Pri slávnostnom oceňovaní darcov krvi odovzdali aj najvzácnejšiu medailu. Získať ju možno najskôr po 25 rokoch pravidelného darovania.
V Spojenej škole Scota Viatora oceňovali minulý týždeň darcov krvi. Podľa počtu absolvovaných odberov udelili jednotlivé typy plakiet. Darovanie krvi však nemá byť honbou za ocenením. „Nedarujeme krv, aby sme mali doma výstavu plakiet. Je to morálne ocenenie za to, ako darcovia dokážu takýmto spôsobom celý život pomáhať,“ zaznelo na odovzdávaní.
Kňazovického medaila najskôr po 25. rokoch
Najviac odovzdali bronzových plakiet, získalo ich 33 darcov (za 10 odberov). Strieborná plaketa putovala dvadsiatim štyrom (za 20 odberov), zlatú odovzdali šiestim (muži za 40 odberov, ženy za 30).
Udelili aj vzácne ocenenia. Po diamantovú plaketu za 80 odberov si prišli Milan Veselý z Likavky a Peter Lacko z Rojkova. Majiteľom Kňazovického medaily za sto odberov sa stal Ľubomír Kútnik z Liptovských Sliačov. Človek musí darovať krv minimálne 25 rokov, aby ju získal. Aj to za predpokladu, že by si nechal ihlu pichať každé štyri mesiace.
Kútnik začal s darovaním krvi v mladosti, keď narukoval na vojnu.
„Mal som vtedy 22 rokov a povedal som si, idem skúsiť. Ak môžem, dám. Pomaly som si na to zvykol a chodím rád. Jednak sa aj testujem, či som zdravý. Moja parketa bola Banská Bystrica a Liptovský Mikuláš,“ prezrádza Sliačan, ktorý sa spočiatku ihly bál, no za tie roky ju už nevníma. „Čo tam troška pichnutia,“ mávne rukou.
Je to darovanie orgánu, nie tekutiny
Lekár upozornil, že nejde o darovanie vzácnej tekutiny, ako odber niektorí mylne titulujú. Krv je tekutý orgán.
„Tekutá štruktúra krvi nič nemení na tom, že ide o orgán. Je to ako keby každý z nás, darcov, daroval obličku,“ objasňuje. Darcovia navyše podľa neho zachraňujú život hneď trikrát. Z odberu krvi totiž selektujú krvnú plazmu, červené krvinky a krvné doštičky.
Otvoril aj mini edukačné okienko. Človek má priemerne v krvi množstvo päťkrát desať na dvanástu červených krviniek, teda 25 tisíc miliárd.
„Štyria ľudia, ktorí sú takto vedľa seba, majú toľko červených krviniek, koľko je viditeľných hviezd v celom vesmíre,“ ilustruje enormné množstvo na príklade.
Od lekára zaznela aj kritika krvnej štátnej politiky. „Je treba trošku zabúchať na dvere krvnej štátnej politiky? Stačí, že raz príde niekto na návštevu, potrasie vám rukou, dá vám kvet a potom už nič?“ dával do pléna rečnícke otázky. Darcovia si podľa neho zaslúžia viac, napríklad zmeniť zákonník práce tak, aby im umožnil aspoň deň voľna.
V Ružomberku je darcov vraj dosť
Na ocenenie prišla aj členka Klubu darcov krvi, Mária Hlaváčová, ktorá môže svoju darovanú krv vyčísliť na litre. Na kreslo ľahla už 90-krát. Začala, keď dovŕšila plnoletosť. Spomína si, že kedysi mali darcovia úľavy.
„Chodievali sme hromadne autobusom z Bavlnárskych závodov do Liptovského Mikuláša, transfúzna stanica vtedy vo vojenskej nemocnici ešte nebola. Z roboty nás uvoľnili, dali nám dva dni voľna,“ hovorí darkyňa, ktorá pokračovala aj individuálne, keď v práci skončila. Keď niekto potreboval krv, zvykli jej volať. Časom si na to organizmus zvykol a doslova „sa pýtal“ ísť na odber.
Klub darcov krvi v Ružomberku má v súčasnosti 117 členov. Podľa jeho predsedu Zdenka Pavlů fungujú ako „rodinný podnik“. Rodičia, ktorí sú darcami, oslovujú svoje nevesty, zaťov a chodí celá rodina. Pri nedostatku krvi sa snažia zmobilizovať prostredníctvom ružomberského rozhlasu či internetu. „Teraz je darcov krvi dosť. Najhoršie bývajú letné mesiace, vtedy môže nastať problém. Či už úrazy, ľudia sú aj na dovolenkách,“ hodnotí stav predseda klubu.
Isté ocenenie čaká darcov krvi v Ružomberku od budúceho mesiaca. Každý, kto na oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice daruje krv, bude mať nárok na obedové menu a dve deci vína. Všetci darcovia, od striebornej plakety a vyššie, budú mať prednostné vyšetrenia na všetkých ambulanciách nemocnice.
Podujatie sa konalo pod záštitou Slovenského červeného kríža, Územného spolku Liptov a Klubu darcov krvi.
Titulná fotografia – Archívna snímka, darovanie krvi v ÚVN Ružomberok. Foto – redakcia