Na pravidelnom Environmentálnom dni organizovaným spoločnosťou Mondi SCP prezentovali najnovší výskum Národného lesníckeho centra.
Niekedy v roku 2015 prvý raz spozorovali veľké poškodenie ihličnanov, predovšetkým borovice čiernej, v okolí Liskovej. Situáciu začali sledovať výskumníci z Národného lesníckeho centra, ktorí tu odobrali vzorky humusu, ale aj ihličia, aby identifikovali nezdravý jav.
Borovice ničí huba, smreky lykožrút
„Špecialisti z Lesníckej ochranárskej služby odobrali vzorky, analyzovali v laboratóriách a zistili, že v boroviciach je prítomná huba pyknidovka beľová,“ prezentovala závery výskumu počas Environmentálneho dňa Mondi SCP Slávka Tóthová z Národného lesníckeho centra.
Práve spoločnosť Mondi sa o výsledky začala následne intenzívnejšie zaujímať a požiadala lesníkov aj o ďalší prieskum. V ďalších dvoch rokoch ho rozšírili aj na okolie Hrboltovej, Ivachnovej, Bešeňovej, Turíka, Liptovskej Štiavnice, Štiavničky a Ludrovskej doliny.
Všade odoberali a uskutočnili chemické analýzy vzoriek pôdy a vzoriek asimilačných orgánov stromov, v tomto prípade ihličia, pretože výskum realizovali na borovici čiernej, borovici lesnej a smreku obyčajnom.
„V humuse do hĺbky 10 – 20 centimetrov sa zachytávajú vplyvy antropogénnej činnosti. Chemickú analýzu asimilačných orgánov stromov zase možno prirovnať k rozboru krvi človeka,“ približuje Tóthová, ako prebiehal výskum.
V sledovaných územiach zaznamenali silné poškodenie lesných ekosystémov predovšetkým hubami a lykožrútom.
„A to veľmi intenzívne poškodenie. Spomínaná pyknidovka napadla predovšetkým borovicu čiernu. Smreky sú zase intenzívne poškodené lykožrútom. Bohužiaľ, tak, ako je to už obvyklé na celom Slovensku a aj v Európe. Napadnutie lykožrútom je intenzívne, rozmáhajúce sa a pravdepodobne spôsobené klimatickými zmenami, ktorým čelíme,“ vysvetlila Tóthová.
Z práce Národného lesníckeho centra podľa nej vyplynulo, že v lesoch je oveľa menej zrážok, sú nepravidelne rozložené, a tým pádom lesné ekosystémy výrazne trpia.
„Poškodenie smrekových kultúr je rozsiahle nielen u nás, ale aj v Európe. Odumierajú tisíce hektárov porastov. Je čas na zmenu prístupu a prebudovanie týchto lesov na stabilnejšie porasty: druhovo aj vekovo štruktúrované a musia byť pestrejšie, aby mali vyššiu ekologickú stabilitu,“ načrtla už známe riešenie na zamedzenie takzvaných biotických problémov. Pri vysychaní stromov však zároveň skonštatovala, že s problémom tepla a sucha, ktoré trápi aj stromy, si poradiť nevieme.
Našli aj ťažké kovy a chlór
Výskumníci hľadali vo vzorkách pôdy a ihličia aj ťažké kovy a chlór. Práve z dôvodu intenzívnej dopravy a priemyselnej výroby v regióne.
„Vyššie koncentrácie chlóru sme našli vo vzorkách z Bešeňovej, Turíka aj Liptovskej Štiavnice. Treba povedať, že istá časť chlóru je najmä v poľnohospodárskych rastlinách prirodzená. Tu sme ju našli vyššiu. Tieto vzorky sme však porovnali so vzorkami zo 112 staníc, ktoré máme po celom Slovensku. A zároveň sme urobili výskum asimilačných orgánov aj na Orave, kde nie je tak intenzívna priemyselná výroba. Vzorky chlóru v pôde a na ihličí boli podobné ako pri Ružomberku. Nejde o nijako výrazné prekročenia,“ vyhodnotila ďalšiu časť výskumu Slávka Tóthová.
„Poškodenie lesných drevín chlórom bolo všeobecne zistené pri koncentrácií 1000 miligramov. Tu sme v blízkosti závodu namerali hodnotu 400 miligramov. Je to rovnako, ako pri intenzívne zaťažených cestách alebo sídlach, kde kúria rôznymi odpadmi či peletami,“ vraví prírodovedkyňa.
Dodala tiež, že lesníctvo v Európe nemá jednotný názor na chlór v prírode a je podľa nej potrebné venovať sa výskumu tohto prvku v prírode aj ďalej a intenzívnejšie.
„Neidentifikovali sme, ktoré poškodenie pochádza z Mondi SCP Ružomberok a ktoré z ciest, či iných zdrojov. Možno však predpokladať, že je tu zmiešaný vplyv,“ uviedla Tóthová.
Na záver prednášky skonštatovala, že lesy v okolí Ružomberka netrpia väčším rozpadom a znečistením, ako je tomu v iných lokalitách Slovenska.
Environmentálny deň
Tradičnou súčasťou pravidelného podujatia Environmentálny deň je informovanie o novinkách v papierenskom koncerne. Vladimír Krajči zo spoločnosti Mondi SCP počas neho vo štvrtok 7. novembra informoval, že hrubú stavbu budovy pre nový papierenský stroj PS 19 by chceli dokončiť do jari 2020, kedy by mali začať s montovaním technológie stroja. Bude však záležať aj od priazne počasia.
Okrem neho vystúpil s prednáškou Martin Kovačič so spoločnosti Ekosplus, ktorý konštatoval, že dobudovanie diaľničného obchvatu bude mať priaznivý vplyv na kvalitu ovzdušia v meste. Marek Varga z Národnej diaľničnej spoločnosti zase uviedol, že do konca roka, ak nevzniknú odvolania, by chceli diaľničiari získať územné aj stavebné povolenie na riadnu stavbu zmenenej trase diaľnice, predovšetkým razenie tunela Čebrať zo západnej strany.
Varga tiež informoval, že novú preložku cesty I/18, ktorú vybudovali medzi Ružomberkom a Ivachnovou, otvoria ešte pred Vianocami.
Takzvaný Environmentálny deň organizuje spoločnosť Mondi SCP dvakrát ročne. Pozýva naň zástupcov samosprávy z regiónu, štátnych úradov, médiá, ale aj rôzne záujmové združenia. Tento rok bolo jeho súčasťou aj zdravotné vyšetrenie, ktoré v centre mesta realizovali pre verejnosť bezplatne pracovníci Úradu verejného zdravotníctva.
Titulná fotografia – Ilustračná snímka vyschnutých borovíc. Zdroj – pisecky.denik.cz
