Meisnerova vernisáž v Ružomberku mi pripomenula Včielku z roku 1982

81 –ročný Ján Meisner významný československý ilustrátor propagačnej grafiky a rôzneho dizajnu žijúci dnes v českom Zlíne  otváral v utorok 5. októbra v knižnici Katolíckej univerzity svoju vernisáž. Viac si Ružomberčan o ňom prečíta v Rozhľadoch po kultúre a umení z 30. septembra t.r., alebo dokonalejší obraz o jeho tvorbe si utvorí a ozrejmí priamo na mieste jeho výstavy. 

Niekoľko privítacích a úvodných slov na pôde Katolíckej univerzity  o kresbách pre detské časopisy kde sa realizoval vo Včielke , Zorničke, Ohníku v ABC Pionierov či v Slniečku, mi nevdojak pripomenuli  jedno vydanie Včielky z novembra či decembra 1982.  S istotou a výčitkami svedomia som vedel , že vtedy som sa k nej ako mladý otec na správnom mieste a v správnom čase výchovne a internacionálne po mojom treťom prežitom Afganistane 1981 nezachoval .  

Bol v nej sovietsky generálny tajomník ÚV KSSZ a človek so štátnickou múdrosťou ako ho vtedajšie reálno-socialistické masovokomunikačné prostriedky označovali, teda Leonid Iljič Brežnev, – verný syn Lenina, ktorý práve v oných novembrových dňoch 82-hého roku navždy odišiel, aby mal žiť v srdciach sovietskych občanov , celého pokrokového ľudstva a daj sa mi svete, aj tých mojich detí z materskej škôlky na Hurbanovej ( U Pavlů ) , kde  odoberali  vydanie Včielky ročníka 25, ( 1982 – 83 ) čísla 7, na stane 2,  na fotografii v čiernom rámiku. 

Majstra ilustrátora Meisnera som sa v čase výstavy na to opýtal, či si to náhodou popri desaťročiach a jeho ilustráciách Včielok  nepamätá , no odpovedal mi, že možno sa takáto fotografia  nájde už len v Slovenskej národnej knižnici v Martine.  Bol som zvedavý, chcel som zalistovať v pamäti do rokov osemdesiatych, keď Sovietsky zväz bol náš vzor a v šedi niekdajších ideologických hesiel si vybaviť i text pri fotografii významného sovietskeho štátnika. 

Do inštitúcie v Martine som napísal mejl a požiadal o uvedené vydanie Včielky s fotografiou L.I. Brežneva.  Netrvalo to dlho, na druhý deň som ju dostal a tak týmto spôsobom dávam poďakovanie jednej milej a ochotnej pracovníčke do SNK , vyhľadať v archíve Včielku z roku 1982.

 V šialenej dobe búrania búst a sôch ,  premenovávania ulíc po politických , neskôr už len diktátorských či akýchkoľvek štátnych potentátoch, premaľovávania tankov na červenú farbu v Prahe, odkladania sôch maršalov vojen a  búst  kaškandarijských uzbeckých Leninov, vydržala aureola L.I. Brežneva v Sovietskom zväze len päť rokov. Pre pripomenutie pamätníkom : M.S. Gorbačov – otec perestrojky , glasnosti a demokracie už zakázal v roku 1987 vracať sa k jeho menu, pomenovávať po ňom ulice a sovietske inštitúcie . Pochopiteľne a nepochybne i k otcovi dvoch sovietskych vojenských intervencií či tzv. bratských internacionálnych pomocí z roku 1968 a 1979.

Odosobnite sa od predošlých riadkov, zabudnite na ne, myslite si čo chcete , keď doba  sa mení, a „čo bolo to bolo“…, neváhajte a choďte sa radšej pozrieť na výstavu diel ilustrátora, taktiež humorného a grafického dizajnéra Jána Meisnera vystavujúceho v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Podporte kvalitný nezávislý obsah

Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.

Podporiť

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.