Liptovské múzeum uviedlo v utorok 8. novembra náučnú prednášku s názvom Lov rysov v minulosti a dnes na Liptove. Program vychádzal z cyklu prednášok Príbeh nášho múzea.
Historické a štatistické poznatky o lovení rysov na území Liptova prezentoval kurátor pre prírodné vedy – Pavol Hriadel. Cieľom prednášky bolo oboznámenie publika s lovom mačkovitej šelmy – od histórie až po zákony, ktoré chránia tieto plaché šelmy v súčasnosti.
Rys je plachý lovec
Hriadel priblížil rysa ako plaché zviera, no zároveň ako najväčšiu mačkovitú šelmu nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Pre jeho výzor je symbolické štíhle telo, špicaté uši a krátky chvost. „Farba jeho srsti je závislá od ročného obdobia. V lete má oranžovú farbu a čierne fľaky a v zime naberá sivší odtieň,“ poznamenal prírodovedec.
Rys sa živí najmä srnčím mäsom. Medzi jeho úlovkami sa môže ocitnúť aj menší jeleň, zajac či líška. „Táto šelma je pri love veľmi trpezlivá. Na potencionálnu potravu si počká, opatrne sa k nej dostane bližšie a zaútočí,“ vysvetlil Hriadel.
Niektorým miestam na Liptove prischol názov v spojitosti s rysom
Na Slovensku máme len veľmi malú šancu uvidieť rysy vo voľnej prírode. Je to z toho dôvodu, že sú plaché a aj preto, že ich je vo voľnej prírode omnoho menej, než v histórii. Pavol Hriadel začal svoju prednášku mapou regiónu Liptova, v ktorej okrem iných údajov týkajúcich sa slovenskej fauny, približuje aj názvy miest pomenovaných v súvislosti s výskytom rysa.
„Patrí tu názov Luchsová – v povodí Bieleho Váhu, ďalej tu máme lokalitu Mačaciu na Čiernom Váhu. Ak by sme šli smerom na dolný Liptov, je tam lokalita Risianka nachádzajúca sa v oblasti Ľupčianslej doliny. Najbližšie ku Ružomberku je Rysia pasca. Už z názvu vyplýva, že ide o lokalitu, v ktorej v 60. až 70-tych rokoch lovil lesník Oskar Gavronský,” povedal Hriadel.
K osobnosti lesníka uviedol nasledovné: „Prezývali ho rys. V lokalite Rysia pasca lovil živých rysov do sklopca za účelom reintrodukcie do ostatných štátov v rámci Európy. Veľmi dobre poznal spôsob života a správanie rysov. Aj preto do týchto sklopcov chytil 29 živých rysov a ďalších 13 ulovil.”
Rysa považovali za nebezpečnú a škodlivú zver
V roku 1883 bol rys považovaný za nebezpečnú, dravú a škodlivú zver nielen podľa občanov, ale aj podľa štátu. Zákon povoľoval zneškodnenie rysa majiteľovi pozemku, a to dokonca aj v tom prípade, keď majiteľ nebol ani poľovníkom. Faktom však bolo to, že rysy nespôsobili toľko škôd na poľnohospodárstve a zvieratách v porovnaní s vlkmi a medveďmi.
Lovenie rysov však nebolo len o ochrane majetku, ale aj o spôsobe zarábania. O niečo skôr – v roku 1679 – mohol lovec zarobiť za rysiu surovú kožu až dve zlaté. Podľa historických záznamov v roku 1897 chytili obrovského rysa v Kôprovej doline. Dôvodom bolo to, že za tri mesiace zabil 14 kamzíkov. Medzi rokmi 1892 až 1909 v Liptovskej župe ulovili až 70 rysov.
Chytali ich do sklopcov, prípadne ubili palicou
Lov prebiehal spôsobom chytenia do želiez, výnimočne aj otrávením. Obranným mechanizmom rysa bolo hryzenie želiez. Kvôli masívnosti železného materiálu sa im to nepodarilo a spôsobilo im to len obrúsenie a otupenie zubov. „Aj v prípade, keby sa im to podarilo, s takým chrupom by vo voľnej prírode neprežili. Neboli by totiž schopní uloviť si potravu,“ poznamenal kurátor.
Podľa neho niektoré prípady zabitia rysov boli až drastického charakteru. „Rys, ktorého chytili do želiez, ubili drevenou palicou. Spôsobilo mu to rozmliaždenie lebky a smrť,“ dodal Hriadel.
Dnes je rys celoročne chránený
Chytanie a usmrcovanie rysov pokračovalo až do roku 1936. Nádejou pre tieto mačkovité šelmy bolo nariadenie o ochrane niektorých druhov zvierat, ktorým hrozilo vyhubenie. Od 1. marca do 31. júla bola akákoľvek forma lovu a chytania rysov zakázaná.
V súčasnosti je rys celoročne chránenou zverou. Podľa zákona CITES (medzinárodná Dohoda o ochrane voľne žijúcich druhov živočíchov a rastlín z r. 1975 – pozn. red.) rys patrí do skupiny A. Znamená to, že držba rysa alebo jeho časti, ako napríklad pazúr alebo zub, je trestne stíhaná a najprísnejšia. Spoločenská hodnota rysa je 10 000 eur.
Autor: Diana Dereninová
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
