Nová plaváreň má predbežne stáť sedem miliónov eur. Odkiaľ vezme radnica peniaze?

Vedenie mesta chce výstavbu novej plavárne zaplatiť z bankového úveru. Nepožiada oň však priamo. Vziať si ho má obchodná spoločnosť CZT, v ktorej má mesto stopercentný podiel. Splátky a úroky bude kryť radnica z mestského rozpočtu.

Tento postup navrhuje radnica v rokovacom materiáli, o ktorom bude rozhodovať mestské zastupiteľstvo koncom júna.

Splácať bude mesto, o peniaze požiada firma CZT

Mesto uvažovalo aj nad ďalšími modelmi financovania. V prvom by sa o prostriedky uchádzalo samotné mesto, v druhom variante by o peniaze žiadali cez úplne novú spoločnosť, ktorú by založili. Treťou alternatívou je mestský podnik CZT.

Vedenie mesta odporúča ísť práve touto cestou. Hovorí, že stavba plavárne cez CZT  samosprávu vyjde lacnejšie, črtá sa tu aj možnosť odpočtu DPH.

„Tento model výstavby je z pohľadu celkovej výšky financovania stavby ako najvýhodnejší. Spoločnosť CZT má dostatočný ročný obrat, vykonáva podnikateľskú činnosť a je platcom DPH, čo ju predurčuje na splnenie požiadavky poskytnutia úveru a odpočtu DPH pri výstavbe plavárne,“ uvádza sa v rokovacom materiáli. Ručiteľom by bolo mesto.

V CZT zároveň navrhujú zriadiť nové stredisko na výstavbu plavárne, do ktorého bude patriť stavebný dozor a pravdepodobne aj administratíva spojená s účtovníctvom. S vytvorením strediska, jeho vybavením a réžiou sú spojené vedľajšie náklady, ktoré predbežne vyčíslili na 176-tisíc eur. Hradilo by ich mesto.

Ak by tento spôsob financovania cez poslancov prešiel, kývnuť na plán musí aj samotná spoločnosť CZT. Podľa dokumentu má zastupiteľstvo zaviazať primátora, aby zabezpečil zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti, ktoré má odobriť všetky potrebné kroky. Mesto tiež bude žiadať vytvoriť post tretieho konateľa, ktorý by mal v kompetencii výstavbu plavárne. Valnému zhromaždeniu chcú odporučiť nominovať do funkcie viceprimátora Jána Bednárika.

Plaváreň bude stáť viac, ako vraveli

V rokovacom materiáli je potvrdené to, o čom sa v kuloároch šepkalo. Na výstavbu plavárne sa ráta so sumou rádovo vyššou, než sa pôvodne skloňovalo. Predpokladanú hodnotu zákazky stanovili na 7,2 milióna eur s DPH (6 miliónov bez DPH).

Nejde ešte o finálnu cenu, tá vzíde z verejného obstarávania dodávateľa stavby. Súťažiť ho bude spoločnosť EVMI, ktorá uspela v tendri.

Keď bude skutočná cena známa, CZT obstará banku, s ktorou uzatvorí najvýhodnejšiu úverovú zmluvu na dlhodobý úver. Mesto má zatiaľ predbežné cenové ponuky od troch bánk.

Vráťme sa ešte ale na záver roka 2019, keď  pár dní pred Vianocami mimoriadne rokovalo mestské zastupiteľstvo. Na návrh vedenia mesta vtedy poslanci odsúhlasili, že sa nebude realizovať víťazný návrh plavárne z medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorú vyhlásilo samotné mesto, ale pôjdu po vzore už existujúcej plavárne v Petržalke. Radnica tak odkúpila projekt hotovej plavárne od architekta Jána Katuščáka. Na základe jeho upravenej verzie budú stavať plaváreň v Ružomberku pri zimnom štadióne.

Dôvody, pre ktoré sa rozhodla radnica pre tento krok, si môžete prečítať v tomto článku. Jeden z argumentov vedenia mesta, prečo kúpiť práve hotový projekt, bol, že poznáme cenu aj náklady. Pri novom projekte ich môžeme len odhadovať. Presne uvedená suma nebola ani vo vtedajšom materiáli pre poslancov, odhadom mala stáť zhruba do 5 miliónov eur s DPH.

V Petržalke pritom vyhrala firma s ponukou 5,1 milióna eur. Realizácia bola napokon drahšia, Petržalku stála plaváreň celkovo 5,5 milióna eur s DPH.

Už vtedy sa vynárali otázky, prečo by mala byť plaváreň v Ružomberku lacnejšia, než tá petržalská. Hoci mesto niektoré veci z projektu vypustilo, viaceré zase dalo zakomponovať.

Plaváreň: architektonickú súťaž mesto rešpektovať nechce. Navrhuje kúpiť projekt z Petržalky

Zvýšenie ceny

A skutočne, aj projekčná suma ružomberskej plavárne je napokon oproti petržalskej temer o milión eur vyššia. Súčasťou rokovacieho materiálu je príloha, v ktorej je odôvodnenie navýšenej sumy ako aj porovnanie oboch projektov.

„Museli sme projektovať podľa nových noriem, čo zvýšilo cenu stavby,“ píše v prílohe projektant Katuščák. Vo všeobecnosti možno podľa neho konštatovať, že ružomberská plaváreň bude kvalitnejšia než petržalská. Opieral sa pritom o technické zmeny.

Zväčšila sa plocha bazéna, zvýšil sa počet dráh z päť na šesť, aby sa mohli usporadúvať plavecké preteky. Použije sa iný typ krytiny, posilní sa konštrukcia strechy, rozdiel je tiež v hrúbke zateplenia fasády, na spodnú stavbu sa kvôli slabšiemu podlažiu použije viac betónu. Drahšie vyjde aj vzduchotechnika.

V Ružomberku tiež pribudne malá tribúna a potápačská veža, „železobetónová mohutná konštrukcia vysoká 9 metrov, čo vyšlo oveľa drahšie ako vypustený tobogán a kuchyňa,“ konkretizuje príklady, ktoré mali ovplyvniť cenu.

Vplyv majú podľa jeho slov i vyššie dopravné náklady na dodávku materiálu z Nemecka. Odvoláva sa tiež na niekoľko ročný časový odstup. V Petržalke projektovali plaváreň už v roku 2013 a za tú dobu narástli ceny materiálu a služieb.

Vedenie mesta chcelo plaváreň postaviť do komunálnych volieb. V harmonograme v materiáli sa ráta s ukončením stavby koncom roka 2022.

Titulná fotografia: vizualizácia plavárne podľa odkúpeného projektu Jána Katuščáka. Zdroj: Msú RK