Vo voľbách sa prikláňame k podpore primátora Čombora

S okresným predsedom strany SMER-SD a riaditeľom Vodárenskej spoločnosti Ružomberok Milanom Mojšom sme sa rozprávali o blížiacich sa komunálnych voľbách, jeho pôsobení vo vysokej politike, ale aj o kvalite a cene ružomberskej vody.

Postaví Smer do primátorských volieb vlastného kandidáta?

Ešte sme sa nerozhodli. Počkáme si na to, kto všetko prejaví záujem kandidovať.

Takže sa skôr prikláňate k tomu, že podporíte niektorého z iných kandidátov?

Uvažujeme aj nad vlastným.

Postavili by ste vlastného kandidáta aj v prípade, že by kandidatúru ohlásil súčasný primátor Igor Čombor?

Pravdepodobne nie.

Takže by ste ho podporili?

Nevylučujem to, ale najprv musí ohlásiť kandidatúru.

Pred štyrmi rokmi ste podporili vtedajšieho primátora Jána Pavlíka, ale veľmi mu to nepomohlo.

V posledných voľbách nie, ale v roku 2010 sa aj vďaka nám stal primátorom.

V roku 2014 však získal len čosi viac ako 400 hlasov…

Bol to predovšetkým výsledok jeho činnosti. Aj keď podľa mňa sú štyri roky krátka doba. V Ružomberku sú primátori porovnávaní najmä s bývalým primátorom Jurajom Čechom. Ten mal však na realizáciu svojich plánov tri funkčné obdobia, teda dvanásť rokov.

Priznávam, že už v roku 2014 sme zvažovali, či nepodporíme radšej Igora Čombora, no vzhľadom na to, že aj vo voľbách v roku 2010 sme podporovali Jána Pavlíka, ostali sme pri ňom. Nie sme prelietaví. Igor Čombor bol ale ťažký súper.

V súčasnosti sa väčšina našej členskej základne prikláňa k podpore súčasného primátora.

Ako hodnotíte jeho doterajšie pôsobenie?

Ako som už povedal, štyri roky sú málo. Na druhej strane, potenciál, ktorý tu bol, určite nebol využitý naplno. Ale nie je to len o primátorovi, ale aj o poslancoch.

Momentálne má Smer v mestskom zastupiteľstve troch poslancov. Budú sa poslankyne Camberová a Kramárová a poslanec Valent opäť uchádzať o zvolenie?

Prejavili vôľu pokračovať a my ich v tom podporujeme. Navyše, máme pripravené aj nové tváre.

V čase posledných komunálnych volieb bol Smer prakticky na vrchole. Napriek tomu ste v 25-člennom ružomberskom zastupiteľstve získali len tri mandáty. Neobávate sa, že dnes, keď podpora Smeru na celoslovenskej úrovni klesla na 20 percent, nezískate ani tie tri miesta?

Komunálna politika je o čomsi úplne inom ako celoštátna. Oveľa dôležitejšiu rolu tu zohráva aktivita poslanca vo svojom volebnom obvode. Naším cieľom je získať minimálne tri mandáty, ale verím, že máme na viac. Zisk menej ako troch mandátov by som však vnímal ako prehru.

Odbočme od politiky k inej aktuálnej téme. Sú tu letné mesiace, vy ste riaditeľom ružomberskej vodárenskej spoločnosti, ako je na tom dolný Liptov s pitnou vodou?

Máme jej dostatok, navyše, je veľmi kvalitná. Problémy nemáme ani počas suchých mesiacov. Ešte nikdy sme nemuseli obmedzovať zásobovanie pitnou vodou.

Odkiaľ táto voda pochádza?

Mesto Ružomberok je zásobované z výdatných horských prameňov z okolia Liptovských Revúc a Liptovskej Osady, taktiež aj z Jaziercov.

Ako sme na tom s cenou vody?

Spomedzi miest a obcí, kde vodovodnú sieť spravuje niektorá z vodárenských spoločností, je cena v Ružomberku najnižšia.

Z toho vyplýva, že tam, kde si vodovody spravuje samotná obec, môže byť cena vody aj nižšia?

Môže, ale aj nemusí byť. V našom okrese sú len tri obce, ktoré si vodovody spravujú samy – Liptovská Lúžna, Komjatná a Turík. Kanalizáciu spravuje vo všetkých obciach, okrem Lúčok, Vodárenská spoločnosť Ružomberok, ktorej akcionármi sú mesto a okolité obce.

Je už celý dolný Liptov odkanalizovaný?

Ešte nie. Kanalizáciu stále nemá Komjatná, Valaská Dubová, Turík, Liptovské Revúce a chýba aj v časti Liptovskej Osady.

V tomto smere sa však v ostatných rokoch urobilo veľa. Samozrejme, za finančnej spoluúčasti štátu a Európskej únie. Pretože, aj keď zo zákona za odkanalizovanie zodpovedá samotná obec, ide o tak finančne náročný proces, že samotné obce by to neutiahli. Len pre ilustráciu – na odkanalizovanie Liptovských Revúc by bolo potrebných asi päť miliónov eur.

Paradoxne, vo viacerých obciach, ktoré ste v posledných rokoch odkanalizovali, sa časť obyvateľov odmieta pripojiť na verejnú kanalizáciu. Čo s tým?

Vodárenská spoločnosť nemá možnosti ako ich k tomu donútiť. Môžeme vplývať len osvetovo, apelovať na ochranu životného prostredia. Je schválený nový zákon, podľa ktorého budú musieť byť ľudia napojení na verejnú kanalizáciu, ak takú možnosť majú. Účinnosť nadobudne v roku 2021.

Pýtame sa na to aj preto, že všetky tri etapy odkanalizovania dolného Liptova spolufinancovala Európska únia, ktorá požaduje, aby vybudovaná kanalizácia bola aj využívaná.

Únia vyžaduje, aby bolo pripojených minimálne 85 percent obyvateľov, čo v obciach, ktoré boli odkanalizované počas prvých dvoch etáp, spĺňame.

A čo ten zvyšok?

Tam sa už k tomuto číslu blížime a nepochybujem o tom, že zakrátko požadovanú pripojenosť dosiahneme.

V poslednom čísle Ružomberského magazínu sme písali o areáli Texicom, kde pôsobí mnoho firiem, ktoré síce majú funkčnú kanalizáciu, ale voda ešte nie je potiahnutá do všetkých častí.

Do riešenia problémov s pitnou vodou v Texicome, ktorá je používané aj na požiarne účely, sme vstúpili v roku 2014. Za ten čas sme v areáli preinvestovali niekoľko stotisíc eur. Samozrejme, finančnú spoluúčasť mali aj miestne firmy. Dnes je situácia vyriešená v asi troch štvrtinách areálu a pokračujeme ďalej.

V roku 2006 ste boli prvý raz zvolený do Národnej rady SR, pracovali ste ako štátny tajomník na ministerstve dopravy, v roku 2012 ste boli zvolený opäť. Ako náhradník ste sa do parlamentu dostali aj v roku 2016, ale tento rok ste miesto museli uvoľniť Robertovi Ficovi, ktorý sa po odchode z čela vlády vrátil do parlamentu. Ako hodnotíte svoje pôsobenie vo vysokej politike? 

V každej firme je to tak – a štát vnímam ako obrovskú firmu, že človek nikdy nič nedosiahne sám. Musí vedieť spolupracovať s mnohými ľuďmi, len tak sa dostavia nejaké výsledky. Myslím, že sa mi pri presadzovaní potrebnej legislatívy darilo komunikovať tak s koaličnými, ako aj s opozičnými poslancami.

Keby ste mali spomenúť aspoň jednu-dve veci, ktoré sa vám podarilo presadiť?

Na ministerstve dopravy sa nám podarilo výrazným spôsobom rozšíriť diaľničnú sieť a rovnako aj sieť rýchlostných ciest. Samozrejme, mrzí ma, že výstavba diaľničného úseku okolo Ružomberka, ktorá mala byť realizovaná ako PPP projekt, bola zabrzdená. Keby sa to zrealizovalo tak, ako to bolo pripravené, dnes by sme už nemuseli lamentovať nad katastrofálnou dopravnou situáciou v meste.

Veľkým úspechom bolo aj výjazdové rokovanie vlády v roku 2015, prvé v novodobej histórii Ružomberka, počas ktorého bola schválená dotácia 1,2 milióna eur pre naše mesto.

Primátor Igor Čombor v rozhovore pre Ružomberský magazín povedal, že mestu chýbala silnejšia lobistická podpora v parlamente.

Každý má právo na svoj názor.

Novinár Marek Vagovič vás vo svojej knihe Vlastnou hlavou označil za človeka Milana Fiľa. Dlhé roky ste pracovali v jeho firmách, či už to bolo SCP Ružomberok alebo SHP Slavošovce. Považujete sa za Fiľovho človeka?

Nemyslím si, že by som mal s pánom Fiľom nejaký nadštandardný vzťah. V SCP som pracoval ešte predtým, ako podnik sprivatizoval. Dostal som dôveru a príležitosť ako odborník spolupodieľať sa na riadení spomenutých firiem. Osobne som rád, že som pána Fiľa spoznal, a že privatizácia SCP – ak si to porovnáme s inými firmami, ako napríklad Texicom – dopadla vynikajúco. Mondi SCP je dnes firma na svetovej úrovni a ďalej sa rozvíja.

Nie všetci v Ružomberku to vidia rovnako pozitívne. Ozývajú sa zamestnanci, ktorí sa cítia byť okradnutí.

Tiež som bol zamestnancom SCP a necítim sa byť okradnutý.

Boli ste Fiľovým človekom vo vysokej politike?

Neviem, aké záujmy v politike má pán Fiľo, pokiaľ viem, politicky nie je aktívny.

Je spájaný s biznispozadím Smeru.

To sa len píše a hovorí v bulvári, ja o ničom takom neviem.

Neviete o tom, že by finančne podporoval Smer?

Nie.

 

Kto je Milan Mojš

Narodil sa v roku 1956, pochádza z Liskovej. Vyštudoval Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave. Pred rokom 1989 bol vedúcim technického rozvoja v Drevokupe Ružomberok, po spoločenských zmenách pôsobil vo viacerých riadiacich funkciách v SCP Ružomberok. V rokoch 2004 – 2006 bol riaditeľom SHP Slavošovce. V parlamentných voľbách v roku 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za SMER-SD, do roku 2010 zastával pozíciu štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Poslancom NR SR bol v rokoch 2012 – 2018. Od roku 2012 je riaditeľom Vodárenskej spoločnosti Ružomberok. Žije s manželkou v Likavke, vychovali spolu tri deti.

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.