Keď si svet pripomínal 20. výročie atentátu na amerického prezidenta J. F. Kennedyho, na vtedajšej Makovického ulici (dnes Podhora) vybuchol obchod.
K vážnej strate jedného z najlepších potravinových obchodov a samoobslúh v meste, ktoré im dávali na tú dobu moderný zásobovací šmrnc, prišlo v suchú stredu 22. novembra 1983. V ružomberskej štvrti v strede mesta vzdialenej viac ako dve stovky metrov od dnešného vajca, pri cukrárni, došlo k explózii plynovej pece nachádzajúcej sa na dnešnej Podhore .
Na ľavej strane ulice smerom k hotelu Savoy vyletela stará pec kŕmená predtým fosílnymi palivami z nie veľmi bezpečným systémom vykurovania s nedokonalým spaľovaním. Potravinová samoobsluha, ktorej značný pracovný čas venovala pani Burgárová a Menderová, sa ranou ozvala v čase okolo štvrť na jedenásť dopoludnia. K väčším zraneniam klientov nachádzajúcich sa v ten deň vo vnútri predajne nedošlo. Snáď trápenie a dlhodobejšiu niekoľkoročnú traumu s následkami výbuchu si odniesla jedna z tamojšich pracovníčok samoobsluhy. Šťastím v nešťastí dobre a starostlivo zásobovaného obchodu bolo to, že nedošlo k poraneniu predškolských detí i s pani učiteľkou, ktoré tadiaľ po chodníku pred pár minútami prechádzali. Tlaková vlna explózie pece, (ak to tak možno po rokoch nazvať) vyrazila výkladné sklá na chodník, kde sa práve niekoľko sekúnd nikto nenachádzal.
Na čas zaľahol v meste zásobovací smútok a nekľud tých, ktorí do ich obľúbeného obchodu zo stredu mesta chodili. Pri spomienke na túto udalosť, kde v blízkosti stála Modranská vináreň (v ktorej vyhrával na svojich stradivárkach zamilovaným do uška vždy úslužný pán Čonka) a na obďaleč idúc po starej Makovickej i z boku obchod so zeleninou a ovocím. Návratom do roku 1983, si nechtiac v ňom (už dnes neexistujúcom) pripomenieme dobu podpultových predajov pomarančov, banánov, mandariniek či ananásov a niekedy i dlhých predvianočných radov kupujúcich, postávajúcich niekoľko metrov za predajňou.
Všetko to bolo v dávnejšej dobe minulého storočia, keď Ružomberok ako neokresné mesto, bol horšie zásobovaný než jeho štatutárne vyšší mestský rival Liptovský Mikuláš. Dnes mnohým zostala nostalgia na starú Makovickú ulicu a nezištnú potravinovú samoobsluhu, keď Kauflandy a Teská ešte neexistovali. Na pol kilometra dlhú ulicu obývanú prevažne z jej jednej časti obchodmi. V súčasnosti aj prázdny, nevľúdny výsek za opitým modrým plechom na Podhore.
Po 35-tich rokoch nie na chválu domorodcov a mestu skalných akýsi ružomberský „Ground Zero“, kde už dobrých 12 rokov sídli burinový park, tak smutne častovaný všelijakými prídavnými menami a prívlastkom Badánikovo.
