Na Smrekovici chcú prísnejšie chrániť hlucháňa. Odniesť si to môže les

Ochranárske organizácie prichádzajú s iniciatívou na zväčšenie bezzásahovej zóny na Smrekovici. Chcú tak chrániť tetrova hlucháňa a hlucháňa hôrneho, ktorí vymierajú. Lesníci oponujú, že bezzásahová zóny vykynoží les.

Ochranárske združenia po celom Slovensku vytipovali zoznam lokalít, v ktorých bude prioritou ochrana územia pre prirodzený výskyt hlucháňa. Dokopy by malo ísť o 35-tisíc hektárov. Dôvodom je dlhodobý pokles populácie tohto vzácneho vtáka.

Citlivý hlucháň

„Je to veľmi citlivý druh na zmeny v biotope. Potrebuje prestarnuté porasty s nízkym zakmenením, a mozaikovitú štruktúru lesného porastu. Takýto biotop poskytujú vrcholové prestarnuté smrečiny s vekom viac ako 120 rokov, čo je prípad aj Smrekovice. Mozaika vzniká tak, že v rámci lesnej plochy sú voľné malé kolieska – čistinky s podrastom čučoriedky, kde vplyvom nejakých disturbancí vypadne les,” približuje ideálne životné podmienky pre hlucháňa Juraj Žiak zo Správy Národného parku Veľká Fatra.

Práve bezzásahovou zónou, kde by vznikol les s popadanými stromami s nízkymi kmeňmi, ktorý bude širší ako dnes vyhlásená rezervácia, môže podľa ochranárov zabrániť výpadku až kolapsu celej populácie hlucháňa v tejto lokalite.

Hlucháňa podľa štatistík ubúda

„Kým v roku 1972 uvádzala poľovnícka štatistika 3697 jedincov, v roku 2014 už len 1136. Súčasná početnosť populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku založená na aktualizovaných údajoch počtu jedincov na zostávajúcich lokalitách výskytu sa odhaduje na 660 – 880 jedincov,“ uvádza vedúci Odbor starostlivosti o životné prostredie na Okresnom úrade v Ružomberku Dušan Mataj.

Práve okresný úrad má rozhodnúť o žiadosti ochranárov o zväčšenie bezzásahovej zóny v lokalite Smrekovica vo Veľkej Fatre o ďalších 700 hektárov. Miestne lesy obhospodarujú Mestské lesy Ružomberok, ktoré s tým nesúhlasia.

„Našou úlohou je ochrana lesného majetku. Vyhlásenie takejto zóny znamená nielen zákaz ťažby, ale aj spracovania kalamitného dreva či vysádzania drevín. Ak tu dôjde ku kalamite, hrozí rozšírenie lykožrúta aj do okolitých porastov, ktorých sa zákaz netýka a k úplnému rozvratu dotknutých stromov,“ argumentuje riaditeľ mestských lesov Milan Šlávka.

Podľa ochranárov však práve lykožrútová kalamita práve hlucháňovi čistočne vyhovuje.

Už dnes sú takto chránené rezervácie Smrekovica a Jánošíková kolkáreň o výmere takmer 250 hektárov. Rozšírenie o ďalších 700 hektárov by mestským lesom zabralo desatinu z celkovej výmeru nimi obhospodarovaného lesa.

Bezzásahová lokalita (žltým) ako ju podľa Mestských lesov navrhujú ochranári. Zdroj: Mestské lesy Ružomberok

Kompenzácie nebudú stačiť

Ministerstvo životného prostredia by malo vlastníkom lesov za takto vyhlásené zóny vyplácať kompenzácie. To však podľa mestských lesov nebude zahŕňať ujmu na okolitých porastoch, ktorá z toho môže vzniknúť.

Pokles výskytu hlucháňa a nutnosť ponechania voľného priestoru pripúšťajú aj lesníci. Nesúhlasia však s vytýčeným návrhom.

„Bolo to posúdené akoby od stola, bez konzultácie s nami. Naši lesníci sú tam dennodenne, vedia, kde presne sa hlucháň nachádza. Do ochranného pásma boli zahrnuté aj lokality, kde sa nikdy nevyskytoval,“ vysvetľuje Milan Šlávka, podľa ktorého treba riešiť aj problém s prirodzenými predátormi hlucháňa, ako sú kuny, líšky, diviaky a krkavce, ktoré sú premnožené.

Nezriedkavým úkazom sú aj dobrodruhovia, ktorí za peniaze vozia zvedavcov pozorovať tieto vzácne vtáky.

„Ponechanie ,mŕtveho´ dreva a malých kalamitných plôch zaručí aj určitú prevenciu proti predátorom, ako sú krkavec čierny a diviak lesný, lebo hluchánie sliepky majú lepší kryt a sú tak utajené pred predátorom. Napríklad diviak do kalamitísk veľmi nerád vstupuje. Hlucháň sa dá chápať ako dáždnikový druh, čo znamená, že ochrana tohto druhu zabezpečí ochranu viacerým druhom s podobnými alebo rovnakými nárokmi na biotop,” vysvetľuje ochranár Juraj Žiak.

Okresný úrad v Ružomberku zatiaľ nevie, kedy v tejto veci začne konanie. Ochranári majú dodať aktuálne čísla stavov hlucháňa, ktoré bude oddelenie životného prostredia vyhodnocovať.

Titulná fotografia – Ilustračné foto hlucháňa. Zdroj: sme.sk/tasr.sk

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 8/2018.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.