete, že ktosi kampaňuje. To kresťanskí demokrati popri rozdávaní letáčikov lákajú na údajne najlepšie bryndzové halušky. Miestami sa zamýšľame, či si niektorí predvolebný míting nepomýlili s akciou „all you can eat“. Z debničiek si neostýchajú vziať hneď niekoľko kusov šišiek, k stánku s haluškami podnikajú opakované výpravy.
Pochutnávanie si na jedle však ešte neznamená aj voličskú priazeň. Jedna staršia pani pri svojej tretej porcii prítomných uisťuje, že aj tak bude voliť Smer.
Priamo na mieste varené halušky degustujeme aj my. A nastáva vnútroredakčná polemika – kým jedna redaktorka označuje pokrm za priemerný, druhá by ho ohodnotila veľkorysejšie. Každopádne, keby nám nebolo trápno, vypýtali by sme si dupľu.
„Malú sálu si objednal,“ vypočuje si predseda KDH Alojz Hlina pri príchode do Hotela Kultúra, kde večer pokračuje diskusiou. Miestnosť sa rýchlo zapĺňa, každý sa snaží ukrojiť si svoje teritórium, pomedzi dav si tvoria koridor ľudia dokladajúci stoličky.
Niekdajšia politická váha, ktorú naposledy nechali voliči pred dverami parlamentu, má v Ružomberku silnú základňu. Už zbežné skenovanie miestnosti potvrdzuje, že prišla najmä staršia generácia. Priemerný vek znižujú rodiny a mladší ľudia. Na niekoľkých metroch štvorcových sa zoskupila kontrastná vzorka: poslanci, bývalí i súčasní, zamestnanci mestského úradu, známejšie persóny kultúrno-spoločenského života, a zablúdili sem aj štamgasti.
Najmä jedna dvojica vedie celý čas družný rozhovor. Prejav podpredsedu Petra Bobulu pre zmenu na chvíľu naruší zvuk prístroja od dverí. Jeden z hostí si povedal, že teraz je tá správna chvíľa urobiť si kávu. Priebeh stretnutia neskôr spestrí i chlapík, ktorý po mierne podguráženom zvolaní „Nech žije KDH!“ podíde dopredu ku kandidátom strany.
Kádehákom prišli na viacero predvolebných debát kotlebovci, pravdepodobne inštruovaní vyrývať, dozvedáme sa od mladíka, ktorý strane pomáha v rámci kampane. Tú ružomberskú obišli…
Pivko so Sulíkom
…teda, aspoň počas našej prítomnosti. Po necelej hodine už trielime do Anima Café, v rovnaký deň totiž lovil v ružomberskom elektoráte aj Richard Sulík z SaS. Keď prídeme neskôr, nevadí, veď aj tak nezačnú načas, pomýšľame počas rýchleho presunu.
Iba žeby nie. Liberáli idú presne podľa plánu. Chytro vchádzame. Opäť „plnka“. Usadíme sa pri vchode na barových stoličkách, chrbty opreté o stenu, vľavobok výčap, spredu výhľad na publikum aj kandidátov. Generačná všehochuť. Hneď „fasneme“ knihu receptov, ktorú pár hodín pred diskusiou „krstili“, aj letáčik miestneho kandidáta. Onedlho podíde ďalšia usmievavá pani, ďalší zelený letáčik.
„Pivečko máte, stoličku? Tu máte voľnú, poďte si zobrať,“ prihovára sa Sulík prítomným ako hostiteľ. Stavil na neformálne pôsobiace posedenie pri pivku, ktoré šlo na jeho účet. Niektorí majú chmeľový nápoj na stole, tým, ktorým doložili stoličky, chladí dlane.
Po povinnej jazde – predstavení „toho najlepšieho programu“ a kandidátov – je priestor na otázky. Ľudia sa pýtajú, reagujú, sem-tam sa témy chytia viacerí. Konečne stretnutie, ktoré naberá kontúry diskusie, a nie iba monológu lídra.
Dozvedáme sa, že ak by sme si chceli zaobstarať vilu ako exminister financií Ján Počiatek, museli by sme sa reinkarnovať. Respektíve odpracovať si 500 rokov. „Odkiaľže má toľko peňazí?“ – „Nakradol si,“ odpovedajú ľudia.
Zavše sa spýtajú aj na nekonečný slovenský diaľničný príbeh. Dámy vedľa nás reagujú smiechom, skôr takým rezignovaným. Hostia však nepritakávajú na všetky návrhy pravicovej strany. „Po 25 rokoch si mám hľadať novú prácu?“ reaguje zamestnanec úradu práce na Sulíkov plán výrazne znížiť počet úradníkov. Počas večera nastane ešte ďalśí moment, kedy si strana a ľudia oponujú, stále však v medziach slušnosti.
Čo s pasivitou ľudí?
V synagóge nás vítajú dva veľké bannery s podobizňami popredných kandidátov strany Za ľudí. Juraj Šeliga a Jana Žitňanská. Spolu so sloganmi, že prišli počúvať.
Kým sa tak stane, meškajú polhodinku, zdržala ich patová situácia medzi Banskobystrickým krajom a zvolenskou SAD-kou.
Za ten čas sa nerovnomerne roztrúsenému publiku v hľadisku improvizovane prihovárajú regionálni kandidáti. Jaroslav Rakučák, Radovan Ondrejka a Ján Benčík. Posledný menovaný je vďaka svojím blogom, v ktorých monitoruje aktivity kotlebovcov, známy aj mimo okresu. Kandiduje zo 150. miesta, symbolicky, ako protiváha Mazureka z ĽSNS.
Na plagáte naznačená vôľa počúvať ľudí, v realite však veľa otázok nepadá. Niečo však predsa. „V Ružomberku máme strašný vzduch. Poznáme vinníka, ale na protest prišlo pár ľudí. Ako zmobilizovať ľudí?“ zaznieva otázka z posledných radov. Ďalšia z prítomných naráža na pribúdajúce dôkazy prehnitého štátu a nevie už, ako podľa hesla Kiskovej strany držať hlavu stále hore.
Posledný z hostí, ktorému posunuli mikrofón, sa čuduje, prečo nie je plná sála. Nižšia účasť prekvapuje viacerých, v budove narátame do 60 ľudí. Možno v istej miere zavážilo aj to, že diskusia v Ružomberku nebola naplánovaná v takom predstihu, ako v iných mestách.
Veštenie s Beblavým
Miroslav Beblavý si v Koloseu hneď prisúva bližšie stoličku a rozbíja tak pomyselnú bariéru medzi ním a hosťami. Vo vyhradenej miestnosti ich sedí približne desať, atmosféra je skôr komornejšia. Dvojica PS/Spolu pôvodne nemala Ružomberok na programe, napokon však prišiel líder strany Spolu.
Stretnutie nezačína predstavovaním programu strany. „Kto si myslí, že voľby dopadnú dobre, nech zdvihne ruku. Koľkí si myslia, že Kočner bude odsúdený?“ pýta sa Beblavý, ktorý svoje debaty po mestách nazval veštením. S verejnosťou sa v nich pokúša predvídať niektoré udalosti a ich výslednice. Niekoľko opatrení strany a plány zavše spomenie, ale skôr nepriamo – v reakciách na vypovedané.
Ružomberčania v predošlých otázkach hlasujú ako optimistická väčšina. „Kto si myslí, že sa Harabin dostane do parlamentu?“ pokračuje prvé kolo otázok. „Hádam, že nie,“ poznamená jedna z prítomných dám. „Veď on už vyhral,“ vtipkuje ďalší.
Rozdeliť Slovensko na viacero volebných obvodov? Podmieniť vykonávanie poslaneckého mandátu vysokoškolským vzdelaním? Je väčší problém zdravotníctvo či školstvo? Zníženie počtu poslancov?
Stretnutie v Koloseu sa zatiaľ najväčšmi ponáša na čistokrvnú diskusiu. Raz si Beblavý berie slovo naspäť len ťažko. To ekonómka zo základnej školy vysvetľuje, že obedy a vlaky zadarmo nie sú, sekunduje jej zamestnanec mestského úradu, podľa ktorého mohol štát pomôcť radšej zvýšením prídavku na dieťa. Kým jeden by znížil počet poslancov v parlamente, bývalý starosta radšej navrhuje hmotnú zodpovednosť politických činiteľov.
„Je mi jedno, z akej strany budú ľudia na úradoch práce. Len nech sú výberové konania férové, nech je dotyčný človek odborníkom. Aby z toho neboli politické trafiky,“ načiera sa ďalšia téma, ktorá aj ostatných podnieti k debate.
V Ružomberku čelí Miroslav Beblavý aj výsostne regionálnej otázke. „Pred komunálnymi voľbami ste stiahli zo svojej ružomberskej kandidátky aktívneho politika, ktorý bojoval proti miestnemu primátorovi Igorovi Čomborovi. Krátko pred voľbami a bez vysvetlenia,“ zaznie hlas zjavne narážajúci na meno niekdajšieho poslanca Jána Kolíka. Aj on sedí v miestnosti.
„Nebolo to bez vysvetlenia,“ reaguje Beblavý a pokračuje: „Úprimne, teraz si to už presne nepamätám, ale malo to vážny dôvod. Ak vás to zaujíma, môžem to skúsiť zistiť.“
„Poznám človeka, ktorý písal to udanie. Je to mestský advokát. Prešetrujete takéto situácie, pýtate sa aj druhej strany,“ pokračuje diskusia.
„Nikdy sme nikoho neodstavili kvôli anonymu. Dostávame ich stovky, na všelikoho. Overujeme ich, zisťujeme, či sú to fakty, či sa tvrdenia zakladajú na pravde. Nestiahli sme ho bez dôvodu. Ak mi dáte kontakt, zistím vám to,“ uzavrie tému Beblavý.
Dobrá voľba na ulici, Smer v utajení
Do mesta prišla loviť hlasy aj nová strana, ktorej lídrom je niekdajšia mladá tvár vládnuceho Smeru. Dobrá voľba si za svoje kampaňové útočisko vybrala notoricky známu spojnicu Mostovej, Podhory a Bernolákovej. Pri vajci rozložila stánok a teplým nápojom i slovom ponúkala okoloidúcich.
Za dve hodiny sa ich pristavilo asi päťdesiat. Tomáš Drucker sa pýta ľudí na problémy a okamžité odpovedá programovými riešeniami. Cieľ je jasný – ukázať ľuďom, že je z mäsa a kostí, ako oni.
S aktívnou kampaňou medzi ľuďmi mu pomáha Anna Ghannamová a Gizka Oňová, pod stánkom postáva aj za Dobrú voľbu kandidujúci starosta Bešeňovej Martin Baran.
V Ružomberku mal míting aj vládny Smer. Bez bilbordov, reklamy, zvolávania verejnosti. Strana sa evidentne snaží už len motivovať tých najvernejších. Napríklad aj balíčkami s bagetou a drobnými pozornosťami. Vstup do Kina Kultúra bol podmienený osobnými pozvánkami. Prišli najmä starší.
Lídrom diskusie s regionálnymi straníkmi a sympatizantmi bol Erik Tomáš. Predsedu Roberta Fica pre chorobu ospravedlnil. Ale prišli aj Ján Podmanický a neskôr i bývalý župan Juraj Blanár. Už tu zazneli riešenia, za potlesku zhruba stovky prítomných, o ktorých dnes hovorí celé Slovensko: trinásty dôchodok, vyššie prídavky na deti a spoplatnenie štúdia pre utekajúcich lekárov.
Nepriateľom sú kotlebovci, ktorých z koalície vylučujú, LGBTI komunita i celá opozícia – po novom „sedemzlepenec“. Silné stránky „smeráci“ vidia v sociálnom štáte i aktuálnom vývoji v strane, ktorý nazývajú sebareflexiou. „Za chyby sme zaplatili,“ hovorí jeden z popredných členov kandidátky.
Padnú povzbudzujúce, ale aj opatrné otázky z publika. Napríklad na pomalú stavbu diaľnic, čo Ružomberok extra pociťuje. Za to však vraj môže Ján Figeľ.
Nikola Marhefková, Peter Kravčák
Titulná fotografia – Rada na halušky počas mítingu KDH. Foto – Anna Zábojníková.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne čísle 2/2020.