Aj naše vydavateľstvo R PRESS sa zapojilo do pomoci Ukrajine. Ako sme avizovali, kúpou aprílového vydania mesačníka RK Magazín ste mohli podporiť Ružomberčanov, ktorí pomáhajú Ukrajincom priamo v našom meste.
Na ich podporu išla celá suma, ktorú ste za RK Magazín zaplatili. „Rozhodol som sa tak preto, lebo obdivujem obrovské zapojenie mnohých Ružomberčanov do pomoci, či už individuálne alebo prostredníctvom organizácií a jednotlivcov, ktorí pomáhajú. Práve na ich činnosť smerovala podpora z výťažku z predaja,“ uviedol náš vydavateľ Robo Kolár.
Potravinová pomoc pre Ukrajincov
Za prostriedky, ktoré sme získali z predaja aprílového vydania mesačníka RK Magazín sme nakúpili trvanlivé potraviny. „Po dohode s dobrovoľníčkou, ktorá od začiatku ruskej invázie organizuje pomoc utečencom z Ukrajiny priamo v meste Ružomberok. Podľa nášho názoru, je to adresnejšia pomoc, ako poukázanie finančných prostriedkov,“ zdôvodnil Miroslav Parobek, riaditeľ vydavateľstva R PRESS.
Potraviny sme darovali pre Výdajné miesto pomoci ukrajinským utečencom na Námestí A. Hlinku. „Od 24. marca, kedy sme otvorili naše výdajné miesto, sme pomohli potravinami aj oblečením viac ako 200 rodinám z Ukrajiny. Pri jeho zriadení nám pomohla pani Radka, ktorá prevádzkuje susednú kaviareň. Pomáhali aj ďalšie organizácie a jednotlivci, ktorí organizovali pomoc a zbierky. Nákup potravín nám preplácajú z Transparentného účtu, ktoré zriadilo mesto Ružomberok,“ vysvetlila dobrovoľníčka.
O tom, že naša potravinová pomoc bol dobrý nápad a je stále potrebná, sme sa presvedčili sami. V stredu 1. júna sme ju odovzdali do výdajného miesta, kde ju prebrali a rozdelili. Hneď na druhý deň ju rozdali ukrajinským odídencom.
Ružomberčania pomáhali najmä potravinami a oblečením
Študentka pedagogiky Katolíckej univerzity v Ružomberku má väčšinou dobré skúsenosti s Ružomberčanmi. „Chodili k nám a pýtali sa, ako nám môžu pomôcť, čo majú doniesť. Viaceré stredné školy, najmä zdravotná a polytechnická, organizovali zbierky, rovnako aj rôzne firmy a podnikatelia nám výrazne pomáhali. Boli sme príjemne prekvapení a ďakujeme všetkým.“
Zo začiatku prevládal záujem o veci pre deti – oblečenie, potraviny a plienky. Viaceré rodiny sa ubytovali aj v starších domoch, napríklad vo Vlkolínci, a potrebovali aj sporák či elektrickú rúru na varenie a pečenie. „Neskôr sme sa spojili s dobrovoľníčkou pani Sališovou, ktorá mala na internete formulár Chcem pomôcť. Keďže som k nim mala prístup, kontaktovala som darcov a pomoc bola konkrétnejšia aj adresnejšia,“ zdôverila sa dobrovoľníčka.
„Teraz sa to sprísnilo, ktorí majú príspevok od štátu vo výške 68 eur, už nemajú nárok na pomoc. Ľudia sa potom hnevajú na mňa. Na porady na meste nechodím, lebo radšej venujem voľný čas pomoci priamo tu, ale mám informácie, že by sme tu mali fungovať len do konca júna. Neviem, čo sa bude robiť ďalšej. Aj zmluvu na prenájom priestorov podpísali len na tri mesiace,“ povedala s obavou.
Silné príbehy a emócie aj na knihu
Najviac utečencov prišlo do Ružomberka z východnej a centrálnej časti Ukrajiny. „Keď vidím doklady, odkiaľ prichádzajú, často sa ich radšej ani nepýtam, čo zažili a ako zvládli dlhú a strastiplnú cestu. Moja babka napríklad čakala v marci len na hraniciach viac ako osem hodín. Pre všetkých je to psychicky náročné vyrovnať sa s tým, že museli opustiť svoje domovy a svojich blízkych či priateľov,“ povedala dobrovoľníčka.
Študenti a dobrovoľníci pomáhajú odídencom z Ukrajiny aj začleniť sa do nového prostredia. „Pomáhame im pri komunikácii s úradmi, prekladáme a dokonca aj učíme deti slovenčinu. Jazykové kurzy pre nich robia zadarmo tiež v Galérii Ľ. Fullu či v Katolíckej univerzite. Mnohí si uvedomujú, že znalosť jazyka je dôležitá, ak chcú mať lepšie platenú prácu. Oveľa rýchlejšia sa učia tí, ktorí bývajú v slovenských rodinách,“ vysvetlila dobrovoľníčka.
Pri osvojovaní si základov slovenčiny spoznala rôzne prístupy. „Jedna mamička chodí so svojím prváčikom do školy, dáva na neho pozor aj sa s ním učí. Niektorí, najmä starší ľudia sa ťažšie adaptujú v novom prostredí. Majú určitý blok a často sami nevedia, či tu zostanú alebo sa vrátia. Bohužiaľ, niektorí sa už nemajú kam,“ trpko skonštatovala dobrovoľníčka.
Je to množstvo náročných príbehov, pri ktorých sa mi často chce plakať. Získala som veľa zaujímavých skúseností a poznatkov, ktorých sa už nazbieralo aj na napísanie knihy,“ uzavrela študentka, ktorá práve končí bakalárske štúdium a pripravuje sa na štátnice.
Fotogaléria
Dobrovoľníčka a študentka pedagogiky na Katolíckej univerzite od začiatku pomáha odídencom z Ukrajiny nielen materiálne, ale aj psychicky.
Foto: Jaroslav Moravčík
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
