Viktor Tegelhoff – Nezabudnuteľná legenda ružomberského futbalu

Prečo som sa rozhodol napísať článok o ňom. Včera (27. septembra 2018) zverejnil rmagazín článok, v ktorom sa píše, že sa v najbližšej dobe bude medzi Ružomberčanmi rozhodovať o mene, ktoré v nasledujúcich rokoch bude niesť ružomberský futbalový štadión.

Rád by som predstavil rodeného Ružomberčana, ktorý s futbalom prežil celý život, a ktorý by bol vhodným adeptom na toto ocenenie. Jeho meno je známejšie skôr inde, ako doma v Ružomberku. Verím ale, že sa mi to týmto článkom podarí zmeniť.

Viktor sa narodil 22. decembra 1918 v Ružomberku. Zomrel 9. septembra 1991 v Bratislave. Oficiálna stránka ŠK Slovan Bratislava píše o Tegelhoffovi, ako o presnom a jemnom inžinierovi futbalu (bol vyštudovaný lesný inžinier), ktorého v rokoch jeho pôsobenia nedokázal (na jeho poste) v slovenskej a neskôr v čs. reprezentácii nikto nahradiť! Viktor sa stal jednou z najvýraznejších postáv československého futbalu v povojných 40-tych a 50-tych rokoch. S futbalom začínal v rodnom Ružomberku, podobne ako mnohí ďalší – na ulici. Spolu s Oldom Velebným, Jožom Kmeťom a Belom Benkom hrával na boso za kolóniu ružomberskej papierne. Do žiackeho družstva v Ružomberku ich všetkých prijal tréner Frollo. Viktor bol športovo všestranne nadaný. Navyše mal okrem talentu vrodené vodcovské schopnosti a techniku. Okrem futbalu sa venoval aj atletike, basketbalu a volejbalu. Strednú školu absolvoval na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. V tom čase hrával za ŠK Vlašky. Svojim neprehliadnuteľným talentom upútal ružomberských trénerov, ktorí ho už v mládežníckom veku (17!) rokov zaradili do Áčka dospelých. V nižšej súťaži (1A triede), ktorú Ružomberok vtedy hral, sa hral trochu tvrdší futbal a Viktora neobišli ani zranenia. Po postupe do 1. ligy v roku 1940 sa v zápase so Sláviou Prešov vážne zranil. Vtedy uvažoval aj o ukončení futbalovej kariéry. Našťastie mu pomohli kúpele v Piešťanoch, kde sa zotavil.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Po odchode na vysokoškolské štúdia do Bratislavy získal Viktora v roku 1942 ŠK Bratislava. Od tohto ročníka sa V. Tegelhoff stal na dlhé roky kmeňovým hráčom Bratislavčanov. Pod vedením legendárneho trénera Ferdinanda Daučíka získal v ročníku 1942/2943 slovenský titul. K nemu pridal ešte ďalšie štyri (nie tri, ale štyri) – československé (1949, 1950, 1951 a 1955), už pod zmením názvom klubu Sokol NV (Slovan). V ročníku 1943 – 1944 nastrieľal Viktor dohromady 27 gólov a oprávnene sa zaradil medzi kanonierov klubu. V. Tegelhoff sa zaradil aj do klubu ligových kanonierov, keď v 266 ligových zápasoch nastrieľal za Ružomberok a Sokol NV Bratislava spolu 111 gólov. V rokoch 1943 – 1944 trikrát reprezentoval Slovensko na medzinárodnej úrovni.

Prvý vrchol Viktorovej futbalovej kariéry predstavoval medzištátny priateľský futbalový zápas, ktorý sa odohral 7. apríla 1946 na štadióne v Paríži medzi Francúzskom a Československom. Išlo o prvé povojnové vystúpenie čs. futbalistov. Viktor v ňom hral na svojom tradičnom poste stredného útočníka vedľa už vtedy legendy čs. futbalu, podľa mňa čs. futbalistu 20. storočia nielen počtom strelených gólov – legendárneho kapitána pražskej Slávie a kapitána čs. reprezentácie Josefa Bicana, ktoré futbalový osud bol po 48 veľmi podobný tomu Viktorovému. Viktor v tomto historickom zápase nastúpil ako jediný Slovák! Aj keď československí reprezentanti prehrali 3:0, nič to nemení na tom, o aký historický športový moment išlo – na štadióne sa tiesnilo „more divákov“ – netrúfam si odhadnúť presný počet  (odkaz na zostrihaný záznam zápasu uvádzam dole pod článkom v zdrojoch). Viktor hral za bratislavský Slovan plných 14 sezón, až do roku 1956, a to aj napriek tomu, že ho neustále prenasledovali zdravotné problémy s operovaným kolenom.

Nasledovalo veľmi bolestivé obdobie Viktorovho života, ktoré súviselo s futbalom. Keď v roku 1955 získal Viktor so Sokolom (Slovanom) Bratislava svoj posledný titul, ktorý podľa mňa znamenal zároveň druhý vrchol jeho kariéry, stal sa tŕňom v oku konkurenčnému bratislavskému klubu Červená hviezda Bratislava, ktorý vznikol len dva roky predtým (1953). Červená hviezda bol armádny športový klub, ktorý fungoval v tom čase priamo pod záštitou komunistov. Pravdepodobne ako oneskorená pomsta komunistov z ČH za titul z 55-teho, ktorý získal Slovan a nie ČH poslali slovenskí komunisti  V. Tegelhoffa, spolu s jeho spoluhráčmi zo Slovana – Benedikovičom, Steinerom a Beňom do uránových jáchymovských baní!!!, kde zotrval až do roku 1960! (osobnosti.sk). Tegelhoff bol prepustení až po piatich rokoch väzenia, a to na základe amnestie ktorú dostal. Oficiálne teda vyšiel z väzenia až 12. mája 1960.

Zrejme niekoho veľmi hrýzlo svedomie, keď poslal nevinných ľudí do pracovného tábora. Ako uznanie za futbalové a ľudské kvality sa Viktorovi dostalo ešte v uránovom lágri jednej pocty. Pravdepodobne na niekoho príhovor získal Viktor priepustku z jáchymovského uránového lágru, aby v roku 1959 (teda ešte pred oficiálnym prepustením) nastúpil ako kapitán reprezentácie v medzinárodnom priateľskom futbalovom zápase s Poľskom. Ďalšieho ocenenia sa dočkal, keď ho vyhlásili za najlepšieho stredného útočníka Európy!

Po návrate z Jáchymova pomohli Viktorovi najmä priatelia zo Slavoja Piešťany a Vodohospodárskych stavieb Bratislava, š. p. – konkrétne v osobe Ing. Tomáša Žuffu. S priateľmi hrával futbal pre radosť za Pozemné stavby Bratislava. Následne dostal ponuku trénovať žlto-čierny mládežnícky dorast Interu. Úspechu sa dočkal aj ako tréner. So svojimi zverencami vyhral v roku 1970 veľký žiacky turnaj v Přelouči, ktoré boli neoficiálnymi majstrovstvami ČSFR. Krátku dobu trénoval aj B-čko Interu Bratislava. Viktor bol nenápadný, a pritom známy a na svoju dobu slávny futbalista, ktorý si na rozruch okolo seba nepotrpel. Vynikal najmä inteligenciou, slušnosťou, skromnosťou a pomocou blízkym, aj keď jemu v rozhodujúcich chvíľach pomohol málokto (osobnosti.sk, oficiálna stránka ŠK Slovan, Sieň slávy – Viktor Tegelhoff).

Pre niektorých starších ružomberských futbalistov predstavoval V. Tegelhoff ich futbalový vzor – tak o ňom hovorí napríklad Peter Kuniak v Storočnici ružomberského futbalu na s. 74. Ďalší z vynikajúcich ružomberských futbalistov pán Alojz Prokain uviedol V. Tegelhoffa na 1. mieste z ružomberského futbalového kádra 40-tych rokov (Storočnica, s. 76). S rovnakým rešpektom – ako o pánovi futbalistovi –  o ňom hovorí aj pán Doc. Jozef Vengloš na s. 77 tej istej publikácie.

Otázka na záver teda znie: Poznáte výraznejšiu futbalovú osobnosť Ružomberka, po ktorej by mal byť pomenovaný štadión. Ja nie… To, že je niekto polozabudnutý, ešte neznamená, že v čase aktívnej činnosti a po jej skončení nemal výsledky. Práve preto je dôležité, aby sa o hráčoch takéhoto kalibru vedelo. Viktor sa svojím životom a výsledkami nielen na ihrisku, ale aj mimo neho plne zaslúžil o to, aby bol po ňom pomenovaný ružomberský futbalový štadión.

Zdroj obrázku: https://www.skslovan.com/historia/sien-slavy.php?detail=262

Zdroje:

Sieň slávy ŠK Slovan Bratislava – Viktor Tegelhoff. Dostupné online: https://www.skslovan.com/historia/sien-slavy.php?detail=262

Kol. autorov: Storočnica ružomberského futbalu 1906 – 2006. Ružomberok : Tlačiareň Ján Šindléry – TESFO, 2006. 132 s. Dostupné online: https://www.mfkruzomberok.sk/dokumenty/100.pdf

https://www.osobnosti.sk/osobnost/viktor-tegelhoff-1605

Zostrihaný záznam zápasu medzi Francúzskom a Československom z apríla 1946. Online: https://www.youtube.com/watch?v=iY7Jj21kT

https://sk.wikipedia.org/wiki/Viktor_Tegelhoff

Zaujímam sa o históriu. Rád cestujem a čítam knihy s výpovednou hodnotou. Občas si vyšlapem na niektorý z okolitých vrchov Ružomberka. Článkami z regionálnych dejín sa snažím čitateľom priblížiť menej známe osobnosti, či udalosti z dejín dolného Liptova.