Tunel Čebrať zatiaľ nemá územné ani stavebné povolenie. Preto ho stavajú v legislatívne prípustnom režime prieskumného diela. Od konca roka bude pri Ivachnovej obchádzka.
Zhotoviteľ diaľničného úseku Hubová – Ivachnová, Združenie Čebrať, ktoré tvoria firmy Váhostav-SK a OHL ŽS, pracuje na razení tunela 24 hodín denne rýchlosťou približne štyri metre za deň v jednej rúre. Povedal to na prvom verejnom stretnutí k stavbe tohto úseku stavbyvedúci zhotoviteľa Juraj Polák.
Verejné stretnutia raz za pol roka vyplývajú zo Záverečnej správy o vplyvoch na životné prostredie (EIA), ktorú ku diaľničnému úseku robilo ministerstvo životného prostredia.
Bez stavebného povolenia
„Ku koncu februára sme na tomto úseku diaľnice preinvestovali 100 miliónov eur,“ povedal ďalej Polák s tým, že počas roka 2019 odkroja z celkového rozpočtu ďalších 45 miliónov. Po pretrasovaní úseku a predĺžení tunela Čebrať je aktuálny, už navýšený rozpočet diaľnice Hubová – Ivachnová 288 miliónov.
Milan Majerčík z Národnej diaľničnej spoločnosti potvrdil, že tunel Čebrať je v tejto chvíli v legislatívnom štatúte prieskumného diela. V tejto chvíli ešte len pripravujú dokumentáciu pre územné rozhodnutie (DÚR) a až potom bude nasledovať stavebné povolenie.
„Riadne všetko povolil banský úrad. Sú to vlastne prieskumné práce pre budúci tunel Čebrať,“ povedal Majerčík. Tunel však razia momentálne v plnom profile.
„Ak by sme takto nepostupovali, práce by stáli a dokončenie úseku by sa predlžovalo. Navyše takto zisťujeme, či je všetko tak, ako sme predpokladali na základe geologických prieskumov. Zatiaľ je všetko fajn,“ doplnila informáciu jeho kolegyňa z NDS Katarína Bátorová.
Zeminu z tunela používajú na budovanie diaľničných násypov, najmä v úseku od Likavky po Ivachnovú.
Alternatívny variant
Časť obyvateľov Hrboltovej naďalej nesúhlasí so súčasným trasovaním diaľnice. Pripomienkujú najmä západný portál tunela, ktorý vychádza nad Hrboltovou a podľa nich je v nebezpečnom zosuvnom území.
„Preto sme na vlastné náklady nechali vypracovať prijateľný variant, ktorý predpokladá predĺženie tunela o 388 metrov,“ prezentovala na stretnutí nové kroky zo strany Hrboltovčanov miestna poslankyňa Anna Šanobová. V mestskej časti si od tohto variantu sľubujú zníženie hlukových a prachových imisií, vyhnutie sa rizikovému zosuvnému územiu, a tiež elimináciu prístupových ciest cez miestnu časť.
NDS sa zatiaľ písomne k tejto alternatíve nevyjadrila. Verbálne však aj na stretnutí povedali, že dnes je už neskoro na posúdenie novej trasy.
„Predĺženie tunela znamená opakovanie procesu EIA, lebo by sa zmenilo technické riešenie celého úseku. Navrhované riešenie by malo ísť cez lokalitu Borček a Kamenný potok, ale táto bola posúdená ako nevhodná pre nemožnosť vysporiadať sa s povrchovou vodou bez zásahu do životného prostredia,” odmietla predložený variant Hrboltovčanov Kristína Bátorová z NDS.
Podľa projektanta Mariána Šípoša zo spoločnosti Dopravoprojekt by posúdenie navrhovanej trasy znamenalo zdržanie o minimálne ďalšie dva roky.
Či sa však bude realizovať súčasný variant na tomto úseku je tiež zatiaľ otázne, pretože OZ Zdravý domov z Hrboltovej podalo podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v prípade Záverečného stanoviska EIA z leta minulého roku.
Prístupové trasy
Jablkom sváru medzi NDS a OZ Zdravý domov z Hrboltovej sú aj prístupové trasy. Štúdia EIA posudzovala vybrané prístupové trasy, no v pripravovanej dokumentácii pre územné rozhodnutie sú nakreslené iné.
„Sú navrhnuté aj v DÚR tak, aby obchádzali respektíve neprechádzali zastavanými časťami obcí. Obchádzajú všetky takéto komunikácie. V tejto chvíli ale nie sú presne definované, no určite budú mimo zastavaných častí,“ informoval k tejto téme hlavný inžinier projektu úseku D1 Hubová – Ivachnová Jaroslav Krč.
Jeden dočasný prístup k diaľnici pôjde podľa neho po dočasnom moste cez Váh pri doline Bystré, odkiaľ bude viesť k diaľnici novovybudovaná dočasná komunikácia. Druhý pôjde cez špeciálne železničné priecestie pri ČOV Hrboltová, ktoré čaká na kolaudáciu a následne vyjde na ceste medzi Rybárpolom a Hrboltovou, odkiaľ bude pokračovať po dočasných cestách k diaľnici.
Projektant Marián Šípoš však aj na stretnutí naznačil, že jednorazovo, pre prepravu veľkých kusov stavebnej techniky by stavbári potrebovali využiť existujúce cesty v Hrboltovej. Sľúbil však, že pôjde len o presun na stavbu. Zo stavby by ich odviezli následne už po vybudovanej diaľnici.
„V DÚR je toto riešené po inej prístupovej ceste, ktorá využíva poľné a lesné cesty, ktoré momentálne nie sú vysporiadané tak, aby po nich táto široká technika prešla. Tieto musia byť pred použitím upravené. No možné to je až po vydaní stavebného povolenia,“ povedal k tejto téme Krč.
Navrhované prístupové cesty skritizoval aj primátor Igor Čombor, ktorý ich označil za katastrofálne. Projektanti aj NDS však tvrdia, že cesty by pred použitím určite upravili. Čakajú len na stavebné povolenie.
„Predĺženie tunela znamená žiadne prístupové cesty v ťažkom teréne, nedostupnom a zosuvnom teréne. Portál by vyšiel v blízkosti mosta 201, kde sa naň elegantne napoja a môžu tadiaľ stavať diaľnicu. Ak to bude s tými cestami, ako je navrhnuté, predpokladáme obrovské terénne problémy,“ povedala k téme prístupových ciest Anna Šanobová.
Memorandum o spolupráci
Prístupové cesty sú podľa Hrboltovčanov nedostatočné. V minulosti sa používali len pre kone a vozy. Ťažká technika ich podľa nich veľmi rýchlo zničí.
„Navrhnuté sú v tom najkritickejšom, zosuvnom a nestabilnom území nad Hrboltovou. Máme veľkú obavu, čo sa stane, ak sa začnú v plnej miere využívať ťažkou technikou. Veď aj samotná EIA definuje tieto cesty ako vysokorizikové. Preto sme prekvapení, že v DUR už uvažujú nad ich využitím,“ definovala starosti obyvateľov mestskej časti poslankyňa.
Rétorika NDS aj OZ Zdravý domov však smeruje k vyslovenému pozitívnemu návrhu na podpísanie Memoranda o spolupráci. „Kde by sme ekonomicky, časovo a technicky dohodli možnosti, ako ľuďom uľahčiť život a zároveň dostavať diaľnicu do konca roka 2023,” uviedla v tejto veci Bátorová.
„Súhlasíme. Sami sme to navrhovali a aj sama NDS uznala, že mnoho našich pripomienok zahrnutých v záverečnom stanovisku je k veci a projektu pomohli. Chceme ale hľadať obojstranne výhodnú dohodu, aby sa diaľnica stavala rýchlo, plynule a bezpečne,“ odvetila Šanobová.
Napojenie R1 na D1 zrejme v Ivachnovej
Nedávnom sme písali o problematike napojenia budúcej rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice na rozostavanú diaľnicu D1. Situáciu sa po čase opäť o niečo viacej vykryštalizovala.
V súčasnom rozsahu hodnotenia sú navrhnuté varianty V1 a V2 pri Martinčeku a Likavke. Napojenie by tak išlo buď tunelom Mních alebo estakádou ponad závod Mondi SCP. Radnica i okolité obce však ešte v roku 2016 vyvinuli snahu, pretavenú do petície, kde tieto alternatívy navrhnuté NDS odmietli a žiadajú nový variant napojenia v Ivachnovej. Dnes je táto alternatíva opäť o niečo reálnejšia.
„Ak nepodáme Správu o hodnotení úseku R1 Ružomberok juh – Ružomberok napojenie na D1 do 5. augusta, súčasný rozsah hodnotenia, a teda aj predložené alternatívy zaniknú. Predpokladáme, že to do 5. augusta nestihneme. Preto už teraz robíme prípravu zámeru Ružomberok, juh – križovatka s D1, Ivachnová a pripravujeme materiály pre zmenu rozhodnutia ešte nevydanej dokumentácie pre územné rozhodnutie, aby sa vybudovala križovatka Ivachnová,“ vysvetlila celkom jasne Kristína Bátorová z NDS.
Už koncom roka pocítia stavbu diaľnice pri Ružomberku aj vodiči. Združenie Čebrať začne napájať novobudovaný úsek na súčasnú D1 pri Ivachnovej. V 300 metrovom úseku preto postavia obchádzku súčasnej hlavnej cesty I/18, po ktorej bude chodiť doprava. Súčasná I/18 sa v inkriminovanom mieste zmení práve na novú diaľnicu D1.
Titulná fotografia: Rozostavaná diaľnica pri Ivachnovej. Zdroj foto: dialnica.info
