blog

Dvadsiaty deviaty február budúceho roku by mal byť prelomový a vraj po 30-tich rokoch by mala nastať zmena režimu. Ktosi na nemejstrímových sociálnych sieťach (ak použijeme takýto „poslovenčený“ výraz) vyslovil názor, že aj zmena spoločenského zriadenia.

Pozvania klubov budujúcich svoje literárne zázemie sa neodmietajú. Tobôž už vôbec nie ak to z jedného do druhého mesta len čosi viac ako tridsať kilometrov. Ten ružomberský je o niečo starší s dátumom  jeho založenia 29. 9. 2011.

V minulej časti som písal o tzv. „zlatom medzivojnovom veku“ ružomberského skautingu, ktorého trvanie násilne prerušili vojnové udalosti a nástup totalitných diktatúr. V tejto časti sa zameriam na krátke povojnové obnovenie, ktoré sprevádzala vlna skutočného

Naposledy sa tak stalo pred 11-timi rokmi, keď Papiernickou ulicou prešiel voz Technických služieb mesta. Vykonal vysatie a pozametanie ulice aj s hŕstkou za ním kráčajúcich pracovníkov s lopatami a metlami, ktorí na parkovacej časti krajnice ulice

Ten sa uskutočnil v priestoroch Katolíckej univerzity v utorok 12. novembra t. r. Sieň rektorov v univerzitnej knižnici KU zaplnili študentské tváre, niektorí starší Ružomberčania, viceprimátor mesta Michal Lazár, univerzitní profesori, známi fotografi a pozvaní účastníci, aby sa zúčastnili

Myslel som si, že mám priateľov… ale nemám.

Vtipy, ktoré sa za plodné a dve dobré invenčné dekády socializmu šírili v Československu mali rôzny obsah. Ľudová slovesnosť národa (a tak trochu smiech cez slzy) sa šírila hlavne verbálnym prejavom.

Po komercii z pera architekta Pavla Fischera v Spoločníku z 31. októbra t.r. sa v čase pertraktovanej stratifikácie slovenského zdravotníctva a nemocníc v ňom z dielne súčasnej ministerky zdravotníctva SR A. Kalavskej zamýšľam nad výrazom

Anton Péteri – S darom sa prebúdzam