Speváčka Nora Ibsenová: K spevu ma priviedol folklór

Vyštudovala divadelnú kritiku, no jej prioritou je hudba. Je súčasťou deväťčlenného zoskupenia Fallgrapp. O novom albume či spomienkach na detstvo sme sa rozprávali s Norou Ibsenovou, rodáčkou z Liptovských Sliačov.  

Už ako dieťa sa rada učila a bola nadmieru aktívna. Venovala sa všetkým možným kreatívnym činnostiam, od výtvarných aktivít cez recitáciu, folklór a spev. Bola trochu hanblivá, ale súčasne aj veľmi odhodlaná. Rada sa však uzatvárala vo svojich fantazijných svetoch či myšlienkach a dodnes z nich len nerada vychádza von. Realita je podľa nej niekedy zbytočne prozaická.

Liptov miesto, kde dozrieval hlas

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Nora Ibsenová vyrastala v Liptovských Sliačoch, v regióne, ktoré sa pýši bohatstvom kroja, ľudových piesní a tanca či tradícií a zvykov. Dnes priznáva, že ju folklór zásadne formoval a ovplyvnil. Najskôr jeho prirodzené prejavy v rámci rodiny a blízkeho okolia a neskôr aj v jeho performatívnej podobe.

„Chcela som aktívnejšie spievať. Náhodou som narazila na možnosť zahlásiť sa ako sedemročná do Detského folklórneho súboru Sliačanček. Bolo to výborné rozhodnutie. Vďaka nemu som získala podporu a vedenie od viacerých pedagógov a ľudí, pohybujúcich sa v kultúrnom dianí, či už vedúcej súboru pani Jackovej alebo Vladimíra Struhára a mnohých iných,“ spomína si na detské pôsobenie vo folklórnom súbore Nora Ibsenová.

Postupne začala vystupovať, súťažiť, učiť sa  a „drieť“. Vďaka folklóru sa prvýkrát oboznamovala s javiskom a veľmi skoro sa dopracovala k poznaniu, čo chce a potrebuje mať vo svojom živote –  k aktívnemu záujmu o umenie, hudbu a predovšetkým spev.

„Dodnes mám k folklóru mimoriadne pozitívny vzťah a bol to práve on, ktorý ma zásadnejšie priviedol k spevu. Za čo som veľmi vďačná,“ hodnotí s odstupom času Nora Ibsenová.

Speváčka Nora Ibsenová, rodáčka z Liptovských Sliačov. (Foto: Martina Mlčúchová)

Neskôr sa opäť cez úplnú náhodu dostala na hodiny spevu k hlasovej pedagogičke Vladimíre Považskej, ktorá mala na smerovanie speváčky zlomový vplyv, a v to iba v pozitívnom slova zmysle. Bez týchto udalostí by bolo všetko inak. „Musím povedať, že som mala mimoriadne šťastie a bez pomoci, ktorá sa mi dostala, by som pravdepodobne nemohla robiť nič z toho, čo ma dnes napĺňa,“ hovorí Nora.

Po základnej škole odišla do Bratislavy na Konzervatórium ako poslucháčka Hudobno-dramatického odboru. Následne pokračovala v umeleckom vzdelávaní sa a dnes je aj absolventkou Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

„Bola to pomerne prirodzená voľba zostať sa vzdelávať v oblasti divadla aj naďalej po ukončení strednej školy. Divadlo snúbi všetko, čo ma umelecky zaujíma. Je pre mňa fascinujúcou syntézou,“ hovorí o svojom študijnom zameraní talentovaná dolnoliptáčka. A vysvetľuje, že sa v spomínanom odbore chcela viac vzdelávať a zároveň písať texty, analyzovať a uvažovať o umení na hlbšej a lepšej úrovni.

Po škole však prišla realita. „S uplatnením je to u nás pomerne komplikované a hlavne finančne nerentabilné. Bohužiaľ. Teatrológii sa tak venujem na voľnej nohe ako občasná recenzentka či konzultantka. Ale momentálne mám ambície a plány rozšíriť svoju činnosť v tomto odbore a uvidím, či sa podaria,“ približuje svoje plány Ibsenová.

Dnes žije a tvorí v Bratislave. Priznáva, že hlavné mesto miluje, Liptov má veľmi rada kvôli iným dôvodom. Veľkú rolu zohráva istá nostalgia a životný kontrast.

„Som veľmi rada, že som vyrástla v dedinskom prostredí a tiež, že som ho opustila, aby som sa mohla širšie rozvíjať v iných oblastiach,“ priznáva rodáčka z Liptovských Sliačov a spomína aj na najkrajšie spomienky. „Boli to obyčajno – neobyčajné veci, od zabíjačiek až po práce na záhrade či väčšia prítomnosť prírody a akýsi kľud a pomalšie tempo dní,“ vyratúva Nora. Priznáva, že domov sa nevracia často, no vždy, keď na Liptov zavíta, snaží sa naplniť svoj čas aktivitami objavovania podľa nej prekrásneho kraja.

Súčasťou kapely Fallgrapp

To, že musí spievať, bolo mladej speváčke jasné vždy a zatiaľ ani nenašla nič, čo by ju mohlo napĺňať oveľa viac.

„A nemyslím si, že sa to zmení. Na speve a umení definujem svoju identitu a nejaká jeho podoba musí byť obsiahnutá v mojich aktivitách. Myslím, že to je úplne prirodzený pocit a potreba obklopovať sa tým, čo je podľa vás krásne. A ja jednoducho zatiaľ neviem o ničom krajšom,“ hovorí Nora, ktorej hlas počuť najčastejšie v piesňach kapely Fallgrapp.

Slovenské hudobné zoskupenie podmanivo spája elektroniku s akustickými nástrojmi, sláčikovým triom a ženským vokálom. Žánrovo sa pohybuje na pomedzí štýlov ako organická elektronika, downtempo, trip hop a alternatívny pop. „Hlavným tvorcom Fallgrapp je producent a hudobník Jureš Líška. Ja sa prirodzene spoluautorsky podieľam či už na textoch, melodických linkách spevu a podobne, a samozrejme speve samotnom. Záleží na konkrétnej skladbe,“ vysvetľuje Nora.

Deväťčlenné zoskupenie vydalo na jar tretí album Ostrov. „Vo všeobecnosti reflektuje témy vzťahov a predostiera viac hraničných pocitov a situácií. Vnímam ho ako nástojčivejší a zatiaľ najosobnejší. Práca na ňom trvala takmer tri roky a podieľalo sa na ňom niekoľko hostí, či už Curly Simon, Spectrum Quartett, Dagmar Mišíková, Majlo Štefánik a iní. Album hudobne či v zmysle poetiky jasne nadväzuje na tie predošlé, ale verím, že nie je repetitívny. Mám ho zatiaľ najradšej,“ približuje najnovší hudobný počin Nora Ibsenová.

Zároveň dodáva, že za tie roky spolupráce sa členovia kapely formovali aj ako ľudia aj hudobníci a naberali nové pohľady na veci, nové impulzy, čo sa prirodzene zrkadlí aj v tom čo robia. „Či už je to posun vpred alebo nie, a aká je jeho miera, už nechávame na zhodnotení iných. Ja si myslím, že Jurešov producentský rukopis je veľmi ľahko rozpoznateľný a pre mňa osobne stále inšpiratívny a rada sa s ním pracujem,“ hovorí o kapele.

Nora Ibsenová. (Foto: Martina Mlčúchová)

Žáner, v ktorom sa v speve cíti najviac doma, presne určený nemá. „Myslím, že už celkom viem vycítiť, čo mi spevácky sedí a čo nie a zároveň sa rada staviam do nových polôh a skúšam nové veci. Spev je proces objavovania a rozširovania svojich možností a tak to vnímam. Iste, inklinujem skôr k ponurejším, či nie vyslovene veselým polohám a mám svoju obľúbenú poetiku prejavu, ale žánrovo by som to nerada škatuľkovala,“ vysvetľuje Nora Ibsenová.

Fallgrapp bol súčasťou mnohých slovenských festivalov vrátane tých najväčších, akými sú Pohoda v Trenčíne či piešťanský Grape. Svoj talent však predviedli aj na festivale Colours of Ostrava, či na holandskom festivale Eurosonic.

Doterajšie albumy skupiny patria k skvostom slovenskej hudobnej scény. Vďaka úspešnému debutu Rieka (2014) nesie Fallgrapp prvenstvo v počte získaných hudobných ocenení Radio_Head Awards v rámci jedného ročníka –  za rok 2014 získala formácia štyri ceny v kategóriách Album roka (poslucháčska cena), Singel, Debut a Elektronická nahrávka roka.  Obsahuje skladby ako Ľadový útes, I.N.A či Vlasy, ktorej videoklip zaznamenal na Youtube viac ako milión vzhliadnutí. Aj nasledujúce LP kapely s názvom V hmle (2017) rovnako získalo cenu Albumu roka.

Posledné mesiace však umelcom neprajú. Pandémia ruší koncerty, obmedzuje hudobníkov aj ich fanúšikov. „Je to jednoducho veľmi zlé a závažné a bude to mať širokosiahle následky na celú kultúrnu obec a úprimne, obávam sa ich rozsahu. Pozitívny dopad to môže mať možno pre jednotlivcov, možno ľudsky si v danej situácií každý mohol nájsť aj niečo prínosné, ale obávam sa, že tieto prínosy budú mať na oblasť kultúry len marginálny efekt v porovnaní s negatívami, ktoré tento rok priniesol,“ vysvetľuje Ibsenová.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Jedným dychom dodáva, že sa ocitáme v patovej situácii bez podpory väčšinovej spoločnosti. „Trápi ma, že ako sa u nás zdá, existuje veľká dezinformatívna priepasť v predstavách o tom, čo obnáša práca v umeleckej oblasti a aké pomery v nej panujú,“ hovorí mladá speváčka a vysvetľuje, že kultúra a umenie je to, čo po nás zostáva.  To, čo nás formuje a definuje ako spoločnosť. „Je nebezpečné, do akého bodu sme sa v rámci tejto otázky ako krajina dostali, a to myslím z dlhodobého spoločensko-politického vývoja, ktorý sa tu formoval už dávno pred príchodom samotnej pandémie,“ reaguje na spoločenskú situáciu Nora Ibsenová.

Titulná fotografia: Speváčka Nora Ibsenová. Foto: Martina Mlčúchová.

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.