Keď radosť z úlovku dominuje nad predstavou dať rybu na pekáč

V polovici apríla začína rybárom pstruhová sezóna. O tom, že v okolí Ružomberka je rýb dosť, nás presvedčili traja mladíci, ktorí nás zobrali chytať ryby na Váh do Bešeňovej.

Parkovisko neďaleko vodného parku sa na pár minút premieňa na miesto rýchlokurzu rybárčenia. Alex Bumbera, jeho brat Miroslav a bratranec Benjamín Benčo nám počas prezliekania do „rybárskeho“ vysvetľujú, aká je ich povinná výbava. Navliekajú si brodiace nohavice, vesty a pripravujú udice.

Dôležitým momentom je správny výber návnady, tzv. mušky, ktorú musia rybári uzlíkom uviazať na silón. Počas chytania rýb však musia mať pri sebe okrem rybárskych dokladov aj meradlo na zistenie dĺžky ulovenej ryby, uvoľňovač háčikov, podberák alebo vylovovacie kliešte.

Pred začatím lovu si ešte mladíci do dokladov zapisujú dátum a číslo rybárskeho revíru. Nasadia polarizačné okuliare a berú nás na miesto, kde lovia najčastejšie.

Chyť a pusť

Smerujeme k brehu Váhu, neďaleko mohutnej vyrovnávacej nádrže Bešeňová. Rybári nám prezrádzajú, že v okolí Ružomberka sa nachádza pomerne veľa miest, ktoré môžu lovci rýb navštíviť. Medzi najznámejšie z tečúcich vôd patrí Váh a Revúca. Zo stojatých je to napríklad Liptovská Mara, no chytať sa dá aj v Hrabove, v Liptovskom Sliačiku či v Čutkove.

„Váh je rozdelený na pstruhovú a lipňovú vodu. Pstruhový úsek začína od telesa hrádze Bešeňová po Jamborov Prah nad Mondi SCP Ružomberok. Tento úsek má aj svoje osobité členenie. Od hrádze v Bešeňovej po ústie bezmenného jarku do rieky Váh, povyše rybárskej krčmy v Ivachnovej je revír chyť a pusť,“ začína nám vysvetľovať rozdelenie vôd najstarší rybár Alex Bumbera a dodáva, že od spomínaného jarku po Jamborov prah je zase možnosť si rybu aj privlastniť.

„Lipňová voda preteká od Jamborovho prahu nad Mondi SCP po sútok Oravy s Váhom. Od Jamborovho prahu po cestný most pri železničnej stanici v Ružomberku je úsek chyť a pusť.  Od cestného mosta v Ružomberku v smere do Dolného Kubína až po sútok Oravy s Váhom si môže rybár úlovok aj privlastniť,“ zasväcuje nás do pravidiel rybárčenia aj brat Miroslav Bumbera.

Ako prvý mal záber Benjamín Benčo, o niekoľko chvíľ už držal v rukách lipňa tymiánového. (Foto: autorka)

Pstruhová sezóna začína 16. apríla a končí posledný septembrový deň. Na lipňovej vode však môžu rybári chytať pstruhy do konca roka. Rozdiel je v tom, kedy si na nich môžu pochutiť. Pstruha potočného si môžu rybári privlastniť iba do konca augusta, no pstruha dúhového až do konca roka. Zároveň si v prípade dostatočnej dĺžky môžu po ulovení ponechať od prvého júna aj lipňa tymiánového.

Zastavíme pri strmšom brehu, rybári postupne vchádzajú do vody a hľadajú vhodné miesto. Nástrahy sú vo vode, lov môže začať. Na pohyb vo vode pomáhajú rybárom polarizačné okuliare. Špeciálne sklíčka umožňujú lepší pohľad pod vodu, vďaka čomu môžu aj ľahšie zazrieť rybu. Ako prvý mal záber Benjamín Benčo, o niekoľko chvíľ už držal v rukách lipňa tymiánového. Tentokrát chytil menšiu rybu, na techniku muškárenia však ulovil zatiaľ najväčšiu rybu, 50-centimetrového pstruha dúhového. Na stojatej vode bol jeho najvzácnejší úlovok kapor koi.

Obľúbenou technikou je muškárenie

Mladý rybár sa rybárčeniu venuje aktívne štyri roky. „Už ako malý som chodieval s mojím ujom a bratrancami na ryby. Najviac ma na lovení baví pocit, keď rybu zdolám a vytiahnem na breh. Samozrejme, sú úseky, kde si rybár nemôže privlastniť úlovok, no práve tam sa nachádzajú staré a veľké ryby, ktoré je radosť zdolávať,“ vysvetľuje 15-ročný Benjamín.

Vo Váhu sa podľa rybárov nachádza pomerne veľké množstvo druhov rýb. Vrchný úsek Bešeňovej je domovom lipňa tymiánového, pstruha dúhového aj potočného, hlavátky podunajskej, ale aj ostriežov. Nižšie po prúde rieky sa popri spomínaných druhoch rýb nachádzajú aj podustva a mrena severná či jalec hlavatý.

Rybárčenie má viacero techník. „Povolené spôsoby lovu na lipňových vodách sú muškárenie, lov na plávanú a prívlač. Vyskúšal som všetky techniky, ale najviac sa mi páči muškárenie. Spočíva v napodobení mušiek, ktorými sa živia ryby, ale aj táto technika má viacero druhov,“ vysvetľuje Alex. Keď začnú ryby zbierať mušky z vodnej hladiny, medzi rybármi sa hovorí, že „popásajú“.

„Každý rybár má svoje obľúbené návnady, ale väčšinou je to o skúšaní. Vybrať tú správnu návnadu je kľúč k úspechu, no veľa závisí aj od iných faktorov ako je počasie, ročné obdobie a podobne,“ hovorí o návnadách 22-ročný Alex Bumbera.

Jeho najväčším úlovkom bol 64-centimetrový pstruh potočný, ktorého chytil na rovnakom mieste. Na fotografii z Váhu v Bešeňovej dokonca videl aj metrového. „Rybári bežne chytajú pstruhy na Váhu, ktoré majú 50 až 60 centimetrov. Každý rok však chytia niekoľko, ktoré sú ešte väčšie. Je to preto lebo Váh je veľmi úživná rieka. Sú tu aj hlavátky, ktoré dosahujú viac ako meter,“ hovorí Alex o veľkosti rýb, ktoré žijú vo Váhu.

„Pozrite sa, tam zapásol duhák!“ kričí na kamarátov Miroslav a ukazuje smerom nižšie, kde sa už po chvíli presúvajú nadšení rybári.

Alex Bumbera s bratom Miroslavom. (Foto: autorka)

Chytať ryby nemôže každý

Predzvesť dobrého úlovku na seba nenechala dlho čakať. Ryba zabrala, na pomoc mladšiemu bratovi šiel s podberákom skúsenejší rybár Alex. „Ak by som mal na udici veľkú rybu a ťahal by som ju nasilu, tak by sa mohla zlomiť udica alebo by sa mi pretrhol silón, čiže by som o rybu prišiel. Ale môže sa stať, že tým ako by som rybu nasilu ťahal, roztrhol by som jej ústa a rybe uškodil,“ vysvetľuje dôvod, prečo sa vybral pár metrov ďalej od brata, smerom k zdolávanej rybe Alex.

Ryba ešte niekoľko minút bojovala, čo vtipne okomentoval aj jej lovec. „Alex, už si pohni, bolí ma ruka!“ kričal na staršieho brata Miroslav. Po chvíli sa približne 50-centimetrová ryba priblížila k rybárovi, čím mu dala príležitosť, aby ju dal do podberáka. Miroslav priznal, že takého veľkého pstruha technikou muškárenia ešte nechytil. Rovnako veľkého pstruha na záver rybačky chytil aj Alex.

Oboch súrodencov k rybám priviedol otec, ktorý je tiež rybár. „Už odmalička sme aj s ocom a bratmi chodili na ryby. Loveniu rýb sa venujem už asi desať rokov,“ priznáva 15-ročný Miroslav.

„Rybárčenie je pre mňa v prvom rade relax. Počas času stráveného pri vode nemyslím na povinnosti a venujem sa len tomu, čo ma baví. Taktiež je to výborný spôsob ako stráviť viac času s rodinou, keďže takmer všetci sme rybári,“ hovorí o svojom koníčku Alex Bumbera.

Na to, aby sa človek mohol stať rybárom, musí absolvovať školenia z legislatívy, anatómie, fyziológie rýb a základných spôsobov lovu. Potom nasledujú záverečné skúšky. Nádejný rybár si musí urobiť rybársky kurz, aby vedel zaobchádzať s rybami a aby ich vedel rozpoznať. Po absolvovaní rybárskeho kurzu sa musí stať členom rybárskeho združenia v danom meste, v ktorom chce rybárčiť. Ak chce chytať ryby v Ružomberku, musí zaplatiť členské, ročný rybársky lístok a povolenie na rybolov podľa toho, v akých revíroch chce chytať ryby.

„Ak by sa niekto rozhodol ísť na ryby a nemal by potrebné povolenia a privlastnil by si rybu, ktorú chytil, dopustil by sa trestného činu pytliactva,“ hovorí o princípe rybárčenia 15-ročný Benjamín Benčo.

Fotogaléria:

Titulná fotografia: Alex Bumbera s bratom Miroslavom. Foto: autorka

Článok bol pôvodne publikovaný v tlačenom dvojčísle jún/júl RK Magazínu.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.