Ružomberčania už niekoľko dní jazdia po novom asfaltovom koberci na ceste do Hrabova. Radnica tu dokončila druhú časť ešte vlani naplánovanej investície. Asfalt dostal aj lesný pozemok, ktorý poznáme ako dolné parkovisko.
Vlani v júni odsúhlasili poslanci na návrh radnice dodatočnú investičnú akciu – opravu asfaltovej cesty do Hrabova. Cesta bola už niekoľko rokov plná výmoľov a bežná údržba nevydržala dlhšie, ako pár týždňov. Radnica sa jej poriadnu a nevyhnutnú opravu rozhodla realizovať v dvoch etapách. Prvú v dĺžke 452 metrov urobili ešte na jeseň 2019.
Mesiac po podpísaní zmluvy s víťazom verejného obstarávania na investíciu – Cestnými stavbami Liptovský Mikuláš, podpísalo mesto s firmou dodatok k zmluve, podľa ktorého spoločnosť využije asfaltový recyklát z vyfrézovanej vozovky a rozprestrie ho na priľahlej ploche, ktorú Ružomberčania poznajú ako dolné parkovisko v Hrabove. Počas zimy, ale aj v lete, keď je horné parkovisko plné, ho využívajú vodiči na odstavenie áut.
Teraz na jar prišli Cestné stavby LM dokončiť zvyšných 472 metrov cesty. S mestom podpísali druhú zmluvu, kde už bez dodatku bolo priamo zahrnutých ďalších viac ako 6-tisíc eur na dokončenie rozprestierania asfaltového recyklátu na odstavnej ploche.
Bez stavebného povolenia. Na tento druh stavby ho vraj netreba
A práve pri asfaltovaní odstavnej plochy, známej ako dolné parkovisko, mohlo dôjsť k pochybeniam. Približne 2-tisíc metrov štvorcových je podľa katastra síce vo vlastníctve mesta, ale len na parcele E, ktorá je oficiálne lesnou pôdou. Na túto lesnú pôdu bola vyvezená asfaltová drť, rozprestretá a zastriekaná asfaltovou emulziou.
Ak by tu radnica chcela zrealizovať legálne parkovisko, musela by pozemok preniesť na parcelu C, vyňať ho z lesného fondu, pripraviť projekt, požiadať o územné a stavebné povolenie i dopravné posúdenie zo strany polície. Nič z toho sa nestalo. Radnica však tvrdí, že v Hrabove nie je parkovisko.
„Stavebné povolenie na Vami uvádzané práce nebolo vydané. Treba si ale uvedomiť, že nie všetky činnosti správcu miestnej komunikácie pri zabezpečení jej údržby podliehajú stavebnému povoleniu,“ odpovedal Pavel Mišík z mestského úradu, ktorý vykonáva funkciou cestného správneho orgánu na území mesta. Na otázky, či bolo možné takúto investíciu na lesnej ploche vykonať bez zmeny parcely v katastri, bez projektu, bez stavebného povolenia či stanoviska dopravnej polície, neodpovedal.
Dnes je tak v Hrabove zaasfaltovaný lesný pozemok, ktorý nie je oficiálne parkoviskom, no zjavne tak využívaný bude. Z rozpočtu mesta išlo na investíciu do spevnenia nevysporiadaného lesného pozemku viac ako 12-tisíc eur. Otázna je tu kvalita prác aj funkčnosť, a teda dĺžka využitia odstavnej plochy v súčasnom zrekonštruovanom stave.
Nie je to parkovisko, ani stavba. Len údržba odstavnej plochy
Podľa zákona o odpadoch musí stavebník naložiť s asfaltom ako s nebezpečnou látkou. Zvyčajne zaplatiť za jej uskladnenie na skládke nebezpečného odpadu alebo ho znovu použiť na úpravu ciest. Práve toto sa podľa radnice stalo aj v Hrabove.
„V investíciách mesta nepribudlo žiadne parkovisko ani rekonštrukcia. Úprava jestvujúcej plochy je len našim využitím (recykláciou) toho, čo by normálne skončilo na skládke na to určenej. Je to bežná prax, že sa odobratý asfalt použije aj na iné miesta.“ odpovedal hovorca mesta Viktor Mydlo.
Podľa neho nebolo potrebné ani stavebné povolenie.
„Na úpravu jestvujúcej plochy s využitím asfaltového recyklátu nie je potrebné povolenie alebo iné opatrenie stavebného úradu. Jedná sa o bežnú údržbu jestvujúcej plochy,“ povedal Mydlo.
Podľa Milana Fila z Okresného úradu v Ružomberku (OÚ RK), ktorý sa zaoberá odpadmi, je opätovné použite asfaltu na opravu povrchov v súlade so zákonom o odpadoch. Upozorňuje však, že všetko sa dialo na parcele vedenej ako E.
„To, či na túto činnosť je alebo nie je potrebné povolenie alebo ohlásenie, správny orgán odpadového hospodárstva nie je oprávnený skúmať. Z údajov o pozemku z katastra vyplýva, že odstavná plocha a dokonca aj prístupová cesta do Hrabova, ktorá sa opravuje, sa nachádza na tej istej parcele vedenej ako lesný pozemok. Určite je potrebné tieto veci dať do poriadku a zosúladiť údaje v katastri so skutočnosťou,“ povedal pre Ružomberský magazín Milan Filo z OÚ RK.
Miesto odstavnej plochy sa nachádza v ochrannom pásme Národného parku (NP) Veľká Fatra. Jeho riaditeľ si nespomína, že by sa k takejto stavbe vyjadrovali.
„Myslím si, že nie. Bolo by potrebné zistiť či sa jedná o stavbu, ak áno, mala by mať splnené všetky stupne schvaľovania. Odňatie z pôdneho fondu nevynímajúc,“ povedal riaditeľ NP Veľká Fatra Peter Vantara.
Takto sa to (ne)robí
Oslovili sme viacerých dopravných inžinierov a projektantov. Prosili sme ich, aby nám poskytli po oboznámení sa so situáciou v Hrabove svoje stanovisko k stavbe. Vyjadrenie poskytol len jeden, aj to iba anonymne. Vedie veľkú dopravno-projekčnú firmu na severnom Slovensku.
„Nie je to zákonne čisté,“ hovorí a dodáva: „Kde však niet žalobcu, niet ani sudcu.“ Hovorí predovšetkým o spôsobe, akým boli práce vykonané. Naznačuje, že pokiaľ stavba na lesnej ploche nikomu neuškodila, ťažko je domôcť sa nápravy. Naopak, ak sa to ľuďom páči, nesprávny proces ospravedlnia.
V odpadovej a finančnej oblasti je podľa neho takáto situácia bežná a všetky samosprávy tak s asfaltovým odpadom postupujú. Zvyčajne však za to neplatia, pretože to realizujú v rámci bežnej údržby cez firmu, ktorú majú na takéto práce zazmluvnenú. V prípade Ružomberka sú to Technické služby Ružomberok, a. s.
Lenže v Hrabove asfaltové práce realizovala externá firma, ktorej mesto zaplatilo viac ako 12-tisíc eur.
„Ak za takúto kvalitu má mesto aj zaplatiť, tak to je zle. Toto tu nemá nič spoločné s kvalitou prác. Pokiaľ by mi to tam vysypali a nejaká mestom zazmluvnená organizácia by mi takéto práce vykonala, tak je to v poriadku. Ale ak to je platené extra peniazmi, tak to nie je veľmi šťastné. Tá cena za vykonanú prácu na parkovisku síce nie je premrštená, ale hodnota za peniaze pri realizácii toho parkoviska nie je žiadna,“ povedal dopravný projektant zo Žiliny.
Podľa neho takýto povrch vydrží tak rok alebo dva, v závislosti od záťaže. Následne bude mesto musieť znova do parkoviska, respektíve odstavnej plochy, investovať.
Koľko by vyšlo, ak by tu mesto zrealizovalo poriadne parkovisko v súlade so všetkými zákonnými postupmi?
„Treba to zamerať, zavolať správcov inžinierskych sietí, urobiť geometrický plán, vyňať z lesného fondu, odvodniť, urobiť kanalizáciu, dopravné značenie, vyjadrenie polície, územné a stavebné povolenie, stavebný projekt, osvetlené prechody pre chodcov od parkoviska na chodník, schválenie v zastupiteľstve, vyjadrenia účastníkov konaní. Je to robota na dva roky, možno viac. Dokopy tak do 200-tisíc eur, aby to bolo v kvalite, ako má byť. Teda približne 45 centimetrov hrubá konštrukcia vozovky,“ hovorí nami oslovený dopravný inžinier.
Aj preto sa podľa neho mesto vydalo touto lacnejšou, hoci kvalitatívne nedostačujúcou cestou. Navonok to vyzerá, ako niečo urobené.
O parkovisku hovorili aj v zastupiteľstve
Tému rekonštrukcie odstavnej plochy otvorili aj na ostatnom, aprílovom mestskom zastupiteľstve (MsZ).
„Laickým okom je vidieť, že tá práca nie je urobená dobre, a mám za to, že to nespĺňa parametre parkoviska. Vyňali sme parcelu z lesného fondu? Ako mohlo byť vydané územné a stavebné povolenie? Kedy sme v zastupiteľstve hlasovali o tejto investícii? Ako bola urobená súťaž na realizátora? A kto bude parkovisko do budúcnosti prevádzkovať a spravovať – mesto alebo niekto iný,“ pýtal sa poslanec z Políka, kam aj Hrabovská dolina patrí, Karol Javorka (nezávislý).
„Uznajte, že toto je mestské zastupiteľstvo a nemôže riešiť vaše otázky. Mali ste otázky ako NAKA, útvar, ktorý príde niečo vyšetrovať. Toto je MsZ, takže tu nie je na to priestor. My máme ďalšie body, ktoré musíme zvládnuť. Neurobili sme žiadnu hospodársku škodu,“ odvetil mu primátor Igor Čombor (nezávislý).
„Bolo najefektívnejšie použiť asfaltový výfrez z investície do cesty priamo v Hrabovskej doline na najbližšiu možnú plochu. Je to obyčajná údržba. Nie je to investícia ani rekonštrukcia parkoviska,“ zaujala konkrétne stanovisko vedúca Oddelenia investícií MsÚ Zuzana Jašková.
Javorka následne pripomenul, že uskladnenie odpadu z frézovania cesty je na pleciach firmy, ktorá práce vykonávala. „My sme však použili verejné peniaze, bez toho, aby to schválilo mestské zastupiteľstvo, na realizáciu stavby, ktorá je podľa mňa čierna,“ povedal Javorka.
„Karol, je to v tvojom obvode, čo by ti mali ľudia ďakovať, že sme tam niečo urobili, budú ťa haniť, lebo si proti tomu. Využilo sa to, čo sa mohlo využiť k dobru všetkých. Je to spevnená plocha, nie je to parkovisko,“ zapojil sa do debaty II. viceprimátor Ján Bednárik (KDH).
„Parkovisko nie je zlé, nie sme proti nemu. Treba ho tam. Ale bolo realizované nesprávnym spôsobom a mesto za to zaplatilo 12-tisíc eur. Táto debata je relevantná – chceme sa len opýtať, či si mesto uvedomuje, že toto parkovisko je v rozpore so zákonom, nemá stavebné povolenie a je na lesnej pôde,“ podporil kolegu z dvojčlenného Klubu nezávislých poslancov Patrik Habo (nezávislý).
„Tento proces by zostal by zapadnutý prachom, keby si ho nikto nevšimol. Keď tu ale máme takých všímavých ľudí, ako je Dr. Javorka, tak to asi prachom zapadnúť nemôže a budeme sa tomu venovať. Ale uvedomte si, že na zastupiteľstve to nevyriešime ani nevyšetríme. Dokončíme tento bod, aby mohla schôdza ďalej pokračovať,“ povedal poslancom predsedajúci schôdze, primátor Igor Čombor.
Poslanci po polhodine, aj po osobných invektívach a ostrejšej diskusii prítomných v sále, na návrh viceprimátora Michala Lazára (nezávislý), ukončili cez procedurálny návrh k tejto téme diskusiu. Následne poslanci schválili uznesenie predložené Karolom Javorkom, kde uložili hlavnému kontrolórovi Vladimírovi Trnovskému úlohu skontrolovať legálnosť tejto investičnej akcie respektíve úpravy odstavnej plochy v Hrabove.
Titulná fotografia – cesta do Hrabova počas rekonštrukcie v apríli 2020. Foto – autor.