Ružomberskí divadelníci uviedli premiéru najnovšej hry

Jestvuje krajina menom víkend? Pýta sa názov divadelnej hry, ktorú aktuálne ponúka ružomberské neprofesionálne divadlo RosaThea. V predposledný deň roka ju po prvý raz uviedli v Dome kultúry v Likavke.

Diváci sa po príchode do sály čudujú. Sála pre viac než dvesto ľudí zostáva prázdna. Usádzaní sú priamo na pódium. V strede je neveľký pieskový kruh s priemerom asi štyri metre. To je scéna, kde sa všetko odohráva. Okolo neho sedia v kruhu v troch radoch diváci. Nezmestí sa ich tu veľa. Ale táto hra ani nie je pre masy.

Náročné predstavenie

Príbeh sa odohráva v psychiatrickej liečebni na Faerských ostrovoch. Hlavná hrdinka (Iveta Kloptová) sa snaží prekonať traumatický zážitok zo zranenia svojej dcéry, z čoho viní samú seba. Stretáva tu nových priateľov – pacientov. Ľudí s rôznymi osudmi, diagnózami, zážitkami a pohľadom na svet. No každý z nich sa chce uzdraviť, pretože si uvedomuje svoju chorobu.

V hre sa prelína realita so stavom, kde hlavné postavy akoby blúznia, no pritom ide neraz o silné myšlienky o súčasnom stave spoločnosti, ale aj bežného mikrosveta okolo nás. Práve táto kombinácia dialógov a monológov robí predstavenie náročným pre diváka, ale rovnako aj pre samotnú interpretáciu na javisku.

„Áno, je ťažká aj pre nás hercov. Pre mňa bolo napríklad náročné zladenie predstáv mojej postavy a pohybu. Nie som pohybovo nadaný, tak som s tým určite mal problém,“ charakterizuje hru i svoju postavu Rastislav Málik, ktorý sa v divadle RosaThea predstavil ešte len druhý raz. Zahral si jedného z pacientov v liečebni.

Tak, ako sú v hre mnohé filozofické pasáže, nechýba ani aktuálny humor, ktorý dáva divácky priestor na výdych.

„Stále je to divadlo pre všetkých. Nielen pre odborné publikum. Humor tam musí byť. Ale vôbec, sú tam krásne myšlienky, ktoré stoja za zapamätanie do života,“ hovorí divadelník Málik, ktorého pre ružomberské divadlo našli medzi ochotníkmi v Stankovanoch.

„Je to veľmi hraničná hra. Buď sa bude veľmi páčiť alebo nie. A tak to bolo aj u nás v ansámbli. Mnohí sa s ňou nestotožnili a nechceli v nej hrať. A tak som sa dostala na javisko aj ja,“ ozrejmuje režisérka Marianna Stančoková. Za sedem rokov je to už šieste predstavenie divadla RosaThea. Stančoková účinkuje v roli herečky len druhýkrát.

Marianna Stančoková (vľavo) a Alžbeta Jacková v premiére aktuálneho predstavenia divadla RosaThea.

Priblížiť tabuizovanú tému

Ako režisérka prečíta ročne množstvo hier. Teraz jej padol do oka text od faerského autora Jóanesa Nielsena. Okrem jeho rodných Faerských ostrovov sa podľa jej dostupných informácií nikde v Európe nehrala. Až teraz v Likavke.

„Našim zámerom je stále uvádzať hry súčasných autorov. Chceli sme pôvodne zostať len pri slovenských, ale od toho sme upustili. Táto ma veľmi oslovila, pretože som mala pocit, že sa do našej divadelnej partie veľmi hodí. Pre nás je divadlo tiež do istej miery terapeutický prostriedok, kde zabudneme na bežné problémy alebo pri tej divadelnej či skutočnej konfrontácií medzi sebou nájdeme, ak nie riešenie, tak aspoň iný uhol pohľadu na naše životné situácie,“ hovorí o výbere, ale aj o postoji k divadlu Stančoková.

Kvôli naštudovaniu absolvovala „exkurziu“ na psychiatrii, aby vedela, ako sa čo najpresnejšie s postavami stotožniť. Celú hru napokon študovali mesiac a pol.

„Psychiatrické ochorenia nie sú dnes o nejakých vonkajších prejavoch, viditeľných záchvatoch. Psychiatria je predovšetkým liečba duše. Niečo, čo na druhých ani nevidíme, tie prejavy sú skryté. Ukážu sa až pri dlhšom rozhovore, či poznaní človeka. A hlavne sme nechceli urobiť z pacientov nejakých fyzicky trpiacich, lebo toto je naozaj problém ľudského vnútra. Chorá duša sa dá liečiť, má svoj ostrov, napríklad psychiatrické kliniky, kde vedia pomôcť,“ zamýšľa sa nad prejavom postáv, ktoré preniesli aj do divadla, režisérka Marianna Stančoková.

Divadelná scéna počas predstavenia Jestvuje krajina menom víkend? je kruhová. Zľava Ivet Kloptová, Juraj Matula, Rastislav Málik a Alžbeta Jacková.

V Ružomberku nenašli ochotných poskytnúť čas

Aj preto kruhová scéna. Diváci mohli a mali hru s aktérmi viac prežiť. Symbolizovala nielen kliniku, ale zároveň aj ostrov, akým pre mnohých ľudí niektoré miesta sú. A, nakoniec, z ostrova je aj samotný tvorca a jeho hra. Kruhová úprava je však autorská úprava ružomberských ochotníkov.

Tentoraz si RosaThea rozložila svoj stan v Dome kultúry v Likavke. Spolu s netradičnou scénou alebo výberom hry pre náročnejšieho diváka je to ďalšie prekvapenie.

„V Ružomberku sme mali veľké problémy. Nikto nemal trpezlivosť poskytnúť nám dostatočný priestor na skúšanie. Nedá sa robiť umenie od – do. Potrebujete trochu času, aby ste si dali predstavenie dokopy. Tvorivosť nevzniká pod typom tlaku – končíte, už zamykáme. Preto sme všetko presťahovali sem. Pani Miroslava Raksová z miestneho kultúrneho strediska nám veľmi vyšla v ústrety a patrí jej vďaka,“ zdôvodňuje netradičné miesto premiéry duša Občianskeho združenia RosArt, ktoré založilo divadlo RosaThea Marianna Stančoková.

V predstavení Jestvuje krajina menom víkend? sa okrem Stančokovej a Málika tradične objavili aj Ivet Kloptová, Jozef Mišák, Alžbeta Jacková a Juraj Matula. Všetkých diváci poznajú z predchádzajúcich predstavení divadla RosaThea.

Repríza je na programe vo štvrtok, 4. januára, rovnako v Likavke. Ďalšie predstavenia presný termín ešte nemajú. Divadelníci akurát vedia, že vystupovať budú počas roka nepravidelne v Lúčkach pre miestnych kúpeľných hostí. S aktuálnou hrou sa zúčastnia aj niektorých divadelných súťaží.

Titulná fotografia – Rastislav Málik a Ivet Kloptová počas premiéry aktuálneho predstavenia. Zdroj fotografií – autor

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.