
Dnes je až neuveriteľné, čo všetko si dnes v médiách vypočujete, prečítate, čo sa dozviete na webe z príspevkov umelej inteligencie. O plánovaní farebných revolúcii tam, kdesi dolu v kaukazskom Gruzínsku, dávnejšie predtým na Ukrajine za čias prezidenta V. Juščenka študujúceho na Národnej ekonomickej univerzite v Ternopile a možno už aj o tej najnovšej predikovanej v Moldavsku.
Zdroje čo o nich píšu bez ohľadu na farbu ružovej či oranžovej sa často odvolávajú na pokrokovejších a vnímavejších študentov politológií, ktorí si revolúcie na východe akosi vzali za svoje a umiestnili ich v riadkoch dizertačných a záverečných prác na západných zahraničných univerzitách, aby tieto úspešne ukončili.
No v realite života pretavených do volebných výsledkov štátov s predznačenými farbami revolúcií strieda raz úspech neúspech a opačne. A tak dopredu vytipovaní víťazi či vodcovia a možní čelní predstavitelia štátov musia po niekoľkých týždňoch prekopávať vzťahy k tým, ktorí ich nevolili. A vlastne ani nič nové, ak ide o štáty, kde korupcia ležala takmer denno-denne žurnalistom na tanieri. Pre mejnstrímové médiá nasáčkované stopercentné pravdy, no pre ostatné iné s dôkladnejšou analýzou vývoja a utajovaných skutočností tušiac, že to tak neskončí a že možno príde aj fiasko.
Cestovať po Ukrajine v druhej polovine desiatych rokoch tohto storočia, keď všetko naoko od Užhorodu, cez Černivcy po Kryvyj Rih nič nenasvedčovalo tomu, že raz nejaký ruský nepriateľský dron či vystrelená raketa z Ruska zaletí až k Ternopilu. Rovnako tak, ako keby ste pred štyridsiatimi rokmi povedali, že zanikne Varšavská zmluva.
Ani v najhoršom sne by sa mi neprisnilo, že miestny zlodej z Ukrajiny pri autobusovom nádraží v Užhorode mi vytrhne v apríli roku 2008 z peňaženky stopäťdesiat hrivien a dá sa s nimi na útek. V tej dobe pekný úlovok pre zlodeja a moje vytriezvenie za nepozornosť a prílišnú dôveru k Ukrajincom.
Septembrové precitnutie v Ivano-Frankivsku 2008
Kým sa k nemu vrátim, nedá mi nespomenúť si na januárový Ľviv roku 2009, kedy bývalý predseda vlády SR Robert Fico sa prišiel na Ukrajinu popasovať o plyn s vtedajšou predsedníčkou vlády Júliou Tymošenkovou, ktorá nám prietok ruského plynu zastavila. V tom studenom mesiaci som býval v súkromnom byte na Kulparkivskej 180 v jednej ľvivskej štvrti. Niekoľko dní po ňom priletel do Kijeva kvôli plynu aj prezident Ivan Gašparovič, aby sa stretol s prezidentom Ukrajiny Viktorom Juščenkom.
Keď už takmer dvadsať rokov neplatilo „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, vtedy stále ten istý slovenský predseda vlády o päť rokov neskôr v septembri roku 2014 spúšťal s ukrajinským predsedom vlády A. Jaceňukom reverzný tok plynu vo Veľkých Kapušanoch.
Ivano – Frankivsk je pekné západoukrajinské mesto v Prikarpatii vzdialené vzdušnou čiarou asi 180 km od Užhorodu. Cez obed na námestí býva plné študentov. Bolo aj vtedy, keď ma ktosi z nich s jedným mladším profesorom z Národnej technickej univerzity nafty a plynu (nafti i gazu) pozval do pivárne v centre mesta. Koniec septembra, príjemné počasie s posedením pri bohato vyzdobených stenách s obrazmi, artefaktmi a aj starými puškami Ukrajinskej oslobodzovacej armády Stepana Banderu. Vtedy sa zvykne rozprávať o všetkom a nielen o Ukrajine. Nevdojak aj o dianí na okolí, hoci od rozpadu ZSSR už bolo dobrých 17 rokov. Len niekoľko týždňov po ruskej vojenskej intervencii v Gruzínsku som sa dozvedel, ako málo o nej viem. Čosi som k nej povedal a asi len to, čo som sa dozvedel z našich médií, samozrejme s našim konštatovaním, že Rusko je agresor.
Myslel som si, že prisediaci Ukrajinci budú viac naklonení západnej verzii udalostí, ktoré sa za necelý týždeň odohrali medzi Gruzíncami, Rusmi a Abcházcami. Z iných a mladších úst na moje prekvapenie vyšlo, že to bolo inak, že aj Gruzínci boli na vine a že Putin nie je taký hlúpy, aby im na všetko skočil, a tak urobil s nimi poriadok.
Nuž preč od takýchto rozhovorov a hlavne o farebných revolúciách v štátoch susediacich s Ruskou Federáciou. Ktovie ako by to bolo s nimi dnes v Ivano-Frankivsku, s otázkou či sa Ukrajine vydarila tá prvá oranžová revolúcia a ako to zvládajú v bojoch s Rusmi a s ruskou tzv. špeciálnou vojenskou operáciou na ich východnom okupovanom území.
Foto – Marián Mydlo