V areáli bývalého autokempingu v Liptovskej Osade si po piaty raz zmerali sily desiatky drevorubačov. Obľúbené podujatie si nenechalo ujsť viac ako tritisíc návštevníkov.
Tohtoročný Liptovský drevorubač bol obohatený aj o piatkové hudobné vystúpenia, ktoré napriek nepriaznivému počasiu pritiahli zhruba sedemsto divákov. Deň pred hlavným programom, kedy obvykle prebieha aj vyraďovacie kolo piliarskej súťaže, sa na pódiu predstavili Mafia Corner, DJ Majkl, DJ Nasťa a DJ Stylo.
„Ľudia vnímali zmenu programu veľmi pozitívne, čo nás motivuje k tomu, aby sme akciu aj naďalej rozvíjali. Myslím, že pódium už nebudeme zmenšovať,“ zhrnul organizátor Marek Janiga.
Bohatý sprievodný program
Do súťaže sa tento rok prihlásilo štyridsať záujemcov, vrátane Mareka. „Keďže šlo o jubilejný ročník, vyskúšal som to. Dostal som sa medzi 25 pretekárov, ktorí absolvovali aj hlavnú, sobotnú súťaž. Teraz budem mať štyri roky pokoj a ak mi to zdravie umožní, zasúťažím si na desiatom ročníku,“ s úsmevom povedal rodák z Oravy, ktorý sa ťažbe a približovaniu dreva venuje už niekoľko rokov. O jeho zážitkoch a skúsenostiach z hory si môžete prečítať tu.
Súťažiaci absolvovali päť disciplín – stínka stromu na cieľ, výmena reťaze, presný rez na podložke, prerubovanie klátu sekerou a odvetvovanie. Najviac bodov nazbieral Peter Kodad z českého Tachova, druhý bol Šimon Kukuc z Liesku a tretí Ján Novotný z Rožňavy.
Diváci si mohli zasúťažiť v hode obojstrannou sekerou a pílení bruchatkou. Exhibičné vystúpenia pripravili majstri sveta Jaroslav Perveka a Jaroslav Kukuc. Pre deti boli prichystané rôzne atrakcie, nechýbala ani tombola, večer spestrili vystúpenia skupín Ploštín Punk a Edgar.
Už tradične mohli diváci obdivovať aj prácu zručných liptovských rezbárov. Do tretice sem zavítal Michal Palko, pôvodom Ružomberčan, ktorý učí na základnej umeleckej škole v Liptovskom Mikuláši a rezbárčeniu sa venuje ôsmy rok. Spoločnosť mu robil štyridsiatnik Vladimír Lofaj, ktorého ste mohli stretnúť aj na Ľubochnianskych rezbárskych dňoch.
„Prvý rok som urobil lebku s korunou, druhý rok nám dodali malé kláty, a tak vznikla len taká malá abstraktná socha,“ spomína na svoje predošlé výtvory Michal Palko.
„Vždy postupujem spontánne – pozriem sa na strom a uvidím, čo z toho bude. Tentoraz som uvažoval nad tým, že vytvorím kríž ako poctu pilčíkom, ktorí zahynuli, no vzhľadom na to, že mám k dispozícii tvrdé jaseňové drevo, vznikne z toho len tvár,“ približuje mladý výtvarník koncept tohtoročného diela.
Nedocenená profesia
Na podujatie opätovne zavítal aj Milan Makovník z Tureckej, ktorému každoročne pripadne úloha moderátora. Keďže v hore pracoval 47 rokov na rôznych funkciách, návštevníkom vysvetlil aj to, aká je profesia drevorubača ťažká a dôležitá, hoci ju v súčasnosti mnohí podceňujú.
„Kedysi bola robota v hore síce náročnejšia, pretože sme nemali také technické vymoženosti, aké sú dnes, no v súčasnosti je veľmi podhodnotená, hlavne čo sa týka zárobku,“ konštatuje pán Milan.
„Mnohí naviac pokladajú drevorubačov za nejaké podradné osoby, predstavujú si ich opitých alebo zamazaných, čo je to veľký omyl,“ nadväzuje. „Samozrejme, stane sa, že sa po práci zídu, možno aj niečo vypijú a popritom si zaspievajú, čoby nie, ale v hore potrebuje človek triezvu hlavu. Stále opakujem, že kto si túto robotu neskúsil, ten to neuzná. Vždy, keď drevorubač vstúpi do lesa, riskuje ťažký úraz, dokonca i smrteľný. Za ten čas, čo som robil v hore, mi zahynulo osemnásť kamarátov.“
Aj napriek tomu má 67-ročný pán Milan na svoju niekdajšiu profesiu dobré spomienky. „S komunistickým režimom som nesúhlasil, no musím uznať, že v tej dobe bolo aj veľa dobrého. Závod žil ako rodina. Drevorubač, lanovkár či šofér – na tom nezáležalo, všetci spolu vychádzali dobre.“
„Robili sa súťaže medzi správami, polesiami, posedelo sa pri guláši,“ nadhodí Pavol Kuna z Liptovskej Osady, ktorý v lese taktiež pobudol takmer polstoročie.
Za všetkým hľadaj peniaze
„Hovorilo sa, že komunisti drancovali les, čo je aj pravda, no dnes sa drancuje oveľa viac. Komunisti mali systém – keď sa vyťažilo, muselo sa i zasadiť. Lesy boli čisté, krásne, fungoval dozor, ktorý dohliadal na poriadok,“ ujíma sa slova opäť pán Milan.
Riadiace funkcie sú dnes podľa jeho slov naviac mnoho ráz zastávané ľuďmi, ktorí nemajú adekvátnu kvalifikáciu či pracovné skúsenosti a za všetkým vidia len zisk.
„Pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi sa riaditeľom obvykle stal človek, ktorý si všetkým prešiel od piky – robil manipulanta, lesníka, prípadne garážmajstra a postupne prešiel na vedúcu funkciu. Dnes tam máme bankárov, ktorí sa snažia z lesa vyťažiť čo najviac peňazí. Tých, čo sa tomu skutočne rozumejú je len zopár,“ približuje.
„Ochranárov treba zrušiť,“ razantne premosťuje pán Pavol. „Je to banda darebákov, ktorá okráda štát o miliardy. Pchajú nos aj tam, kde im netreba,“ zalamuje rukami.
„Strašne múdry, býva v Petržalke na siedmom poschodí a robí boha so seba, pritom sa hore vôbec nerozumie,“ dodáva.
Aby však neboli len negatívni, rýchlo si pochvaľujú podujatie, ktoré lesnícku komunitu opäť spája. „Takáto akcia sa nepraktizuje nikde. Vnímam ju veľmi pozitívne, máme tu medzi sebou dokonca aj majstrov sveta. Vyšlo nám vynikajúce počasie a tento terén nám nemôže prekážať, lebo drevorubač musí robiť či je sneh, či blato,“ uzatvára pán Milan.
Foto – autorka
