Prvé tohtoročné zasadnutie mestského zastupiteľstva ukázalo, ako bude vyzerať komunálna politika počas nasledujúcich štyroch rokov.
V uplynulých týždňoch sa nám konečne skompletizovalo vedenie mesta. To, že Ján Bednárik sa stal zástupcom primátora Čombora, neprekvapuje. Prekvapením by bolo, keby sa ním nestal.
Ej, ale dupeme
Vráťme sa o pár mesiacov späť. V predvolebnej kampani sa Bednárik aspoň naoko pokúšal tváriť, že je Čomborovým súperom. Ako-tak uveriteľné to bolo nanajvýš do primátorskej diskusie, jedinej priamej konfrontácie všetkých štyroch kandidátov, kde to zahral na Bugára – tvárim sa idealisticky, chovám sa pragmaticky.
Keď hlavného primátorovho vyzývateľa zahriakol slovami „Karol, ty tomu nerozumieš“, čím pobavil a roztlieskal Čomborových podporovateľov, nebolo pochýb o tom, že jeho skutočným súperom nebol dnes už staronový primátor, ale Karol Javorka.
Po zatvorení volebných miestností, prekvapený tým, že skončil výrazne posledný, si síce Bednárik povzdychol, že „voľby rozhodla demagógia“, ale zakrátko po strávení vopred očakávanej prehry nebolo žiadnych pochybností o tom, že KDH bude v mestskom zastupiteľstve hrať druhé husle primášovi Čomborovi.
Rovnako, ako pred štyrmi rokmi, keď primátorský kandidát KDH prehral a stal sa Čomborovým zástupcom. Na rozdiel od súčasnej situácie to ale dávalo istý zmysel. Michal Slašťan bol podstatne ťažšou politickou váhou ako Ján Bednárik a v primátorských voľbách skončil druhý, a nie posledný.
A, čo je najpodstatnejšie, KDH malo v zastupiteľstve najväčší, deväťčlenný klub. Primátorových poslancov bolo osem, po odchode Javorku a spol. dokonca len päť.
Sebavedomie KDH, že v koalícii s Čomborom nebudú len do počtu, bolo vtedy odôvodnené. Aj keď po štyroch rokoch koaličného spoluvládnutia môžeme povedať, že – vzhľadom na dosiahnuté výsledky – neúmerne prehnané.
Súčasný šesťčlenný klub KDH, ktorý v sebe stále živí sebavedomý pocit, že je jazýčkom na váhach, však pripomína blchu kráčajúcu so slonom po moste a radujúcu sa z otrasov spôsobených ich váhou.
Ďalšie primátorské voľby sú síce ďaleko pred nami, ale už dnes by mali v ružomberskom KDH uvažovať nad tým, či ľudia budú do tretice ochotní ísť voliť ich kandidáta na viceprimátora.
Úsmevy na bilbordoch vybledli
Susedmi KDH v poslaneckých laviciach sú poslanci klubu Za slušný Ružomberok, ktorí sa združili okolo opätovne najpopulárnejšieho ružomberského poslanca Ľubomíra Kubáňa.
Názov klubu je v kontexte celospoločenskej atmosféry nesporne sympatický. To sa ale nedá povedať o tom, ako sa poslanci Kubáň, Macko či Kerdík zachovali k iným poslancom, s ktorými sa ešte aj tri mesiace po komunálnych voľbách usmievajú zo zabudnutých bilbordov.
Iste, Kubáň má pravdu v tom, že podpora primátorského kandidáta Javorku nemusí automaticky znamenať to, že po voľbách zasadne spolu s ním a s jemu blízkymi poslancami Habom a Zubercom v jednom klube.
Minimálne slušné by však bolo osloviť ich. No ako priznal Kubáň v rozhovore pre Ružomberský magazín, nemal na to mandát. Blahosklonne zároveň dodal: „Nevylučujem spoluprácu ani so spomínanými troma poslancami. Uvidíme, čo prinesú najbližšie týždne.“
A tie priniesli napríklad aj to, že „kubáňovci“ na januárovom zasadnutí zastupiteľstva nepodporili Javorkov návrh, za ktorý boli ochotné hlasovať dokonca aj obe členky Klubu primátora za Smer (Halušková, Kramárová).
Keď chcel Javorka zaradiť do programu problematiku výkupu pozemkov IBV Hríby, všetci prítomní poslanci klubu Za slušný Ružomberok sa zdržali (neprítomný bol P. Štupák), vďaka čomu návrh neprešiel a o téme sa tak ďalej nediskutovalo.
Podobne sa Kubáňovi poslanci zachovali aj pri búrlivej polemike o komisiách mestského zastupiteľstva. Keď poslanec Zuberec skritizoval, že zastupiteľstvu nebol predložený kompletný zoznam záujemcov o prácu v komisiách a podal návrh, aby sa o komisiách hlasovalo až potom, keď dôjde k náprave, všetci prítomní poslanci klubu Za slušný Ružomberok sa opäť zdržali, čím návrh neprešiel.
No a pri následnom hlasovaní Kubáň a spol. jednotne podporili vedením mesta predložené zloženie komisií.
Ako to svojho času povedal premiér Vladimír Mečiar? Zvyknite si, je po voľbách.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 2/2019.
