Architekti predstavili projekt revitalizácie ružomberskej Kalvárie. Realizáciu však stopli pamiatkári

Pracovný tím v zložení siedmich architektov predstavil tri varianty. Tretí variant odporúčaný biskupským úradom navrhuje premiestnenie niekoľkých kaplniek v rovnakých rozostupoch, cesta pre autá bude riešená mimo krížovej cesty. Návrh je doplnený aj o nový nástupný priestor či obnovenie priestoru pred kostolom. Pamiatkári zo Žiliny sú však presvedčení, že takéto úpravy nie sú dobrým riešením. 

V nedeľu 24. októbra odprezentovali architekti vo farskom kostole projekt revitalizácie Kalvárie. Tá roky figurovala v investičnom pláne, k realizácii sa však mesto nikdy nepriblížilo. Často sa však menila čiastka, ktorú na túto investíciu poslanci vyčlenili. Revitalizácia mala spočívať v preložení asfaltovej cesty na druhú stranu. Až teraz sa však pridal zámer premiestniť kaplnky. Práve preto prebieha aj zmena územného rozhodnutia, v rámci nej plánuje mesto so súhlasom dekana Dušana Škrabeka zmenu spevnených chodníkových plôch so zámerom nového umiestnenia kaplniek. 

Radnica na obnovu Kalvárie vyčlenila 330-tisíc eur. Nedávno dokonca dostala transfer od spoločnosti Mondi SCP vo výške 100-tisíc eur, ktoré majú byť určené priamo na revitalizáciu Kalvárie. A keďže samotné zastavenia krížovej cesty sú majetkom cirkvi, upovedomený s revitalizáciou bol aj ružomberský dekan.  

Na revitalizácii pracoval tím architektov 

Proces obnovy Kalvárie začal zo strany Farského úradu v Ružomberku v júli 2020. Viceprimátor Ján Bednárik vtedy poslal dekanovi list. 

,,Predmetom tejto stavebnej akcie je preloženie existujúcej asfaltovej cesty, ktorá vedie priamo cez Kalváriu, jej zrušenie a vybudovanie kamenného chodníka s prívodom elektrickej energie k jednotlivým zastaveniam krížovej cesty. Sme toho názoru, že pri tejto investičnej akcii by sa mali riešiť aj zastavenia krížovej cesty, ich umiestnenie, architektúra a samotný priestor pred kostolom,” napísal Bednárik.

Na základe listu dekan Škrabek oslovil sedem architektov. Pracovný tím napokon v zložení architektov – Marián Goč, Dávid Goč, Ivan Hrčka, Michal Bálek, Vavrinec Kendera, Martin Bišťan, Richard Kalmár, Jozef Hýravy – začali pracovať na projekte revitalizácie Kalvárie. 

,,Dvaja architekti asi po prvom či druhom stretnutí na spoločné stretnutia prestali chodiť, aj keď som ich stále pozýval,” informoval dekan.  

Architekti počas riešenia návrhu úpravy najskôr definovali hlavné problémy súčasnej podoby krížovej cesty, napokon predstavili tri varianty. Za prioritu pokladali odklonenie cesty pre motorové vozidlá. 

Tretí variant bol odobrený aj liturgickou komisiou 

,,Na základe spoločných diskusií architektov sme ako hlavný problém krížovej cesty definovali narušený liturgický priestor pre modlitbu dopravou a blízkou zástavbou rodinnými domami. Z toho dôvodu sme stanovili ako dôležitý prvok prenesenie prvých štyroch kaplniek na nové miesto v hornej časti krížovej cesty,” vysvetľujú architekti. 

Spracované tri návrhy riešenia krížovej cesty boli napokon posudzované liturgickou komisiou.  

Prvý variant uvažoval so zahustením kaplniek pred kostolom s dodržaním pôvodnej trasy krížovej cesty. Druhý variant uvažoval s voľným rozmiestnením kaplniek na celej ploche s vytvorením novej trasy krížovej cesty. 

Tretí výsledný variant odporúčaný biskupským úradom navrhuje premiestnenie niekoľkých kaplniek v rovnakých rozostupoch v zachovaní pôvodného priameho smerovania krížovej cesty. Cesta pre autá bude riešená mimo celej krížovej cesty čím sa vytvorí ucelený a ničím nerušený priestor pre veriacich. 

,,V návrhu dopĺňame nový nástupný priestor, obnovu priestoru pred kostolom a navrhujeme obnovu všetkých kaplniek krížovej cesty. Všetky spevnené plochy sú riešené z kamennej dlažby,” dopĺňajú architekti. 

Vizualizácia kaplniek. (Foto: Fara Ružomberok)
Vizualizácia kaplniek. (Foto: Fara Ružomberok.)

Zároveň vysvetľujú, že krížová cesta nemá definovaný priestor pre úvodné zhromaždenie pred začatím modlitieb. V návrhu preto vytvárajú nový priestor pred prvým zastavením s výrazným schodiskom, ktoré povznáša kráčajúcich od každodenných starostí smerom k rozjímaniu nad krížovou cestou. Nástupný priestor bude využívaný na úvodnú modlitbu pred začatím krížovej cesty. Z pravej strany je riešený aj bezbariérový chodník pre možnosť prístupu mimo schodiska. 

Architekti sa zhodli, že súčasný priestor pred kostolom je nevhodne rozčlený na vonkajšie slávenie liturgie. Plocha pred vstupom do kostola je neúmerne dlhá so vsadenými ihličnatými stromami. Vonkajší oltár je podľa architektov umiestnený ďaleko od kostola a veľká časť veriacich je nútená stáť za oplotením areálu. 

,,Nový návrh priestoru pred kostolom vytvára spevnené pódium v polovičnej vzdialenosti od kostola so zachovaním dvoch vzrástlych stromov. Pódium je troma stupňami oddelené od spevnenej plochy pre veriacich, ktorí maju dostatok priestoru v areáli okolo kostola. Celá úprava spevnených plôch je navrhnutá z kamennej dlažby,” približujú projekt revitalizácie architekti a pozornosť upriamujú aj na samotné kaplnky, ktoré sú v nevyhovujúcom technickom stave. 

,,Návrh úpravy kaplniek spočíva vo vytvorení nového stabilného základu, podrezanie pôvodného muriva a jeho uloženie na nový základ, zabezpečenie proti vzlínaniu vlhkosti kvalitnou hydroizoláciou. Následne bude realizovaná oprava strechy s novým oplechovaním a nová fasáda sanačnými omietkami a sieťkami. V rámci stavebných úprav bude doplnené podsvietenie každej kaplnky a nová veža. Revitalizované kaplnky budú doplnené umeleckými dielami podľa jednotlivých zastavení krížovej cesty,” vysvetľujú architekti. 

Vizualizácia vstupu na krížovú cestu. (Foto: Fara Ružomberok)

Revitalizácia Kalvárie ja plánovaná na rok 2022. Premiestnenie zastavení krížovej cesty však podľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline nie je dobrým riešením. 

,,Nezvratným spôsobom by došlo k znehodnoteniu krajinno-urbanistických, architektonických a spoločenských hodnôt kalvárie. Tá vznikla v polovici 19. storočia, kedy sa kalvárie tvorili ako ucelený a premyslený komplex objektov v starostlivo vybranom prírodnom prostredí. Miesto a osadenie kalvárie nebolo teda náhodné. Priamo tvorí vizuálnu os smerujúcu ku Kolégiu piaristov a Farskému kostolu sv. Ondreja. Napriek tomu, že prvé kaplnky sa už nachádzajú v dotyku s mladšou zástavbou rodinných domov, kalvária si stále zachováva významné krajinno-urbanistické, architektonické i duchovné hodnoty a spĺňa kritériá pripravovaného zápisu za národnú kultúrnu pamiatku,” napísali pamiatkári na sociálnej sieti.  

Oslovili sme aj Občiansku iniciatívu Za záchranu ružomberskej Kalvárie, ktorá tiež nesúhlasí s presunom kaplniek a podnikla aj kroky, s ktorými zase nesúhlasí dekan. Článok pripravujeme.

Titulná fotografia: Vizualizácia projektu Revitalizácia Kalvárie. Foto: Fara Ružomberok.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.