Zlatý chodec z Ria de Janeira 2016 prišiel podporiť Mikulášsku kvapku krvi.
Približne tridsať darcov krvi prišlo v stredu ráno do Ústavu hematológie a transfuziológie Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) v Ružomberku. Za vyšším počtom darcov bola pravidelná informačno-popularizačná Mikulášska kvapka krvi.
Prvodarcovia a držitelia zlatých plakiet
„Žijem v zahraničí, veľa cestujem a na dnešných preplnených cestách nikdy neviete, čo sa môže stať. Kedykoľvek môžeme potrebovať túto vzácnu tekutinu, tak som si povedal, že skúsim byť aj ja darcom, a keď môžem, pomôžem,“ vysvetľoval svoje pohnútky prísť a po prvý raz darovať krv Martin Mráz.
Po odbere mu ponúkli bagetu, keksy a teplý čaj, pri ktorom práve debatoval s kamarátom, ešte len čakajúcim na odber.
„Určite to ide vydržať. Je tu veľmi príjemný personál, snažia sa, aby bola dobrá atmosféra, takže môžem dať len palec hore,“ dodal mladý muž pochádzajúci z Ľubochne.
V jednom zo štyroch odberných kresiel bolo medzičasom plno. Sedela tu aj Žaneta, ktorej krv pomaly stekala do napichnutého vrecúška. Už 48-krát.
„Chodím už od svojich dvadsiatich rokov. Krv je to najcennejšie, čo máme. Ak to môže niekomu zachrániť život, tak mám dobrý pocit,“ vysvetľuje Martinčanka, ktorá prišla darovať krv do Ružomberka.
„Evidujú ma v zozname ako darkyňu. Zavolali mi, tak som prišla. Nemám s tým problém. Ak by som nebola tu, tak som určite v Martine,“ vysvetlila, ako sa dostala do ÚVN v Ružomberku.
4500 darcov ročne
Že pacienti za darovaním krvi cestujú, nie je nič výnimočné. Nemocnice majú zoznamy darcov, ktorých si volajú podľa toho, kedy krv naposledy darovali a akú krvnú skupinu práve potrebujú.
„Ročne potrebujeme okolo 4500 až 5000 transfúznych jednotiek, teda darcov. Ak nie je krv, ktorú ľudstvo doteraz nevie nahradiť, nemôžeme plánovať operácie. Dnes je navyše čoraz viac potrebná aj v onkológii,“ odpovedá Miroslav Tupý, lekár na ružomberskej hematológii.
Krv môžu darovať všetci zdraví ľudia nad 18 rokov. Reálne sa však lekári stretávajú aj so ženami, ktoré sú ľahšie ako 50 kilogramov, kedy môže byť odber pre ich následný zdravotný stav komplikovaný. Krv nezoberú ani infekčne chorým pacientom.
Najfrekventovanejšia je krvná skupina A
„Na začiatku každému krv vyšetríme. Aj on získa informáciu o svojom krvnom obraze. Koľko má červených krviniek, hemoglobínu a podobne. Každý navyše prejde cielenými otázkami v dotazníku, z ktorých už celkom presne vieme posúdiť, či je vhodný darca alebo nie,“ opisuje procedúru pred samotným darovaním doktor Tupý.
Ženy môžu darovať krv trikrát ročne, muži štyrikrát. Každému zoberú okolo 400 až 450 mililitrov. Teda takmer pol litra.
„Každá kvapka je pre nás neoceniteľná. Najviac krv štatisticky potrebujeme na jar a na jeseň. Najmenej darcov je zase v lete. Vtedy sú všetci rozcestovaní,“ približuje jednoduchú štatistiku Miroslav Tupý.
Prezradil tiež, že v spoločnosti je najfrekventovanejšia krvná skupina A. Nasleduje 0, potom B a najmenej ľudí má krv označenú ako AB. „Ľudia majú zaužívané, že najideálnejšia je krvná skupina 0. Lenže kategórií krvných skupín poznáme desiatky. Z tohto pohľadu treba špecifikovať, že najuniverzálnejšia krvná skupina, ktorá je vhodná pre každého príjemcu, je 0 Rh negatív,“ vysvetlil Tupý.
Červené krvinky si pestuje
Mikulášska kvapka krvi bola tento rok výnimočná. Do ÚVN prišiel povzbudiť darcov olympijský víťaz a majster sveta v chôdzi Matej Tóth. Sám však krv darovať nemohol.
„Profesionálni športovci sa celý rok snažia mať kvalitnú krv. Kvôli dostatočnému množstvu červených krviniek chodia do hôr, na sústredenia a potom sa jej zbaviť takto narýchlo je dosť náročné. Musel by som na dva či tri dni obmedziť aj tréning,“ vysvetlil zákutie starostlivosti o telo športovca 35-ročný Banskobystričan.
Navyše, odkedy mal známe problémy s biologickým pasom, dáva si na seba ešte väčší pozor.
„Krv som daroval asi trikrát, raz z toho aj krvné doštičky. Z hľadiska mojej prípravy je to najideálnejšie po sezóne, niekedy v októbri, novembri. Ale odkedy sú biologické pasy, tak asi by som dosť ťažko vysvetľoval, ak by som mal deň po odbere kontrolu, že som bol darovať krv. Ale hneď ako skončím kariéru, čo bude už zrejme za pár mesiacov, tak sa určite k darcovstvu vrátim,“ sľúbil zlatý medailista v chôdzi na 50 kilometrov z olympiády v brazílskom Rio de Janeiro Matej Tóth.
Kvôli návšteve ružomberskej hematológie si preložil rannú rozcvičku. Potom už upaľoval do Bystrice, kde ho čakal tréning.
„Dnes máme v pláne 20 kilometrov, bude to náročnejší deň,“ lúčil sa muž, ktorý bol v stredu na hematológii stredobodom pozornosti všetkých prítomných.
Titulná fotografia – Matej Tóth so sestričkami na ružomberskej hematológii. Foto – autor.
