V dejinách miest sú zlatými písmenami zapísané návštevy vzácnych hostí, predovšetkým panovníkov a prezidentov. Aj do Ružomberka v minulosti zavítali a so všetkými poctami tu boli uvítané významné osobnosti. Napríklad v roku 1900 to bol arcivojvoda Jozef Karol Habsburkso-Lotrínsky, v roku 1936 prezident Edvard Bešneš a o rok na to premiér Milan Hodža. V dejinách Ružomberka však nastala aj opačná, nevšedná, no zaujímavá situácia, keď bol z mesta niekto vyhnaný.
Vypudenie v meste nežiaducej osoby sa udialo v júni roku 1909. Nešlo len tak o hocikoho, ale o mladého katolíckeho kňaza, neskôr redaktora novín a poslanca československého parlamentu. V spomenutom roku vrcholil viacročný spor mladého katolíckeho kňaza Floriána Tománka so spišským biskupom Alexandrom Párvym, s ktorým mal spory aj Andrej Hlinka.
Kauza Tománka s Párvym naplno zamestnávala nielen slovenské, ale aj maďarské a české periodiká. Dokonca sa o nej, prostredníctvom britského novinára a historika Roberta Setona-Watsona, písalo na stránkach britskej tlače.
Usadený v Ružomberku
Spor mladého kňaza s biskupom sa tiahol už od začiatku pôsobenia Tománka v pastorácii. Ten sa totiž nevenoval len svojim kňazským povinnostiam, ale ako nadšený slovenský národovec vyvíjal aj politickú činnosť. Pred celoštátnymi i župnými voľbami často agitoval za slovenských kandidátov. Svojim veriacim nechal predplácať slovenské noviny, čo hnevalo nielen maďarónskeho biskupa, ale aj oravského župana.
Biskup Párvy ho chcel týmto móresom odnaučiť a tak ho presúval z kaplánky na kaplánku a posielal ho slúžiť k farárom, ktorí ho mali prevychovať. Český denník Čas toto počínanie biskupa okomentoval s dávkou irónie: „Né právě ctihodný biskup Párvy zpozoroval, že působením Tománkovým dost hlboko už zakořenilo slovenské národní vědomí v Hruštíne, prosto pospíšil si dáti Tománkovi, aby svou slovenskou misii mohl zase konati na jiném místě.“
Celý spor sa dostal až do Vatikánu, kam mladý kaplán vycestoval. Vo Vatikáne prijali jeho sťažnosť, no odporučili mu vrátiť sa do diecézy a tam počkať na vyriešenie sporu. Keďže Tománek od biskupa nedostal novú farnosť, rozhodol sa usadiť sa v Ružomberku.
Tománkovo rozhodnutie nebolo náhodné. V centre dolného Liptova už pred odchodom do Ríma krátky čas býval. Aj tentokrát si tu prenajal izbu v súkromí a stravoval sa v miestnom hostinci. Ružomberok bol v tom čase rozrastajúce sa, prosperujúce, dominantne katolícke mesto, v ktorom mal mladý kaplán mnoho známych, priateľov a podporovateľov.
Avšak našli sa aj takí, ktorí si neželali, aby sa v ich meste usadil mladý „pansláv“ v spore s biskupom Párvym. Stačil im jeden kňaz, Andrej Hlinka, ktorý mal spor so svojim biskupom.
Títo ľudia mali v rukách aj legislatívnu moc, ktorá im umožnila z mesta Tománka vykázať. Nechajme prehovoriť samotného veliteľa pohraničnej stráže „liptovsko-sv.-mikulášskeho kapitanátu“, ktorý takto uzavrel svoj postup: „Floriánovi Tománkovi, 30-ročnémi r.-kat. Kňazovi, príslušnému do Búrskeho Sv. Petra (v Pešporskej župa) nateraz ružomberskému obyvateľovi, nakladám, aby za 24 hodín po vyhlásení, poťažne doručení tohoto uzavretia zanechal vrchnostenský obvod … V protivnom páde bude na základe 2. § u nariadenia ministra vnútorných diel do mesta svojej príslušnosti, do obce Burský Sv. Peter postrkom poslaný.“
Vtedajšie zákony umožňovali v určitých prípadoch nežiadúce osoby vykázať z mesta, v ktorom žili, do mesta, kde mali, povedané dnešnými slovami, trvalý pobyt. Avšak potrebovali na to pádne dôvody a tie bolo potrebné nájsť. Prípadne vymyslieť.
Podľa Národných novín bol Tománek pod dohľadom pohraničnej stráže. Jej príslušníci ho v civilnom preoblečení „špehovali od rána do večera“. Po týždni si mladého kňaza predvolali na vypočutie k mestskému policajnému kapitánovi, kde bol prítomný aj spomínaný veliteľ pohraničnej stráže. Ako sme už naznačili, vypočúvanie sa skončilo tým, že služnovský úrad v Ružomberku nechal Tománka vykázať, a to až na dobu piatich rokov.
Tománek sa proti rozhodnutia bránil, deň po výsluchu telegraficky kontaktoval ministerstvo vnútra a informoval ich o postupoch tamojších úradov. No nezostávalo mu nič iné, iba Ružomberok opustiť.
Právne odôvodnenie vykázania
Zaujímavo pôsobí odôvodnenie, na základe ktorého mladého kňaza z mesta vykázali. Podľa zápisnice z výsluchu bol Tománek nemajetný a na svoj pobyt v Ružomberku si musel požičať peniaze. Práve to bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý ho z mesta vypovedali: „Vzhľadom na úplnú nemajetnosť Floriána Tománka. Spomenutá osoba následkom cirkevného disciplinárneho pokračovania stojí mimo každej služby, stálej úradnej stanice nemá, cirkevných dôchodkov nedostáva. Tieto okolnosti dokazujú, že Floranán Tománek nemá takých dôchodkov, ktoré by mu bez obťažovania verejnosti zabezpečovali existenciu.“
Priťažilo mu aj to, že bol ešte v júni 1908 po voľbách v politicky motivovanom procese odsúdený na týždeň väzenia. Celé odôvodnenie bolo zakončené takto: „Následkom všetkého tohto je jeho zdržovanie sa tu v záujme verejného poriadku nebezpečné.“
Otázne je, či Tománek skutočne konal protiprávne, či naozaj žobral peniaze, a nakoľko bolo jeho vykázanie motivované jeho národoveckými aktivitami a politickým angažovaním sa. Každopádne je jeho prípad jedným z mála známych, kedy z Ružomberka niekoho vykázali.
Tománek však bol komplikovanou osobnosťou, ktorá mala mnoho podporovateľov i neprajníkov. Keď v roku 1911 žil a pôsobil Bratislave, prišlo naňho anonymné udanie, v ktorom bol znázornený ako kňaz, ktorý „bez akéhokoľvek cirkevného dozoru a disciplíny vedie spustlý a nemravný život. Jeho opilstvá, behanie za ženami, vyspevovanie po putikách, vyhrávanie s cigánmi sú všeobecne známe a vzbudzujú po celom meste verejné pohoršenie“.
Titulná fotografia: Článok o vykázaní Floriána Tománka z Ružomberka v Národných novinách z roku 1909. Zdroj: www.kramerius.nkp.cz
