Ku motocyklovému koníčku priviedol nielen syna, ale aj dcéru

Už po desiaty raz sa v centre Ružomberka uskutočnil zraz motocyklov Jawa 500 OHC. Na tridsiatku nablýskaných motoriek sa v sobotu prišlo pozrieť desiatky zvedavcov

Krátko pred 9. hodinou ráno prechádza po centre mesta niekoľko Ružomberčanov. Všetci netrpezlivo čakajú, kedy sa spoza rohu objaví približujúci zvuk motorov. Historických motoriek však stále niet.

Malý chlapček presviedča mamu, aby sa s ním išla pozrieť z druhej strany hotela, možno sú tam. Starší páni postávajú a debatujú. Zrazu, po niekoľkých minútach čakania, počuť väčší hrmot. „Už idú!“ vykríkne štvorročný chlapček a už sa aj presúva pred hotel Kultúra, kde rad za radom parkujú majitelia motocyklov.

Vlastniť päťstovku je drahý špás

Motocykle odlišoval len odtieň červenej. Vyrobila ich Jawa, najstaršia fungujúca československá firma na výrobu motocyklov, ktorá vznikla pred 90 rokmi.

Motocykle Jawa 500 OHC sa po prvýkrát objavili v roku 1952. Ich výroba definitívne skončila o šesť rokov neskôr. Nablýskaná Jawa 500 bola zároveň labuťou piesňou pre jawácke štvortakty. Odvtedy vyrábali už len dvojtaktné. „Vyrobili ich asi sedem tisíc, no hovorí sa, že zachovaná je z nich len jedna desatina,“ hovorí o počte legendárnych motocyklov hlavný organizátor Vladimír First z ružomberského Automotoklubu.

Zraz kultových motoriek bol v Ružomberku už po desiaty raz. „Najskôr som videl v nemeckých časopisoch, že si Nemci organizujú zrazy Jawa 500. Rok predtým, ako som to začal organizovať ja, urobil zraz ešte jeden pán z Čiech. Potom sme si v klube povedali, že by sme to mohli urobiť aj my,“ vysvetľuje vznik stretnutí hrdých majiteľov dobových motocyklov Vladimír First.

Zrazu sa zúčastnili slovenskí a českí majitelia motoriek Jawa 500 OHC. (Zdroj: autorka)
Na historické motorky sa prišli pozrieť aj najmenší. (Foto: autorka)

Aj on sa môže popýšiť jednou päťstovkou. „Už ako malý chlapec som chcel mať štvortaktnú motorku. Má aj iný zvuk, mohutnejší. Túžil som po päťstovke, tak som si ju ako 17-ročný zadovážil, dotlačil domov a potom som špekuloval ako ju oživiť,“ začína rozprávať o svojej záľube 62-ročný Vladimír First. Motorku po rokoch predal a kúpil si inú. Keď dospel, opäť si kúpil hromadu „šrotu“ a motorku dával dokopy niekoľko rokov.

Okolo nás sa už hromadili miestni, ktorí si kultové motocykle fotili a rozprávali sa aj s ich majiteľmi. „Na zrazy chodia väčšinou skalní členovia, ale prídu aj noví, ktorí sa o nich dozvedia. Teraz nás je tu 30, no nie vždy dorazia všetci. Po ceste sa zvykne sem-tam niečo pokaziť,“ približuje počet vlastníkov motoriek, ktorí sa zúčastňujú zrazov Vladimír First.

Väčšinou je skupina Čechov a Slovákov vyvážená, no niekedy je viac západných susedov. Najstarší účastník mal 74 rokov.

Podľa slov majiteľov motoriek nájdete dnes Jawu jedine na internete, no buchnete sa po vrecku.

„Veterány zdraželi, pretože ich je nedostatok. Momentálne je to dosť drahý koníček. Ak chcete kúpiť zrenovovanú motorku, odložte si 20-tisíc eur,“ približuje cenu motorky Dolnokubínčan Vladimír First.

Ešte menšia kontrola a hor sa na cesty. (Foto: autorka)
Dobové motocykle, ktorých výroba skončila v roku 1958. (Foto: autorka)

Otcov sen

Medzi partiou mužov v zrelom veku si všímame aj mladé dievča. Pýtame sa, či jej nechýba ženská spoločnosť. „Veru, nemám si tu s kým pokecať, chlapi sa bavia medzi sebou,“ priznáva 18-ročná Adela Kopecká z Lanškrouna.

Prevažne mužská spoločnosť ju však neodrádza. „Otec s priateľkou jazdí na jednej motorke a ja s bratom zase na druhej. Na tomto zraze sme po šiestykrát,“ vysvetľuje nám rodáčka z východných Čiech.

Vášeň k historickým motorkám objavila vďaka otcovi. Dnes študuje na automobilovej škole a jazdiť na motorke by sa už chcela naučiť aj sama. Doteraz si však nenašla čas.

Namiesto dovolenky pri mori brázdia cesty historickými veteránmi

„Jazdím už desiaty rok. So svojou vášňou som začal v pätnástich,“ rozpráva nám svoj príbeh s motorkami aj otec Jaroslav Kopecký. V tom čase si jeho brat kúpil jednu motorku, potom aj druhú a ako chlapci na nich jazdili. „Keď som sa vrátil z vojny, všetky boli rozobraté. Ešte 20 rokov po tom, som ich mal stále v krabiciach. Neskôr som sa rozhodol, že ich dám opäť dokopy.“

Dvojkolesové tátoše predviedli účastníci zrazu najskôr v centre Ružomberka. Potom absolvovali trasu po liptovských a oravských cestách. „Naša cesta je naplánovaná tak, aby sme videli aj niečo z pamiatok či miestnych zaujímavostí. V novej Bystrici budeme obedovať a prevezieme sa aj vo Vychylovke. Naše cesty budú pokračovať do Dolného Kubína, kde máme aj ubytovanie,“ objasnil víkendové plány motorkrárov Vladimír First.

Titulná fotografia: Jaroslav Kopecký so synom a dcérou na zraze v Ružomberku. Zdroj: autorka.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.