Michal Franek sa od detstva venuje zberateľstvu. Cez ruky mu prešli aj stovky historických pohľadníc Ružomberka a okolia.
Už ako dvojročný sa spolu s bratom hrávali s poštovými známkami, keďže otec bol filatelista. S ľútosťou priznáva, že mnohé z nich v rannom veku aj poničili. V škole bol vďaka svojej zbierke veľký frajer, v tínedžerskom veku si ho však získali najmä staré pohľadnice.
„Viac z nich dýcha história, je to dokumentačný materiál doby,“ s pátosom vysvetľuje, čo ho na nich fascinuje.
„Kedysi sa fotografovalo málo, väčšinou za účelom vytvorenia pohľadníc. Robili sa aj takzvané súkromné pohľadnice. Rodina si kúpila fotopapier, ktorý mal zo zadnej strany potlač ako pohľadnica, odfotili sa pri nejakej pamätihodnosti, zozadu napísali text, nalepili známku a takýto pozdrav poslali známym,“ rozrozpráva sa štyridsiatnik zo Žiliny o trende pohľadníc spred sto rokov.
Záujem je o to, čoho je málo
Keďže sa mu pohľadnice postupom času doma kopili, začal sa venovať aj predaju. Väčšinu slovenských pohľadníc sa mu darí zadovážiť z Maďarska. Pohľadnice dokumentujúce severné Uhorsko si totiž kedysi odkladali najmä maďarskí páni.
V Ružomberku a okolí žije veľa patriotov a zberateľov, preto sa snaží vyhľadávať aj kúsky z dolného Liptova.
Jeden z najznámejších ružomberských vydavateľov bol Alex Klimáček, ktorý vraj zomrel okolo tridsiatky, no napriek tomu stihol zvečniť veľa pekných miest v našich končinách. „Určite je to najzaujímavejší vydavateľ z Ružomberka, i keď nebol jediný. Známi sú napríklad aj Ján Valuch, Komor Testvérek či Marko Jánosné,“ doplnil Franek.
„Cez ruky mi prešlo asi tristo typov ružomberských pohľadníc, pričom sa odhaduje, že celkovo ich je asi dvakrát toľko. V ponuke mávam aj litografické kúsky, ktoré sa vyrábali od roku 1896 do roku 1902,“ hovorí o jednom z najstarších, a teda aj najvyhľadávanejších typov.
K dispozícii mal tiež takzvané živé pohľadnice, napríklad z jarmoku v centre mesta. Zberateľov potešil aj unikátnymi zábermi fabrík, nezriedka priamo z výroby.
Vyhľadávanými sú tiež historické pohľadnice slovenských hradov a zámkov. Franek priznáva, že k srdcu mu prirástla najmä Likava, ktorá sa medzi zberateľmi rýchlo rozchytá.
Samostatnú skupinu tvoria pohľadnice z kúpeľov, napríklad ľubochnianskych. Obrovský záujem je najmä o Korytnicu či dokonca o menej známe kúpele Železnô. Pre zberateľov sú vzácne hlavne preto, že je ich pomenej.
Príťažlivé sú aj zábery niekdajších úzkokoľajných železničiek, napríklad Korýtka spájajúceho Ružomberok s Korytnicou. Tie sa totiž na historických pohľadniciach objavujú taktiež len sporadicky. V aukciách sa ich ceny pohybujú od 50 do sto eur.
„Zažil som aj 600-eurovú pohľadnicu. Bola na nej vyobrazená konečná stanica zubačky v Tatranskej Štrbe. Autorom záberu bol uznávaný slovenský fotograf Pavol Socháň, ktorý zachytával hlavne severné Slovensko, veľa záberov vytvoril aj na Liptove. Naviac šlo v tomto prípade o typ, ktorý žiaden zberateľ Socháňa nemal,“ približuje.
Pred časom však padol nový rekord. Cena historickej pohľadnice zobrazujúcej synagógu v Prievidzi, ktorá dnes už nestojí, sa vyšplhala na zhruba 800 eur.
Mená známych osobností
Práve synagógy idú najviac na dračku. Pohľadníc zobrazujúcich túto tému je už tradične málo, naviac, mnohé z budov boli zničené, aj preto ich cenu zberatelia vyhnali na stovky eur.
Aj najdrahšia pohľadnica, ktorú dosiaľ predal Franek, zobrazovala práve tento architektonický skvost. „Išlo o synagógu v Tvrdošíne, kamarát ju odo mňa odkúpil za zhruba 150 eur, reálna cena však bola o 50 eur vyššia,“ spomína si.
Zaujímavosťou je, že s pekným detailom na ružomberskú synagógu sa Franek ešte nestretol. „Väčšinou sa objavuje len v pozadí záberov na ulicu,“ hovorí.
„Niekoľko fotiek s vašou synagógou má vo svojej rozsiahlej zbierke aj prednosta internej klinky vojenskej nemocnice Antonín Hruboň, ktorý nedávno vydal knihu Ružomberok na starých pohľadniciach. Publikáciu vrelo odporúčam. Je tam veľa dobrého materiálnu, autor išiel do hĺbky,“ vyzdvihuje dielo ružomberského zberateľa. „Musím sa pochváliť, že časť zbierky má aj odo mňa,“ s úsmevom dodáva.
Niektoré z ružomberských historických pohľadníc sa Franekovi vryli do pamäti aj kvôli negatívnym pocitom, ktoré v ňom vyvolali. Fotograficky bolo zdokumentované aj zatknutie Andreja Hlinku zo začiatku 20. storočia.
„Tento motív sa mi na pohľadniciach veľmi nepáčil, ale z historického hľadiska ide nesporne o zaujímavý materiál – jednoducho sa to stalo, aj keď neprávom,“ hodnotí.
Práve o zábery, kde sa nachádza Hlinka či iní národniari je veľký záujem. Hlinkovo meno často figurovalo aj v textoch na pohľadniciach – či už v pozícii odosielateľa alebo prijímateľa.
„Nezriedka natrafíte na spisovateľov či dokonca prezidentov a iných významných ľudí. Priznám sa však, že každú pohľadnicu nelúštim. Väčšinou sú v maďarskom jazyku a písalo sa švabachom, takže ani v slovenčine či češtine to nie je také jednoduché,“ usmieva sa Franek.
Propagandistické, erbové, župné fotografie či koláže znázorňujúce budúcnosť – aj tieto kúsky sú u zberateľov mimoriadne obľúbené. Najvzácnejšiu ružomberskú fotografiu vylepšili autori strojmi budúcnosti. Pohľad na mesto doplnili kreslenou vzducholoďou či nadzemnou dráhou.
Titulná fotografia: Zberateľ Michal Franek. Foto – autorka