Na ôsmom ročníku Ľubochnianskych rezbárskych dní vznikli sochy Františka z Assisi, Sedembolestnej Panny Márie aj netradičné vtáčie búdky.
Ľubochniansky sochár Šimon Chyla, ktorý obľúbený rezbársky plenér spolu s obcou organizuje, tentoraz prizval do partie Stanislava Ondríka z Tvrdošína, Vladimíra Lofaja z Lúčok a Ružomberčana Rastislava Sabuchu.
Štvorica umelcov pracovala od pondelka do piatka na dielach, ktoré opäť skrášlia dedinu. Už tradične pritom zužitkovali stromy, ktoré sa v obci museli vypíliť.
Pozitívne ohlasy
Na týždňové podujatie sa aj tento rok zbiehali desiatky okoloidúcich, viacerí zašli za rezbármi cielene. Doobeda sa pri nich zastavovali najmä pacienti, ktorí chodia do obce na vyšetrenia.
„Premelie sa tu veľa ľudí. Niektorí sa s nami pustia do reči, a tak im odporúčame, nech si idú pozrieť aj sochy z predošlých ročníkov. Iní sa na nás pozerajú len z diaľky, a keď sa vytratíme napríklad na obed, zhŕknu sa okolo sôch,“ hovorí 27-ročný Šimon Chyla, ktorý tento rok pracoval na soche svätého Františka z Assisi.
Rezbárstvo ho síce neživí, no veľmi aktívne sa mu venuje už desať rokov. Do veľkých objektov sa však púšťa len sporadicky, v poslednej dobe vytvára poväčšine malé lebky. Tie sa totiž dajú poľahky vyrábať aj na zahraničnej lodi, kde pracuje. „O piatej mi padne, a tak môžem začať tvoriť,“ prezrádza mladý umelec.
O niečo kratšie vyrezáva 44-ročný Vladimír Lofaj, pôvodom Dolnokubínčan, žijúci v Lúčkach. Kedysi sa venoval rôznym výtvarným technikám, no k práci s drevom ho priviedol až šikovný Ľubochňan.
„Šimona som raz pozval na sympózium do Poľska a tam ma rezbárstvo zaujalo. Ukázal mi nástroje, vysvetlil, ako sa s čím pracuje. Teraz máme spoločnú dielňu v Liptovských Matiašovciach, kde sa stretávame a pracujeme počas celého roka,“ približuje svoju cestu k rezbárstvu.
Počas predošlých ročníkov ľubochnianskeho plenéra vyšli spod jeho rúk lavička či erb obce, pracoval aj na soche Cyrila a Metoda.
Tohtoročný výtvor je z trochu iného súdka. „Môžete tu vidieť vajce, ktoré sa chystám ešte vydutiť – bude tam otvor, v ktorom sa môže zahniezdiť vtáčik. Z vajca naviac vychádzajú nohy, ktoré sú symbolom rodiaceho sa vtáka. Keďže to budú orlie nohy, socha by mala odháňať škodcov,“ približuje koncept svojho diela.
„Je to super akcia, vždy som tu rád a veľmi sa sem teším,“ hodnotí samotné podujatie a vzápätí vymenúva niekoľko pozitív: „Perfektná atmosféra aj prostredie, príjemní ľudia, dobré jedlo.“
Kladne sa vyjadruje najmä k zmene miesta. „Vlani sme boli v parku oproti, kde pražilo slnko, tu sme v tieni, čo je určite príjemnejšie,“ dodáva.
Klímu si pochvaľoval aj 33-ročný Rastislav Sabucha, ktorý taktiež pracoval na netypickej vtáčej ubytovni. Šikovné ruky vyučeného rezbára môžete obdivovať aj vo Vlkolínci, kde vytvára unikátny betlehem. Na ľubochniansky plenér zavítal prvý raz.
„Som tu v podstate ako náhradník, nemal som síce veľa času, keďže som dva dni vynechal, no zostáva mi už len urobiť búdky pre vtáčiky, ktoré by mali byť aj funkčné. Uvidíme, či sa do nich nejaký vtáčik odhodlá nasťahovať,“ konštatuje v piatok dopoludnia, ukazujúc na veľký rozpracovaný klát na zemi.
Drevo je drevo
Stanislav Ondrík, ktorý onedlho oslávi 70. narodeniny, je podľa Chylových slov už stálicou, aj napriek tomu, že posledné dva ročníky kvôli zdravotným problémom vynechal. Tento rok sa mu však polepšilo, a tak sa plenéra neváhal zúčastniť.
Na rozdiel od ostatných troch účastníkov, ktorí majú aj umelecké vzdelanie, sa rezbárstvu venuje ako samouk.
„Som ľudový umelec, robím sochy bez načrtnutia, už to mám v oku. Vyrezávam asi tridsať rokov. Samozrejme, čo-to som vystružlikal aj ako chlapec, ale po vojne som sa venoval rodine, deťom a práci autobusára, na vyrezávanie nebol čas,“ hovorí o svojej záľube.
Vyskúšal síce aj tesanie do kameňa, no drevo sa stalo jeho srdcovkou. „Práca s ním ma napĺňa,” vyznáva sa. „Keby som nemal takejto roboty, možno by som bol už dávno dolu pod zemou. Nebaví ma sedieť na gauči. Žena a rezbárstvo, to je moje,“ usmieva sa pán Ondrík, ktorý počas tohtotýždňového podujatia vyrezal sochu Panny Márie.
Diela, ktoré boli vytvorené počas ôsmich ročníkov tradičného rezbárskeho plenéra si môžete pozrieť v rôznych častiach Ľubochne, napríklad pri pošte či kostole. František z Assisi nájde svoje miesto v blízkosti františkánskeho kláštora, Sedembolestná Panna Mária bude umiestnená pri studničke.
Foto – autorka
