Tanečná sála na Mostovej ulici v Ružomberku žila donedávna mladými. Milovníci tanca saniekoľkokrát týždenne stretávali, aby v rytme hudby, tanečných krokov či kolektívu vytvorili novú choreografiu. Svoje úsilie potom predviedli na vystúpeniach, plesoch či súťažiach. Pandémia síce mladým tanečníkom pohyb nezakázala, chýba im však kolektív a spoločné stretnutia.
Vyučuje v Ružomberku aj v Hruštíne
Žiaci chodili na tréningy psychicky ,,vypnúť” od školských povinností, a naopak vybiť sa fyzicky. Práve to nás zároveň nabíjalo endorfínmi šťastia. Tréningy sme mali dvakrát do týždňa s každou skupinou, stretávali sme sa nie len kvôli tancovaniu, ale aj kvôli partii,“ hovorí o tanečnej skupine APdans Family 24-ročná učiteľka tanca Patrícia Medek.
K tancu sa dostala ešte ako osemročná, pritiahli ju najmä spolužiačky. Najskôr začínala vo folklórnom súbore Vienok, o pár rokov neskôr už ukončila prvý stupeň základnej umeleckej školy ukončila na ZUŠ Michala Vileca v Bardejove, kde sa aj narodila a vyrastala.
„Potom ma to začalo viac ťahať k modernému tancu, no neprestala som sa venovať ani tomu ľudovému. Prestúpila som teda do ,,Modrej ZUŠ-ky“ a tam som si napokon dokončila aj druhý stupeň a venovala sa modernému tancu. Za ten čas som ešte chodila do folklórneho súboru Tarka,“ hovorí o svojich tanečných skúsenostiach rodáčka z Bardejova.
Po strednej škole ju zavialo do Ružomberka. Mladej študentke začal chýbať tanec. Na univerzite spoznala dievča, ktoré malo tréningy v Základnej umeleckej škole Jánoš. „Bola som na pár tréningoch, štýl tanca mi však nevyhovoval. Pri odchode z jedného tréningu som si všimla, že hľadajú učiteľku, neváhala som a dnes už učím tancovať piaty rok,“ vysvetľuje tanečníčka.
Okrem Ružomberka vyučuje aj v Hruštíne a každý rok jej cez tanečnú sálu pretancuje viac ako 80 žiakov. ,,Vždy sa vytvorí perfektná skupina žiakov, s ktorými sa dá pracovať a ešte ako bonus, majú aj nové priateľstvá, ktoré pri tanci vznikajú,“ hovorí o pozitívach kolektívu mladá tanečníčka.
Mladí tanečníci každý polrok pravidelne chodievali na tanečné sústredenie, ktoré trvalo celý víkend. Medzi žiakmi prehĺbilo kamarátstvo, vznikali nové zážitky a noví členovia už po sústredení neboli nováčikmi, ale pevnou súčasťou kolektívu.
,,Boli to pre mňa vyčerpávajúce 3 dni tancovania a organizácie, ale vždy to stálo za to, keď som videla, že v nedeľu odchádzajú domov zničení, ale spokojní a zároveň by chceli, aby to trvalo dlhšie ako 3 dni,“ spomína na časy pred pandémiou Patrícia.
Posledný rok tanečníkom situácia nielen neumožnila ísť na sústredenie, ale ani sa zúčastniť súťaži, vystúpení či plesov. Práve na týchto podujatiach sa prezentovali a pomocou choreografií snažili divákom posunúť niečo z umeleckého sveta ako odkaz.
,,Pre žiakov je vždy motiváciou, keď vedia, že polroka na niečom ,,makajú“ a potom to majú možnosť ísť ukázať do sveta, pričom ich odmenou je potlesk z hľadiska. Som vďačná, keď napredujú a hlavne, keď chcú napredovať a začnú vnímať tanec nie len ako krúžok či šport,“ približuje myšlienku tréningov Patrícia.
Stále ich spája hudba, hoci len cez internet
Keď sa však učiť nové pohyby nedá v kolektíve, musia si poradiť aj doma a sami. „Snažíme sa byť kreatívni, no je to oveľa náročnejšie ako sa fyzicky stretnúť. Raz niekomu nefunguje internet, potom kamera, neskôr aj zvuk. Zistíme, že sa časť choreografie naučili zrkadlovo- teda naopak, inokedy počujú hudbu oneskorene,“ hovorí o tancovaní cez internet mladá učiteľka. Zároveň však zdôrazňuje, že momentálne to majú náročne všetci učitelia, ktorí sa snažia žiakom skutočne niečo odovzdať.
,,Skúšali sme rôzne formy vyučovania. Najprv som natáčala videá ja a rozposielala. Tie sa mali žiaci naučiť, natočiť a poslať mi ich. Je to riešenie, ale na krátke obdobie, nikoho by predsa nebavilo tancovať doma pred kamerou a natáčať sa,“ hovorí Patrícia a priznáva, že po mesiaci to už omrzelo aj ju. Snažila sa teda vymyslieť niečo, čo by žiakov oslovilo oveľa viac.
Niekedy mladým tanečníkom nechala voľnosť pre ich kreativitu. Zadala im tému, ktorej sa mali držať a niečo si sami vymyslieť. Napokon však museli začať s online vyučovaním.
,,Celá skupina sa pripojí v ten istý čas a každý tancuje doma vo svojej detskej izbe spolu so mnou. Takto sa vieme aspoň trochu porozprávať o tom, ako sa máme, navzájom sa všetci vidíme v reálnom čase a vieme si povedať spätnú väzbu,“ vysvetľuje princíp online vyučovania tanca Patrícia Medek. Zároveň hovorí, že je to vhodný spôsob, pretože ak niekto niečomu nerozumie, má priestor sa spýtať. Práve to pri posielaní videí nebolo úplne možné.
Tancovať však neučí len učiteľka Patrícia Medek. Najnovšie si tanečníci pod jej vedením spoločne vymysleli, že počas každého tréningu dostanú priestor dvaja žiaci, ktorí si niečo vlastné pripravia. Online hodina tanca je teda v ich réžií, počas hodiny naučia tancovať ostatných.
Nechceme tancovať doma v izbách a natáčať videá
,,Je veľmi potrebné v tejto dobe stále udržať aktívnych, plných entuziazmu, no o to viac je to ťažšie. Stále chceme všetci tancovať, baví nás to, milujeme to. Avšak takéto vyučovanie nikdy nenahradí poriadny spoločný tréning, kde je ten správny smrad spotených tričiek, krik cez hudbu, smiech, dobrá nálada, toto všetko chýba žiakom, a mne osobne ešte oveľa viac,“ priznáva učiteľka tanca. Zároveň dodáva, že všetkým chýba malý ,,stres“ pred vystúpením, zhon, keď niekto nevie, kde má kostým alebo či sa stihne učesať. Mladým tanečníkom chýbajú aj cesty autobusom na súťaže.
„Jedny dokážu na sedačke spať a sedadlá za nimi si vyspevujú s mini reproduktormi na celý autobus. Tešíme sa na súťaže, tam nie je dôležité vyhrať, ale dať do tancovania srdce a užiť si spoločný deň. Chýbajú nám aj pódiá, kamenné námestia so snehom, diváci, rodičia a všetci tí, ktorí chodia s láskou podporiť deti a povzbudiť ich potleskom,“ vymenúva to, čo pandémia vzala tanečníkom a hovorí, že to všetci chcú vrátiť naspäť, pretože už nechcú tancovať len doma v izbách a natáčať videá.
Do základnej umeleckej školy sa na tanečný ,,krúžok“ prihlási množstvo žiakov. Tohtoroční noví žiaci však ešte nemali možnosť zúčastniť sa ani jedného vystúpenia. Patrícia však verí, že sa to čoskoro zmení a aj oni pocítia ten pocit šťastia za dobre odvedenú prácu.
,,V sále som strávila každý týždeň množstvo hodín, či už vymýšľaním choreografií, alebo samotnými tréningami. Teraz popri tom všetkom ešte musíme riešiť, prečo sa niekto nedokáže pripojiť, či vypadol z hodiny,“ hovorí o novej skúsenosti učiteľka tanca. Verí, že aj v tomto náročnom období nám všetkým dokáže umenie spríjemniť chvíle doma pomedzi všetky povinnosti. A aspoň na malú chvíľu dokážeme zabudnúť na svet vonku. Na rúška či
respirátory a že až táto pandémia skončí, všetci sa vrátime do školských lavíc, tried, telocviční či tanečných sál, a opäť budú ľudia po ulici hľadať očami, odkiaľ ide taký hluk. ,
,Vždy ma pobavila kolegyňa, ktorá mala vyučovanie podo mnou, so slovami : ,,zase sa nám triasli okná”. Chceme mat opäť otvorené okna na sále aby sme mohli voľne dýchať, spoločne sa smiať a tancovať s láskou. S láskou a rešpektom k umeniu, a hlavne zdraví,“ uzatvára mladá učiteľka tanca Patrícia Medek.
Titulná fotografia: Sústredenie tanečníkov. Foto: archív P. Medek.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
