Liptovské múzeum v Ružomberku sa po novom volá Liptovské múzeum. Zmenu názvu odobrili krajskí poslanci na aprílovom zasadnutí, keď schvaľovali dodatky k zriaďovacím listinám inštitúcií v správe župy.
Skrátené názvy bude mať aj Považské múzeum v Žiline, Oravské múzeum v Dolnom Kubíne a Kysucké múzeum v Čadci. Zmeny platia od prvého mája.
Kraj: podčiarkujeme regionalitu
Spomínané múzeá dosiaľ obsahovali vo svojom názve mestá, v ktorých sídlia. Svoje expozície však majú umiestnené aj v ďalších lokalitách. A to na území celého regiónu.
Úprava názvu tak má viac vystihovať ich celoregionálne zameranie. „Označenie múzea názvom regiónu (Považské, Kysucké, Liptovské a Oravské) je postačujúce, dokonca lepšie vystihujúce charakter múzea vyplývajúci z jeho rozloženia na území celého regiónu,“ píše sa v rokovacom materiáli.
Liptovské múzeum má v ružomberskom a mikulášskom okrese 10 pracovísk. Okrem hlavnej budovy v Ružomberku spravuje Roľnícky dom vo Vlkolínci, hrad Likava i Gotický kostol Všetkých svätých v Ludrovej.
Patria pod neho aj expozície na hornom Liptove, Múzeum Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, Národopisné múzeum a Múzeum baníctva a hutníctva v Liptovskom Hrádku, skanzen v Pribyline. Súčasťou Liptovského múzea je tiež Archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare a Banícky dom vo Vyšnej Boci.
„Pobočky, ktoré spadajú pod múzeá, sú v rôznych kútoch regiónov. Takže len podčiarkujeme ich regionalitu,“ dodala k téme na rokovaní županka Erika Jurinová.
Kraj argumentuje aj tým, že doterajšie názvy miatli návštevníkov. „Napríklad pri Vlastivednom múzeu v Krásne nad Kysucou sa zároveň písalo múzeum v Čadci,“ uviedol pri predkladaní bodu riaditeľ krajského odboru kultúry Martin Hromada. O vypustenie sídelného mesta z názvu dlhodobo žiadali samotné múzeá.
Riaditeľstvo Liptovského múzea aj naďalej ostáva v Ružomberku. „Zmeny sa netýkajú ani funkcie ani činnosti múzeí, majú viac-menej administratívny charakter,“ ubezpečoval Hromada, ktorý zároveň pôsobí ako mestský poslanec v Ružomberku.
Výnimkou je iba Oravské múzeum. Riaditeľstvo aj administratívu presúvajú z Dolného Kubína do zrekonštruovanej budovy v Oravskom Podzámku.
Kvôli zmene názvu už v Liptovskom múzeu pristúpili k redizajnu. Nové logo bude na všetkých mediálnych, printových a grafických výstupoch múzea.
Rekonštrukcia likavského hradu
Pri expozíciách ešte zostaneme. Liptovské múzeum aj kraj avizovali obnovu hradu Likava.
Župa tento rok vyčlenila 120-tisíc eur na projektovú dokumentáciu na rekonštrukčné práce tejto pamiatky. Doteraz prebehli zásahy na hradnom brale, ktorému hrozilo zrútenie.
„Vytvorí sa tak priestor, aby pre návštevníkov boli sprístupnené aj ďalšie priestory, a to nielen interiéru a nádvorí hradu, ale tiež aj zvyšné exteriérové priestory,“ informoval na svojom profile riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic. Aktuálne sa dá navštíviť len prvé nádvorie s expozíciou v Huňadyho veži.
Obnovu pamiatky chcú financovať z európskych peňazí v rámci Plánu obnovy. Rekonštrukcia bude nákladná, prebiehala by pravdepodobne v etapách.
„Čo sa týka termínu realizácie rekonštrukčných prác, ten závisí od možnosti získania externých finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie,” potvrdil kraj.
V rámci rekonštrukcie plánujú spraviť aj elektrickú prípojku. Na hrade nie sú žiadne inžinierske siete, voda ani elektrina. Po privedení elektriny by mohli následne pristúpiť k nasvieteniu celého hradného komplexu.
Chcú vypožičať päťstoročný poklad
V sídelnej budove v Ružomberku chce múzeum vystaviť pozoruhodný exponát. Usiluje sa získať zbierku mincí, ktorú pred dvomi rokmi našiel manželský pár pri prechádzke v blízkosti zrúcaniny likavského hradu.
Išlo o významný objav, o ktorom informovali regionálne i celoslovenské médiá. Manželia našli v krčahu takmer dvetisíc päťstoročných mincí. Znalec určil ich hodnotu na vyše 50-tisíc eur.
„Najmladšie mince pochádzajú z roku 1527, kedy bol hrad Likava vypálený. Pri úteku zrejme mince v krčahu zakopal prívrženec Jána Zápolského, ktorý vtedy hrad vlastnil,“ priblížil riaditeľ Liptovského múzea Michal Kovačic.
Pamiatkový úrad nález zdokumentoval, taktiež prešiel kompletným ošetrením. Zbierku mincí prevedie do správy Historického múzea SNM. S ním rokuje Liptovské múzeum o dlhodobej výpožičke. „Tento proces vyžaduje prípravu na oboch stranách,“ uvádza v príspevku Kovačic, ktorý predpokladá, že do archeologickej expozície zbierku získajú možno ešte tento rok.
Článok bol publikovaný v májovom vydaní RK Magazínu.
Titulná fotografia: Záber sídelnej budovy Liptovského múzea. Autor: Anna Zábojníková
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
