Liečivá voda ukrytá v troskách slávnej minulosti

V minulosti boli pýchou, dnes sú hanbou Slovenska. Aj tak by sa dal nazvať schátraný areál, ktorého časť donedávna vlastnil Marián Kočner. Zavítali sme do niekdajších vychýrených kúpeľov Korytnica.

Kedysi ich poznalo celé Rakúsko-Uhorsko. Liečivé účinky „zázračnej“ vody na vlastnej koži okúsili cisár František Jozef či slovenskí velikáni Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr. A hoci kúpele nemajú až tak starú tradíciu, prvá zmienka o minerálnej vode, tzv. korytnických kyselkách siaha až do 14. storočia.

Pramene pretekali a liečili. Vďaka nim rástol aj okolitý areál. Korytnická, predtým Medokýšna dolina bola tichým a odľahlým miestom dôverných stretnutí, politických porád, ale aj zábavy pre šľachtu. Na začiatku 20. storočia lákala čoraz viac návštevníkov túžiacich po pokoji a relaxe, Ružomberok spájala s Korytnicou úzkorozchodná železnica. Kúpele poznačilo pustošenie Nemcov aj veľký požiar. Počas povstania dokonca slúžili ako nemocnica či útulok pre utečencov.

Po nežnej revolúcii a následnej privatizácii by sa ich existencia dala prirovnať k životu na umelej pľúcnej ventilácii. Nepomohol ani súkromný investor, od roku 2002 sú kúpele zatvorené. Prah liečebných zariadení vtedy poslednýkrát prekročilo 60 zamestnancov. Odišla domáca klientela, utíchol život a z kúpeľnej usadlosti ostala už len spomienka na časy minulé.

Kedysi slávne kúpele dnes pripomínajú mesto duchov. (Foto: Juraj Brezáni)

Raj pre cyklistov a výletníkov

Po 24 kilometroch z Ružomberka smerom na Donovaly odbočíme vľavo. Kúpele Korytnica sú súčasťou Liptovskej Osady. Zaparkujeme na takmer plnom parkovisku, neďaleko zrekonštruovaného hotela Svätopluk. Prvá augustová a navyše horúca sobota prilákala mnoho návštevníkov. S počtom aut môže pokojne súperiť aj počet cyklistov. Veď práve z Ružomberka vedie do Korytnice Cyklokorytnička, cyklistická trasa vhodná aj pre rodiny s deťmi. Vybudovali ju na bývalej železničnej trase, na ktorej od roku 1908 do roku 1974 premával historický vlak Korýtko.

Míňame hotel Svätopluk, jediné fungujúce zariadene v celom areáli. Ponúka malé osvieženie v podobe nápoja či kávy, no pochutiť si môžete aj na guláši či bryndzových haluškách. „Kto teraz vlastní hotel?“ pýtame sa staršieho pána, ktorý k nám smeruje s kávou. „Teraz to tu majú už asi dva mesiaci Rusi, ale to máte tak. Majiteľov tu už bolo mnoho, často sa menia,“ prezrádza nám Jozef Planý, ktorý v hoteli pracuje tri roky. Avizuje nám aj to, že onedlho by mali spustiť aj plničku minerálnej vody. Pramenitá voda sa však bude po novom napĺňať do sklenených fliaš.

Zaujíma nás pohľad na kúpeľne domy, vydávame sa na putovanie. Najviac ľudí stretávame pri štyroch prameňoch – Vojtech I a Vojtech II., Antonín, Žofia a Jozef. Objekty sú už len nostalgickou spomienkou na pôvodnú drevenú architektúru.

Niektorí návštevníci vodu ochutnávajú priamo z dlaní, iní naberajú liečivú vodu do fliaš či bandasiek. Prefrčí okolo nás auto s bratislavskou značkou, čo ironicky okomentuje jeden z desiatok návštevníkov. „Asi si chce „natankovať“ rovno do nádrže.“ Pri každom prameni stojí aj tabuľka s popisom. Dozvedáme sa, že korytnická voda pomáha najmä pri žalúdočných ťažkostiach, no odporúčajú ju aj pre tehotné ženy, ľudí po operácii žalúdka alebo cukrovkárom. Ani jeden prameň nechutí rovnako, no každý „smrdí“ železom.

„Korytnická kyselka sa na pitnú liečbu používala už v 16. storočí. Predpisoval ju Gregor Schwalb, felčiar z Nemeckej (dnes Partizánskej) Ľupče na liečenie žalúdočných ťažkostí,“ spomína Ján Mulík v knihe Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva na Slovensku z roku 1981.

Pramenitú vodu začali využívať na liečebné procedúry v 50. rokoch 19. storočia, keď zabezpečili sústavná lekársku starostlivosť pre kúpeľných hostí vybudovaním kúpeľného ústavu.

Mnohí za liečivou vodou chodia do kúpeľov aj dnes. (Foto: Juraj Brezáni)

Vtedajší balneológovia považovali korytnické pramene minerálnych vôd za najúčinnejšie svojho druhu v celej Rakúsko–uhorskej monarchii.

Korytnická voda bola svetová. Doslova. Získala mnoho ocenení, na výstavách v Budapešti, vo Viedni, v talianskom Terste, ale aj v americkom St. Louis.

„Korytnické minerálne pramene sú svojím zložením podobné známym žriedlam Vichy vo Francúzsku, Bath v Anglicku a Monte Catini v Taliansku. Liečivými účinkami sa veľmi podobajú karlovarským prameňom,“ zdôrazňujú význam vody aj informácie na stránke obce Liptovská Osada.

Spomienky na niekdajšiu slávu odvial čas

Okrem ešte žijúcich prameňov nás „uchvátia“ predovšetkým ruiny budov, ktoré lemujú nemalý areál kúpeľov. Na začiatku 19. storočia sa na mieste dnešných schátraných kúpeľov nachádzali len 4 drevené domy. Slúžili na pobyt úradníkom likavsko-hrádockého panstva. Až neskôr začali osadu budovať ako liečebné kúpele. Župní lekári presvedčili riaditeľa finančnej správy panstva Vladimíra Kocha, aby vo Viedni vymohol súhlas vrchnosti na postavenie kúpeľných objektov. Zmizli provizória, začali vyrastať nové trvalé objekty. Tvorilo ich 15 letohrádkov, nazývaných „švajčiarske domy“. V sezóne, keď sa v kúpeľoch zdržiavalo okolo dvesto ľudí, ordinoval aj lekár. Pričinením jedného z nich, Jozefa Ormayho postavili hotely Hygiea, Hungária, Štefánia a malý vodoliečebný ústav. Už v roku 1895 mohli kúpele ubytovať naraz tisíc návštevníkov v takmer 400 izbách. Kúpele prosperovali.

Ak by budovy vedeli rozprávať, zrejme by sme len so zatajeným dychom mlčky počúvali. Preniesli by sme sa do obdobia habsburských povstaní, dlhých fúzov a veľkých klobúkov. A ktovie, koľko romantických príbehov sa začalo písať práve v Korytnici. Príbehy však odvial čas. Porozbíjal okná a poškodil statiku budov.

Vojsť do niektorých domov je možné len na vlastné riziko. Zvedavosť nás posmelila aspoň nahliadnuť. Budovy skutočne vyzerajú tak, akoby Slovenské národné povstanie skončilo len včera. Takmer pri každom kroku najskôr preveríme či sa pod kartónom skutočne nachádza podlaha. Niekde na nás vykúkajú plesnivé steny, inde zasa trčia káble. Na jednej z väčších budov sa vyjašili aj sprejeri. Na zemi leží mnoho záznamov, obaly z gramofónových platní, dokonca plagát na kultúrne leto. Práve ten nás utvrdil v tom, že kúpele žili vlastným životom. V roku 1997 tu každý víkend vystupoval iný folklórny súbor vrátane Litvovho z Ružomberka.

Prechádzame okolo budov, ktoré sú dnes v rukách súkromných vlastníkov. Pri zapojení predstavivosti a doložení historických prameňov, vieme na čo kedy budovy slúžili. V kúpeľnom mestečku bol hotel Oľga, podľa mohutnosti zrejme najväčší v Korytnici. V areáli sa však nachádzala aj jedáleň a kuchyňa, kaderníctvo či známa kaviareň Espresso. Využívaná bola aj poliklinika, či budova kúpeľnej liečby. Zdevastované stavby v sebe ukrývali nielen možnosti ubytovania, ale aj moderne vybavené ordinácie i laboratória.

Slávu niekdajších kúpeľov odvial čas. Porozbíjal okna a poškodil aj statiku budov. (Foto: Juraj Brezáni)

Marián Kočner už nie je vlastníkom ani jednej časti

Kúpele by dnes boli dokonalou kulisou na nakrúcanie apokalyptického filmu. Areál však nespustošila pandémia, mimozemský útok, jadrová vojna či pád meteoritu. Skutočnou katastrofou bola privatizácia.

Posledný názov kúpeľov bol Fatranské liečebné kúpele. Zatvorené sú už celú dospelosť.

K odpovedi, čo bude ďalej s kúpeľmi, sme sa síce nedopátrali, no na základe katastra sme sa aspoň dozvedeli, kto ich vlastní. V areáli v súčasnosti figurujú už len dve firmy. Hornú časť kúpeľov od roku 2009 vlastní BG Reality. Firmu spoluzakladal a až do marca 2017 spoluvlastnil Marián Kočner. Od začiatku júna je však jediným majiteľom firmy BG Reality česká eseročka Altona Invest, jej majiteľom je Ján Žák. Strednú časť kúpeľov donedávna vlastnila firma Hotel Holding. Jej spoločníkom je Marián Kočner. V prvej polovici augusta však strednú časť zdevastovaných kúpeľov kúpila firma BG Reality. Jednoduchšie napísané, Marián Kočner už oficiálne nie je vlastníkom ani jednej časti.

Spodnú časť kúpeľov, vrátane plničky na minerálnu vodu vlastní košická firma Mahajana. Jej príchod na scénu bol podľa predchádzajúceho vlastníka Zlatka Banoviča krádežou a možno kúpu nemalého areálu a pozemkov aj obanoval.

Francúz s chorvátskymi koreňmi sa v Korytnici zabýval už v roku 2013. Prostredníctvom firmy Amos Services kúpil plničku minerálnych vôd, prerobil administratívnu budovu na penzión a opravila aj pramene. V roku 2017 sa ale firma dostala do mínusu. Podľa portálu aktuality.sk si Zlatko Banovič do vedenia firmy povolal Petra Leškovského a urobil z neho konateľa spoločnosti. Firma Amos Services už ale medzi vlastníkmi nefiguruje. Stala sa ňou firma Mahajana, ktorej konateľkou je Simona Koločíková. Kruh sa uzatvára. Portál Index upozornil, že konateľka je zároveň snúbenicou Petra Leškovského.

Zlatko Banovič pre My Liptov priznal, že pár týždňov po nástupe Leškovského do vedenia firmy, oslovil vlastníka potenciálny záujemca o kúpu Korytnice. Potreboval im doložiť účtovníctvo a tak sa vybral priamo do kúpeľov. Prekvapenie v podobe zaheslovaných počítačov zrejme nečakal. Napokon sa mu podarilo vziať jeden z kancelárie riaditeľky. V počítači bol napojený USB kľúč a na ňom celá dokumentácia o prevode majetku na košickú firmu Mahajana.

Článok bol pôvodné publikovaný v augustovom tlačenom čísle RK Magazínu. 

Titulná fotografia: Areál kúpeľov Korytnica. Foto: Juraj Brezáni

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.