Ubytovali sa aj v najväčšom slovenskom sídlisku v Petržalke. Dnes už v meste kde sa chystá výrub vyše 1700 stromov kvôli trati električky.
Ružomberčania, vysídlenci, odídenci – aj tak by sa mohli nimi nazvať mnohí a tí, čo si prácu po absolvovaní štúdií na vysokých školách našli v Bratislave.
Tí starší sa objavili aj vo svojom prvom rodisku a v bydlisku v Ružomberku, pozvaní pre prevzatie si ocenení pri príležitosti 700-stého výročia udelenia výsad ich mestu. (V piatok 26.10. 2018 v KDAH). Do mesta kde žili, alebo do ktorého z blízkeho okolia dochádzali do základných, stredných škôl, učňoviek, vtedajších SVŠ-iek či gymnázií. Mnohí z nich sa stali známymi či známejšími osobami a osobnosťami na Slovensku.
Zo sto päťdesiatich ocenených ich mnoho po odchode z mesta Otca národa doštudovalo v Bratislave, žili tam, pracovali a ináč pôsobili, založili si tam rodiny a do rodného mesta Ružomberok sa vracali takpovediac raz za čas a na dušičky. Podaktorí z nich posielali svoje ratolesti na zimné a letné prázdniny k starým rodičom na dolný Liptov a do Ružomberka.
Po rokoch rozptýlení po Slovensku a dnes už aj tí, čo prevzali ceny in memoriam, ostali v pamätiach starších Ružomberčanov. Osud života im nadelil rôzne prekážky, rodinné neočakávané udalosti a výzvy dnešného uponáhľaného sveta. Malé mestá nedokázali vždy uspokojiť ich ambície, uplatnenia sa a potreby, ktoré im mohlo zabezpečiť len väčšie mesto bratislavského ranku.
V Bratislave (už s rozdielom dvoch generácií) ich stretnete dosť pokiaľ ich poznáte. Stále však akcentuje podtext zamestnania sa, nájdenia si vhodnej práce, dostatočnej odmeny za ňu a založenia si rodinného života. V kútiku duše v spomienkach na rodný Ružomberok, sa radi vracajú aj dnešní Petržalčania. A mladé ružomberské duše čo tam zakotvili (nevedno či navždy alebo len dočasne) už nesčítate na prstoch dvoch rúk, je ich tam omnoho viac s rozrastajúcimi sa rodinnými príslušníkmi. Stretávajú sa napríklad aj pri rekreačnom športovaní na ihriskách tamojších základných škôl. „Vy ste mi nejaká známa, nie ste z Ružomberka ?“ A tak príde často kladná odpoveď „áno“, mnohým čo sa oslovili. Rozdiel je len pri skúmaní a vypytovaní sa, s konštatovaním trvalého či dočasného pobytu. Niektorým z nich do abrahámovín chýba viac ako jedno desaťročie.
Len nedávno som sa dozvedel, že veľa presídlencov z nich je z horného Liptova a hlavne bývalá komunita z obce Hybe. Hybania sa dokážu baviť a robia si údajne niekde v petržalských spoločenských miestnostiach aj svoje zábavy či koncoročného Silvestra.
Slovenský svet migruje, hľadá si svoju obživu, spoločenské postavenie a uplatnenie sa v živote za hranicami svojich pôvodných extra a intravilánov obcí či miest.
Tento príspevok je určený aj pre tých, ktorí čítajú internetový Ružomberský magazín. Rovnako aj pre tých, ktorí čítajú aj dvojtýždenník Ružomberský hlas. Ten sa dá zakúpiť už aj v bratislavskom Ružinove na Ružomberskej ulici. Nová pertraktovaná téma sa dotýka hlavne budúcnosti Petržalky, kde v Petržalských novinách z 28. februára t.r. sa na prvej, ôsmej a deviatej strane píše o výrube 1700 stromov, kvôli výstavbe električkovej trate. „Už stavba električky zmení váš pohľad z okna“ – tak znie príspevok Petržalských novín, ktoré nájdete na webe www.bratislavskenoviny.sk.
Pre kliknutí na web a vyhľadaní si príslušnej bratislavskej časti t.j. Petržalky sa toho zaujímavého dočítate určite viac, najmä pokiaľ ide o bývalých Ružomberčanov žijúcich v Petržalke a v okolí Chorvátskeho ramena, ktoré prepojí 13 nových lávok. Celý projekt urbanistickej štúdie –„Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalka“ môžu občania pripomienkovať do 31. marca 2019. A ten sa týka zrejme rovnako všetkých a nielen tých žijúcich v Petržalke.
V ôsmom týždni tohto roku mi bolo ako Ružomberčanovi povolené podpísať petíciu proti zástavbe v blízkosti areálu Kostola svätej rodiny, (dodnes 5600 podpisov, historická návšteva pápeža J. Pavla II., 14. sept. 2003) kde som sa práve nachádzal a bol na dopoludňajšej nedeľnej sv. omši.
