Slovensko sa voči Európskej únii zaviazalo, že do roku 2030 vybuduje sieť transeurópskych koridorov. Okrem iného to má byť aj súvislý cestný koridor severo-južného prepojenia medzi hranicou s Poľskom a hranicou s Maďarskom.
Štát sa ešte nerozhodol, ktorý variant bude preferovať. Ministerstvo dopravy v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze pripravuje porovnávaciu štúdiu, ktorá objektívne posúdi najefektívnejšie riešenie pre dané trasovanie. Štúdiu majú realizovať tento rok.
Dve varianty plus alternatíva
Možnosti sú dve. Môžeme však k nim pripočítať ešte jednu alternatívu. Buď sa sever s juhom prepojí pomocou rýchlostnej cesty R3 z Martina do Žiaru nad Hronom alebo prostredníctvom R1 z Ružomberka do Banskej Bystrice. Do úvahy pripadá ešte jedna alternatívna trasa, a to skombinovať R1 a R3 a pripraviť cestu z Martina do Banskej Bystrice.
Trasa z Martina do Žiaru nad Hronom by sa dala postaviť asi najlacnejšie, no nevyriešila by toľko problémov. Potrebnejšia, ale náročnejšia na výstavbu by bola zas cesta z Ružomberka do Banskej Bystrice, za ktorú lobuje aj ružomberská radnica.
„Predĺženie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka po diaľnicu D1 je pre mesto Ružomberok jedna z najdôležitejších tém týchto mesiacov a rokov. Nedopustíme, aby došlo k politikárčeniu a manipulovaniu verejnej mienky,“ uviedol primátor Ružomberka Igor Čombor. Zároveň vyzýva k objektívnemu posúdeniu variantov R1 a R3.
Doteraz sa urobilo viacero štúdií, no takmer každá tendenčne prihliadala na jednu alebo druhú stranu.
„R1 v tej trase z Bystrice cez Slovenskú Ľupču, Korytnicu až do Ružomberka by si vyžiadala enormne vysoké náklady. Určite je to jeden z ťahov, ktorý vnímam ako neistý. Roky upozorňujem na to, že na to má vzniknúť korektné, seriózne a netendenčné posúdenie optimálneho riešenia pre zlepšenie severo-južného spojenia stredom Slovenska,“ povedal pre RK Magazín dopravný analytik inštitútu Ineko Ján Kovalčík.
Pre ekonomickú sekciu Denníka N podotkol, že „predĺženie R1 po Ružomberok znamená viac tunelov, vyššie náklady i vplyv na chránené územia. Zároveň je to prepojenie najbližšie k stredu Slovenska, môže teda výraznejšie odbremeniť horské priechody na celom strednom Slovenku a eliminovať riziká prerušovania cestného spojenia v zimných mesiacoch.“
Dá sa urobiť kompromis
Ak by odborná verejnosť argumentovala, že R1 bude mať vysoké náklady, tie vie ministerstvo dopravy optimalizovať. „Môže nastať zmena trasovania s tým, že budú akceptované strmšie stúpania a ostrejšie zákruty,“ píše sa v materiáli o cestných prioritách s tým, že sa nepíše konkrétne o ceste R1, ale všeobecne o možnosti zníženia nákladov.
Dá sa tak postaviť cesta so zníženými nákladmi „na zárezy a oporné múry, mosty, tunely, či iné nákladné stavebné objekty. Dôsledkom môže byť potrebné zníženie maximálnej povolenej rýchlosti na 110 km/h pri štvorprúdových cestách a teda zníženie benefitov z úspory cestovného času.“
Dokument uvažuje pri zníženiach nákladov aj o zúžení jazdného profilu, čiže zmeny šírky cesty. Tento parameter závisí aj od zaťaženia úseku. Podľa poslednej štúdie o sčítaní dopravy prechádza denne cestou prvej triedy I/59 pri Bielom Potoku viac ako 11-tisíc automobilov, ku ktorým musíme pripočítať viac ako 2-tisíc nákladných vozidiel.
Štúdia je však neaktuálna, keďže je platná pre rok 2015. Inštitút Ineko upozorňuje, že aj keď v roku 2020 malo prebehnúť sčítanie dopravy, nestane sa tak, lebo ministerstvo dopravy a Slovenská správa ciest vykonanie štúdie včas neobstarali. „Novšie údaje za cestnú sieť preto zrejme nebudú skôr ako v závere roka 2021,“ upozorňuje Ineko.
Je R1 naozaj potrebná?
O potrebe diaľničného úseku Hubová – Ivachnová diskutovať nemusíme, otáznou je však rýchlostná cesta R1. Aj na odborných internetových fórach sa k tejto ceste stavajú skôr negatívne. „Toto je jedna z mnohých rýchlostných ciest, ktoré tvoria veľmi prehnaný plán rýchlostných ciest na Slovensku. Dopravná potreba nie je taká, aby sme mali všetky plánované rýchlostné cesty,“ pripomína dopravný analytik Ján Kovalčík, ktorý jedným dychom dodáva, že opakovane sa najmä z zimnom období stáva, že horské priechody Donovaly a Šturec sú nezjazdné, preto štát musí nájsť riešenie, ktoré tento problém odbúra.
S otázkou, či je rýchlostná cesta R1 vlastne potrebná, sme sa obrátili aj na mesto Ružomberok, za ktoré odpovedal poradca ružomberského primátora pre dopravu a infraštruktúru Tomáš Mišovič.
Radnica je presvedčená, že R1 je tá správna voľba. „Ľudí, ktorí spochybňujú R1 neberiem vážne. Tejto téme sa venujem roky. Nie je materiál, ktorý by som na túto tému nečítal,“ povedal Mišovič, ktorý tiež prezradil, že spolupracujú s geografickou špičkou ľudí zo Slovenska a Česka, ktorí majú v téme R1 jasno.
„Z ich materiálov jednoznačne vidno, že neexistuje a ani nie je pre krajinu potrebné, aby sme prekonávali stredoslovenskú prekážku tvorenú Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami, Muránskou Planinou, Slovenským Rajom, niekde na kraji. Musíme ju prekonať tam, kde sa dá prekonať čo najrozumnejšie,“ obhajuje stavbu rýchlostnej cesty R1 Mišovič.
Podľa jeho slov profesori zohľadňovali aj mobilitu pri poľskom Krakove a maďarskej Budapešti, čo súvisí aj s hlavným severo-južným koridorom cez Slovensko.
Dopravný analytik Ján Kovalčík však vidí vo všetkých doterajších materiáloch veľké pochybnosti. „By ste neverili na základe akých nedostatočných údajov sa všetky doterajšie štúdie robili. Je to až trestuhodné,“ zhodnotil pre naše noviny Kovalčík.
Podľa Klubu 500 je prepojenie diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R1 cez Ružomberok nevyhnutné. „Neustále menenie scenárov dobudovania infraštruktúry Slovesnku škodí,“ tvrdí Klub 500. „Ak bude vláda každé štyri roky meniť scenár, dokončenie D1 a prepojenie na R1 sa stane nekonečnou témou a cestou do pekla.“
Vratné vety na diaľnici budú súvisieť aj s R1
Diskusia o potrebe R1 by sa mala vyriešiť v priebehu tohto roka. Národná diaľničná spoločnosť sa však už v apríli 2020 zaviazala vytvoriť tzv. vratné vetvy, ktoré zabezpečia odklon nákladnej dopravy z Ružomberka. „Bude to všesmerná križovatka a zároveň prepojenie D1 a R1. Je to pre nás veľké pozitívum,“ povedal Mišovič.
Zároveň sa vylúči nákladná doprava z mesta. „Nákladná tranzitná doprava bude mať prikázaný smer obchádzky a nebude môcť ísť do mesta,“ spomenul poradca primátora.
„Doprava, ktorá ide povedzme zo západu na východ Ružomberka, hlavne do Mondi, tak nebude schádzať z diaľnice v Likavke a prúdiť cez mesto, ale bude vedieť z diaľnice zísť pri Ivachnovej tak, že sa vráti pár kilometrov späť a nebude zaťažovať mesto,“ vysvetlil vratné vetvy Kovalčík.
Pokračovaním tohto prepojenia D1 s R1 vznikne pokračovanie rýchlostnej cesty R1 až k Bielemu Potoku. Tomáš Mišovič bude rád, ak sa tento úsek začne stavať v roku 2023. Perspektíva výstavby podľa NDS naznačuje, že táto časť úseku môže prvé autá poňať na začiatku roka 2025.
Nasledujúci úsek od Bieleho Potoka smerom na Donovaly, ktorý diaľničiari nazývajú Ružomberok Juh – Liptovská Osada, by sa mal dostať do výstavby približne v roku 2028. Inštitút Ineko ale pripomína, že dopravný význam tohto úseku je malý, financovateľnosť drahej stavby nepravdepodobná.
„Dokonca aj keby uvedené riziká nemala, oficiálne uvádzané termíny nerešpektujú ani časovú náročnosť výstavby tunela, ktorý je plánovaný aj na tomto úseku,“ uzatvára Ineko.
Niektoré časti textu boli súčasťou témy v tlačenom dvojčísle RK Magazínu pre december a január 2020/2021.
Titulná fotografia – Návesť pred križovatkou D1 a R3 pri Martine. Foto – Juraj Brezáni
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
