Kde sa stretne diaľnica D1 s rýchlostnou cestou R1 pri Ružomberku?

Tak nejako stojí otázka, ktorú aktuálne riešia projektanti, viaceré široko zastúpené lobistické skupiny a Národná diaľničná spoločnosť. 

Prvé varianty napojenia rýchlostnej cesty R1 na diaľnicu D1 sa objavili v zámere nerealizovanej štúdie EIA z roku 2016. Červený V1 s križovatkou Martinček a modrý V2 s tunelom Mních a križovatkou Likavka.

V novembri 2016 poslali dolnoliptovské obce, vrátane mesta a ďalších inštitúcií petíciu, kde odmietajú červený variant V1 a navrhujú celkom nový bod napojenia – v Ivachnovej.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Križovatka Ivachnová?

„Dopravne by bolo najlepšie ísť cez Mních, je to najkratšia trasa, ale pri budovaní ciest a diaľnic nejde o to, že čo je dopravne najlepšie, ale vždy sa hľadá najlepšie možné riešenie. Navrhnuté varianty nevieme prejsť kvôli Mondi, kde by bolo treba nastúpať značný výškový rozdiel, aby cesta nebránila závodu. Je tu ďalšie premostenie Váhu – čo je územie Natury 2000. No a tunel Mních a množstvo protihlukových stien sú tiež veľkou nákladovou položkou. Križovatka Ivachnová, je najlepšie možné riešenie pre mesto, Mondi aj okolité obce,“ zdôvodňuje tento návrh poradca primátora Igora Čombora Tomáš Mišovič.

Ak porovnáme NDS-kou navrhnuté varianty V1 alebo V2, tak návrh s Ivachnovou predstavuje približne 4,5 až 5 kilometrovú obchádzku.

Ak dáme na pomyselnú mapu súčasný stav, kedy by auto smerujúce zo západu či severu na juh, zišlo z diaľnice v Likavke (križovatka D1 Ružomberok, centrum), prešlo cez mesto a vyšlo na R1 v križovatke Ružomberok, juh (čo je približne 7 kilometrov) a porovnáme ho s variantom cez Ivachnovú (D1 Ružomberok, centrum – R1 križovatka Ružomberok, juh čo je zhruba 15 kilometrov) vzdialenostne bude novonavrhnutý variant laickým prepočtom o približne 8 kilometrov dlhší ako prejazd cez mesto.

„Podľa mojich informácií pôvodne uvažované bližšie napojenia na D1 blokuje Mondi SCP. Seriózne dopravné posúdenie a modelovanie by však malo ukázať, koľko je tranzitu sever – juh cez Ružomberok, lebo ten by sa naozaj citeľne predĺžil. Nemám však dosť informácií na seriózne posúdenie,“ povedal k situácií analytik Ján Kovalčík z inštitútu INEKO.

Variant Ivachnová je známy zatiaľ len v odbornej a z vlastnej iniciatívy zainteresovanej verejnosti. Na webe dialnice.info prebieha o R1 pestrá diskusia vo viacerých vláknach. Niektorí upozorňujú, že pri variante Ivachnová hrozí podobne neefektívny úsek ako pri Žiline v úseku Hričovské Podhradie – Brodno. Autá idúce z Kysúc na východ a opačne musia ísť niekoľkokilometrovou obchádzkou cez Hričovské Podhradie. Alebo priamo cez Žilinu.

„Všeobecne platí, že touto úpravou nedôjde k očakávanému odľahčeniu  dopravy na E59 v časti Ružomberok a Likavka, ako by to bolo pri variante napojenia v Martinčeku,“ myslí si Pavol Šrankota z Útvaru hlavného architekta mesta Ružomberok.

Dodáva však, že vec má aj pozitívny rozmer: „Dnes sme svedkami ako sa niektoré mestá snažia na obchádzkových cestách a diaľniciach rôznymi atraktivitami lákať ľudí späť za nákupmi a relaxom, čo by v prípade križovatky Ivachnová – Ružomberok možno ani nemusel.“

Obhajoba Ivachnovej

Spoločnosť Mondi SCP nekomentovala, či preferuje variant Ivachnová. „Ako súčasť komunity podporuje Mondi SCP každé riešenie, ktoré bude viesť k zmierneniu dopravného zaťaženia mesta, čím bude z Ružomberka bezpečnejšie miesto pre život. Čo sa týka trasovania R1, stále prebieha diskusia spoločne s posudzovaním jednotlivých možností,“ píše v stanovisku hovorca spoločnosti Mondi SCP Ľubomír Čech.

„Pri tomto variante navrhujeme vylúčiť tranzitnú kamiónovú dopravu cez mesto. Musí zostať na diaľnici. To je bežné všade vo svete. Osobnej dopravy, ktorá by zišla z diaľnice sa netreba báť. To je ekonomický život. Ľudia prídu do mesta, nakúpia tu, zastavia sa najesť, prídu za turizmom, tomu sa nesmieme brániť. Navyše, do úvahy treba brať aj spomínanú náročnosť variantov V1 a V2,“ myslí si Mišovič.

Návrh počíta s rozšírením a preklasifikovaním súčasnej cesty I/18 medzi Ružomberkom a Ivachnovou na štvorprúdovku. Súčasnú cestu prvej triedy by preložili vpravo (v smere na Mikuláš) a stala by sa z nej paralelná, ale už len cesta nižšej kategórie. Podľa Mišoviča je tento návrh realizovateľný rýchlo a nie je potrebná ani zdĺhavá EIA.

„Križovatku D1 a R1 musí NDS urobiť ako súčasť diaľnice Hubová – Ivachnová, majú to stanovené v podmienkach záverečného stanoviska EIA na diaľnicu. Ak sa stavia diaľnica, musíte vopred robiť jej napojenia na ďalšie cesty. A rozšírenie súčasnej cesty I/18 na štvorprúdovú je možné urobiť do piatich kilometrov bez nutnosti posúdenia vplyvov na životné prostredie,“ hovorí Tomáš Mišovič.

NDS je zatiaľ vo vyjadreniach opatrná. Na celý úsek nechala predsa len vypracovať štúdiu EIA, kde zahrnula už aj navrhnutý variant Ivachnová. V projekčnej fáze prikázala tiež namodelovať pri variantoch V1 a V2 čo najvyššiu výšku a čo najmenší zásah mostnej estakády do areálu Mondi SCP.

„EIA je potrebná, aby sme preverili podmienky ukončenia R1 v križovatke Ivachnová, ktorá nie je súčasťou stavby diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Všetky posudzované varianty V1, V2, aj variant s ukončením R1 v križovatke Ivachnová budú porovnané a procesom EIA bude určený optimálny variant trasovania R1,“ odpovedali k aktuálnej situácii z NDS.

Varianty napojenia R1 na D1 pri Ružomberku. V2 (modrý – Križovatka Likavka) a V1 (červený – križovatka Martinček) ako boli navrhnuté v nedokončenej štúdii EIA z roku 2016. V súčasnosti preferuje Mondi SCP, mesto Ružomberok a dotknuté dolnoliptovské obce na základe petície čierny variant – Ivachnová. Aktuálne ho projektujú pre potreby prebiehajúcej štúdie EIA.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 1/2019.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.