Z ochranného obleku rovno do plaviek a ľadovej vody

V práci anesteziologická sestra, vo voľnom čase najmä aktívna športovkyňa. Mária Kubová už roky beháva maratóny, bicykluje aj otužuje. Pocítiť ľadovú vodu na vlastnom tele sme boli spolu s rodáčkou z Liptovských Sliačov v Hrabove.

Pohľad na zasnežené Hrabovo pripomína zimnú rozprávku. Oči však najviac upúta nemalé zamrznuté jazero. Počas uplynulých dní prituhlo, ulice mesta pripomínali verejné klzisko. Tak tomu bolo aj na chodníku, po ktorom sme sa blížili k drevenému mólu.

Na otužovanie netreba prípravu, stačí len vkročiť do vody

„Roky behávam, nielen krátke trate, ale najmä ultra behy, to sú aj stokilometrové behy a viac. Zistila som, že práve otužovanie je výborná forma regenerácie, preto som aj začala,“ začína nám vysvetľovať 51- ročná športovkyňa počas toho, ako sa zbavujeme vrstiev oblečenia a pýtania či by predsa len otužovanie nemalo nastať postupne.

„Otužujem asi šesť rokov, tri roky pravidelne a poctivo. Dostala som sa k tomu cez známych, tí ma nahovorili. Bolo to práve tu v Hrabove. Šla som do ľadovej vody bez akýchkoľvek znalostí. Netreba sa pripravovať,“ ubezpečuje nás zdravotná sestra. Zároveň však dodáva, že otužovanie nie je vhodné pre všetkých. S ľadovou vodou by sa nemali kamarátiť najmä tí, ktorí majú srdcovocievne choroby. Dôležité je aj to, aby človek nešiel otužovať sám.

,,Raz som bola v Čutkove. Stretla som mladíkov, ktorí mi povedali, že boli práve vo vode, zrazu zbadali na hladine čiapku. Museli jednoducho vyloviť jedného pána. Tento zážitok ma len utvrdil v tom, že ak by sa skutočne niečo stane, mal by byť niekto nablízku,“ hovorí rodáčka z Liptovských Sliačov.

Na primrznutom chodníku ku schodom do jazera dávame pozor, aby sme ľad neokúsili ešte skôr, než sa vôbec namočíme. Prvá vstupuje do vody Mária Kubová, neisto nasledujeme aj my. Po prvom schodíku už máme ľadovú vodu v topánkach, s pocitom zvedavosti a už aj odvahy pokračujeme až kým nám voda nesiaha po plecia.

Mária Kubová počas otužovania. (Foto: Anna Zábojníková)

Keď si človek vytvorí zvyk, začne mu to samé chýbať

„Teraz stačí už len zhlboka dýchať, upokojiť sa a vydržať,“ dáva nám pokyny zdravotná sestra, ktorá pracuje vo vojenskej nemocnici. Hovorí, že ľadová voda je dobrá na budovanie imunity, ako prevencia mnohých chorôb či depresie. Odkedy otužuje, chorá nebýva. „Chodím aj na hematológiu, pretože mám málo leukocytov. Tak som to robila aj ako pokus, či vďaka studenej vode nejaké nevyburcujem, ale tá hodnota je stále nízka,“ hovorí športovkyňa a jedným dychom dodáva, že otužovanie netreba preháňať. Stačí pár minút, dva či trikrát do týždňa. Organizmus si môžeme v studenej vode vyčerpať stresom.

Studenú vodu vyhľadáva aj po okolí. Obľubuje Čutkovo, Jazierce, no párkrát okúsila aj tečúcu vodu v potoku v Liptovských Revúcach. „Tam to bolo asi najlepšie. Tým, že voda preteká, tak je stále chladná, je to na pocit úplne iné.“

Mária Kubová je však v Ružomberku medzi športovcami známym menom. Dva roky po sebe vyhrala Hrabovský triatlon. Aktuálne sa pripravuje na ultra maratón Mont-Blanc, ktorý je s 91 kilometrami a prevýšením viac ako 6-tisíc metrov považovaný za jednu z najtechnickejších trás vo Francúzsku.  „Vylosovali ma na základe bodov, ktoré som získala na pretekoch. Veľmi sa na to teším,“ hovorí o maratóne, ktorý sa uskutoční v júni.

Sympatickú športovkyňu často vídať v ochrannom obleku, pracuje totiž ako anesteziologická sestra vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. ,,Tým, že je teraz viac covidových pacientov, chodíme aj na Áro, kde sú takýto pozitívni pacienti. Pracujem 12 hodín, myslím, že nemocnica to zvláda. Tým, že sme reprofilizovali lôžka, roboty je veľmi veľa, prišli nám na pomoc vojaci, sestry z iných oddelení, tak je to lepšie,“ hovorí nám o práci v nemocnici Mária Kubová.

Stopky na hodinkách ukazujú päť minút. Odporúčaný čas v ľadovej vode vypršal.

„Pred tým, ako sa človek prezlečie, odporúča sa aj trošku cvičiť, poskákať, ponaťahovať sa,“ vysvetľuje športovkyňa a dodáva, že práve Ružomberok má vďaka svojmu prostrediu vytvorené podmienky na všetky druhy športu. „Dá sa tu plávať, bicyklovať, behať, lyžovať, liezť po skalách, čokoľvek. Na pohyb netreba hodiny, stačí aj pár minút,“ uzatvára dolnoliptáčka.

Článok bol pôvodne publikovaný vo februárovom čísle RK Magazínu. 

Titulná fotografia: Mária Kubová počas otužovania v Hrabove. Foto: Anna Zábojníková

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.