Nejde len o strih, barber by mal byť hlavne spoločník

Uvoľnenia pandemických opatrení na jar s radosťou prijali aj barberi, ktorí sa môžu opäť venovať svojim zákazníkom. Kto je to barber a prečo robí to, čo robí nám povedal Jakub Mužila, ktorý strihá svojich klientov v Ružomberku.

Nie je to klasické holičstvo a ani kaderníctvo. Štýlové priestory so zrkadlami, kreslami, britvami, strojčekmi a nožnicami. Nájdete tu aj pomády, gély, prášky či laky na vlasy, ale ženu tu nestretnete.

Podľa barbera Jakuba Mužilu, ktorý v Ružomberku strihá už tri roky, je barberstvo životným štýlom.

„My nestriháme ženy, tu prebiehajú debaty len medzi chlapmi. Žena chodí na nechty, strihať vlasy a strávi tam debatovaním minimálne hodinu, ale kam pôjde chlap? Do krčmy ho žena pustiť nechce, tak ide medzi chlapov k barberovi,“ hovorí s úsmevom Jakub, podľa ktorého je barberstvo životným štýlom.

V bežnom holičstve vás ostrihajú za pár minút a pár korún. Barberi sú ale úplne iní.

Aj keď prioritne si zákazníci prídu k barberovi upraviť vlasy či bradu, podstatný je aj vzťah barbera s klientom. „Barber by mal byť spoločník, mal by napríklad vedieť viesť konverzáciu a je podľa mňa veľmi dôležité poznať si zákazníka,“ tvrdí Jakub.

Na otázku, prečo je to podstatné odpovedá, že človek je sociálny typ a potrebuje sa vyrozprávať. Niekto má svojho taxikára, niekto kolegu v práci, iní zas pravidelného spovedníka a ďalší majú barbera.

Zákazníkovi lichotí, keď si ho barber pamätá a rozumie aj jeho problémom. „Človeku sa uľaví, keď sa vyrozpráva. Má duševnú spokojnosť, no musí byť vo fajn spoločnosti,“ opisuje Jakub Mužila, ktorý síce v Ružomberku strihá, ale pochádza z Dolného Kubína.

Na to, aby sa barber vedel dobre so zákazníkom porozprávať, si musí s ním vybudovať vzťah. Všetko to ide ruka v ruke, keď si klient sadne do polohovateľného kresla, v ktorom začne popri strihaní relaxovať.

„Tie procedúry sú často také upokojujúce, že sa zákazník do kresla vyvalí, dokonca sa stáva, že mi tu zaspí alebo zadrieme,“ pripomína Jakub, ktorý mal prvotne za sebou úplne iné vzdelanie.

„Študoval som učiteľstvo telesnej výchovy a potom som robil kuchára, lenže mali sme trochu problém s prácou a strihanie bolo moje hobby.“

Podobne ako mnoho iných slovenských barberov, aj Jakub začínal podomáckym strihaním. Vždy bolo dôležité, aby bol ten, čo prišiel na strih, spokojný.

„Klientelu mám postavenú na spokojnosti. Ľudia sa za mnou vracali a dokonca boli ochotní na strih čakať,“ hovorí. Spokojnosť klienta je aj naďalej Jakubova priorita.

Ako urobiť zákazníka spokojným?

„V prvom rade musí byť s účesom spokojný samotný barber. Nenechám odísť človeka bez toho, aby sme sa zhodli, že nám to obom vyhovuje,“ popisuje zhodu v spokojnosti a pripomína, že pri konsenze je veľmi dôležitá komunikácia.

Všetko je to o tom, aby si klient sám povedal, čo očakáva a barber by mu to mal splniť. „Robíme úplne iné strihy, ako nás strihali v detstve. Keď som bol mladý, išli sme ku kaderníčke a za päť minút som bol ostrihaný,“ spomína si Jakub a dopĺňa, že v súčasnosti má barber strihať viac ako polhodinu.

On sám začínal 30-minútovými termínmi pre zákazníka, čo malo svoje výhody i nevýhody.

„Polhodinový termín je na strih krátky. Zároveň som sa vďaka tomu naučil efektívne strihať,“ hovorí ružomberský barber, ktorý dnes už strihá dlhšie. Samostatný strih 40 minút, ak však bude chcieť zákazník upravovať aj bradu termín sa predĺži na celú hodinu.

„Fungujeme celkom prísne, ak človek mešká, tak nie je ostrihaný,“ vysvetľuje Jakub, pričom hovorí, že veľkým nepriateľom barbera je časový sklz, pretože vtedy sa posúvajú termíny všetkým postupne.

Je veľmi veľa spôsobov, ako sa k barberovi objednať. V súčasnoti na to zákazníci využívajú napríklad sociálne siete ale aj objednávací systém fungujúci tiež prostredníctvom internetu.

„Na začiatku často vznikali nedorozumenie, keď sa mi napríklad niekto objednal cez systém a ja som zároveň s tým objednal niekoho osobne. Vtedy som nevedel komu vyhovieť, spomína si Jakub Mužila, ktorý aktuálne strihá v ružomberskom barbershope s názvom Corleone barber.

Od nulky do postupky

Barber shopy sú od kaderníctiev či holičstiev odlišné aj v tom, že zatiaľ čo v nich kaderníci a holiči strihajú zväčša klasické strihy, barberi najčastejšie ponúkajú strih od „nulky“, keď vyholia časť kože, do postupného nábehu vlasov.

V barberskej terminológii to nazývajú „fade“ z anglického „postupne vyblednúť“. Jakub Mužila hovorí aj to, ako často sa zákazníci vracajú.

Pripomína, že to záleží od klienta, či chce strih udržiavať permanentne upravený, vtedy chodia zákazníci aj každý týždeň. Najčastejšie sa objavujú raz za dva týždne, ale sú aj takí, ktorí prídu raz mesačne alebo aj menej.

Jakub sa k strihaniu dostal postupne. „Myšlienku mi vnukol môj tatér v Bystrici,“ spomína Jakub Mužila. Vznikol tak nápad, že by spoločne s tetovačom spojili sily a vzniklo by tetovacie štúdium spojené s barber shopom.

„Vtedy ešte neboli barbershopy ani v Ružomberku ani v Bystrici,“ preniesol sa pár rokov dozadu Mužila. Nakoniec spoločné štúdio nevzniklo, ani nezaložil vlastný priestor v Kubíne, ale prijal ponuku od ľudí, ktorí barbershop v Ružomberku rozbiehali.

„Začalo to tým, že som si kúpil strojček. Výbava barbera je kľúčom. My nepoužívame klasické strojčeky s hlavou, ktorá je pevná. Človek keď už zainvestuje do náradia viac peňazí, tak potom to už nenechá len tak ležať na polici,“ hovorí Jakub, ktorý spresňuje, že taký lepší holiaci strojček stojí asi 160 eur.

Ak už barber nejaké drahšie náradie má, je to preňho motivácia. Aj keď barberi strihajú najmä podľa modernejšieho trendu, nájdu sa medzi nimi rôzne indivíduá.

„Ja som kvázi samouk, nebol som na žiadnom školení alebo nejakej akadémii. Učil som sa vyslovene z internetu a z videí. Inšpiráciu som bral najmä od zahraničných barberov a skúšal som si strihy na kamarátoch, ktorým sa to páčilo a podporovali ma v tom,“ vraví Jakub.

Štvorroční, ale aj sedemdesiatnici

Každý barber má vlastný štýl strihania. „Poznám chalana, ktorí strihá aj ako barber klasiku, nerobi „fade“ alebo veci od kože. Skôr robí pompadour strihy alebo slicked back strihy. Pri takýchto účesoch je viac strihania s nožnicami ako so strojčekom.

Aj keď ja strihám, obča sa stane nedorozumenie, že strih je napríklad priveľmi krátky. Väčšinou aj keď mi to zákazník povie, príde sa ďalší krát úplne rovnako ostrihať, len preto, že mu účes pochválila manželka či frajerka a to samozrejme človeka teší,“ hovorí Jakub a popisuje svoj vlastný štýl: „Strihám skôr kratšie strihy, nerobím žiadne mikáda alebo podobné účesy.“

Samozrejme, využíva okrem strojčekov a nožničiek aj britvy nazývané „shavetty“ a rôzne ďalšie pomôcky. Prezradiť všetky triky by však bolo ako predstaviť tajný rodinný recept…

Ružomberské barbershopy navštevujú už deti od štyroch alebo piatich rokov. „Záleží však od toho, či je ten chlapec naučený na strihanie, alebo nie, pretože je veľmi zložité strihať deti, ktoré sa boja a nepoznajú strojček.“

Predsa hlava dieťaťa aj jeho vlásky sú úplne iné ako vlasy dospelých. „Z najstarších k nám chodia aj páni okolo sedemdesiatky,“ ozrejmuje Jakub Mužila. Počas tvrdého lockdownu neboli otvorené ani službu, čiže nestrihali ani barberi. Po tom, ako sa uvoľnili opatrenia, prišiel nával, podobne ako po prvej vlne pandémie, kedy tiež boli služby zatvorené.

Počas prvého aj druhého lockdownu prišli barberi o ušlý zisk v stovkách až tisíckach eur. Mužov zatiaľ strihali najmä vlastné partnerky. „Veľa ľudí mi volalo na osobné číslo, ale nemali sme možnosť nič s tým urobiť. Po tom ukončení obmedzení prišiel veľký nával. Kvantum ľudí sa objednávalo a ozývalo,“ opísal Jakub Mužila.

Titulná fotografia: Barber Jakub Mužila. Foto – Juraj Balga

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Študujem žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Píšem aj pre Denník Postoj a externe spolupracujem s Rádiom Lumen, pre ktoré pripravujem spravodajské a publicistické reportáže z okolia Žiliny a Ružomberka.