Ak nebude cvičiť, prestane chodiť

Petra mala rizikové tehotenstvo. S partnerom plánovali veľkolepú svadbu v septembri, no museli ju preložiť, pretože dievčatko Glória sa vypýtalo na svet oveľa skôr – v 26. týždni. Z ružomberskej nemocnice ich museli urýchlene previezť do Martina, kde majú špecializované centrum pre predčasne narodené deti.

Po narodení strávila malá Glória tri mesiace v nemocnici. Najskôr v inkubátore, neskôr bola zaradená medzi ostatné bábätká. Za ten čas sa jej museli vyvinúť pľúca a sací reflex, aby mohla prijímať potravu. Petra v tom čase cestovala za svojím bábätkom z Ružomberka autobusom. Počas cesty so sebou niesla chladničku, v ktorej mala svoje materské mlieko.

Bábätko im zmenilo plány

Ešte pred pôrodom si rodičia malej Glórie kúpili dom v Ružomberku, kde túžili po spoločnom domove. Predčasne narodené bábätko však zmenilo všetky plány. Dom stále majú, no prvé roky po pôrode tam vôbec nebývali. Útočisko našli pri svojich rodičoch v Liptovskej Lúžnej, odkiaľ Petra pochádza.

Postupom času, ako sa malá Glória vyvíjala a rástla, rodičia odpozorovali, že sa jej pravá noha opticky skracuje. Okrem toho mala pravú ruku stále stiahnutú v pästi. Odmalička chytala všetko ľavou rukou. Následne sa dozvedeli, že Glória má detskú mozgovú obrnu – pravostrannú hemiparézu. Je teda čiastočne ochrnutá na pravú stranu tela.

Hneď ako sa o tom Petra dozvedela, začala svojmu bábätku pomáhať cvičením. Pomocou Vojtovej metódy jej spolu s fyzioterapeutom pasívne vyvolávali pohyby a posilňovali svalstvo. Touto metódou cvičili do Glóriinho pol roka. Následne zistili, že stagnuje. Mama Petra začala hľadať iné možnosti, ktoré boli dostupné.

Najbližšie centrum je v Piešťanoch

Na internete našla skvelé cvičenia a rehabilitácie, akurát až v Piešťanoch. „V okolí Ružomberka žiadne centrum či rehabilitácie pre postihnutých absolútne neexistujú. Respektíve existujú, ale je to veľmi slabé. Musíme preto dochádzať do Piešťan osemkrát do roka. Jedna rehabilitácia stojí 3000 eur. Okrem toho si hradíme približne 800 eur na ubytovanie a stravu. Ročne dáme cez 20 000 eur na rehabilitácie, ale stojí nám to za to“ povedala statočná Petra, ktorá je ochotná urobiť pre svoje dieťatko aj nemožné.

Dokopy ich jeden dvojtýždňový „pobyt“ vyjde približne štyritisíc eur. Od Glóriinho narodenia dávajú manželia všetky svoje peniaze na liečbu a rehabilitácie, ktoré sú veľmi drahé, ale zároveň veľmi dôležité. Žiadna poisťovňa im to neprepláca.

Petra vyskúšala s Glóriou cvičenia aj v okolitých mestách, ako napríklad Banská Bystrica, Dolný Kubín, dokonca v Bratislave, ale nebolo to ono. Žiadne centrum nevenuje takú dôkladnú starostlivosť ako v Piešťanoch. Napriek tomu, že by radi privítali niečo podobné aj v Liptove, sú za to nesmierne vďační. Glórii to veľmi pomáha a motoricky napreduje.

V piešťanskom centre cvičia s postihnutými deťmi skúsení fyzioterapeuti, ktorí ich masírujú, pomáhajú s chôdzou pomocou prístroja, používajú kyslík, magnet a veľa iných terapií. Pri Glórii sa zameriavajú najviac na pravú stranu tela, ktorá je ochrnutá.

Tvrdili, že nebude chodiť

Doktori Petre hovorili, že jej dieťa nebude chodiť, že bude na vozíku, bude mať barličky alebo bude mať ADHD. Maminka však odmietala prijať akúkoľvek inú možnosť než tú, že malá Glória bude chodiť sama po vlastných. Prestala počúvať doktorov a vybrala sa do Piešťan. Vďaka tomu vidí obrovský pokrok, Glória chodí a používa obe ruky.

„Na Vianoce nám prestala chodiť. Keď dlhšie nejdeme na rehabilitáciu do Piešťan, Glória prestáva chodiť. Svalstvo jej stuhne a nemôže s končatinami hýbať. V ten deň som volala do Piešťan a 3. januára sme boli na ceste,“ opísala Glóriina mama.

Glóriu odmietali prijať do škôlky

S ďalším problémom sa stretli, keď chceli dať dcéru do škôlky. Kvôli jej postihnutiu ju všade odmietali. Petra obehala všetky materské školy, až sa stal zázrak a zobrali ju do súkromnej škôlky v Rybárpoli. ,,Viem, že tam je v bezpečí a že je o ňu postarané,“ potešila sa Petra.

Deti v škôlke ju majú radi, pomáhajú jej a nevnímajú žiadny problém. Rodina sa obáva, že v škole nastane väčší problém. Zatiaľ si svoje postihnutie neuvedomuje, ale otázky pravdepodobne prídu počas školy.

Každý, kto má postihnuté dieťa vie, že je to finančne náročne. Ľudia sú odkázaní len na pomoc druhých. Poisťovne veľké sumy nepreplácajú, nadácie pomôžu len raz, chýbajú fyzioterapeuti, odborná pomoc či možnosti. Nie je v tom dlhodobý systém.

Glória má päťdesiat percentné postihnutie, takže nie je isté, či matka dostane opatrovateľský príspevok. ,,Možno, keby s ňou prestanem cvičiť, vykašlem sa na ňu a začnem chodiť do práce, bude mať aj deväťdesiat percentné postihnutie. Vtedy ju môžem doniesť ležiacu ku kompetentným a možno mi ten príspevok dajú. Je to nespravodlivé. Neviem, kde a ako to mám riešiť či na koho sa obrátiť,“ vysvetlila nešťastná mama.

Snažia sa vymýšľať čokoľvek

 Motiváciu na získanie financií majú obrovskú, pretože už po prvej rehabilitácii začala ročná Glória štvornožkovať, potom sa postavila a začala chodiť. Bol to neuveriteľný progres. Dnes má dievčatko 4 roky a jej stav sa neustále zlepšuje.

„Snažíme sa robiť naozaj čokoľvek, aby sme vyzbierali peniaze. Zapájame sa do výziev, oslovujeme nadácie, známych ľudí, pripravujeme rôzne akcie. Na Vianoce sme urobili predvianočný trh v Liptovskej Lúžnej, kde sme varili punč, varené víno, medovníky. Vďaka tomu sme vyzbierali 5000 eur,“ povzdychla si Petra, ktorá je na rodičovskej dovolenke, zatiaľ čo manžel pracuje.

Rodina rozmiestnila pokladničky do okolitých reštaurácií či na Magurke, kde môžete prispieť na liečbu. Vďaka príbehu, ktorý Petra verejne zdieľa, sa im občas podarí vyzbierať peniaze. Musí ale neustále vymýšľať, skúšať, hľadať a oslovovať. Je to náročné a častokrát nevládze.

Cvičiť musí každý deň už navždy

Rehabilitácie bude dievčatko potrebovať celoživotne. Akonáhle prestane cvičiť, môže skončiť na vozíku. ,,To je najhoršie, k čomu môže dôjsť. Momentálne máme peniaze na dva až tri pobyty, ale potom čo?“ zamyslela sa Petra so smútkom v hlase, ktorá má strach o dcérinu budúcnosť.

Glória je veľmi šikovné, živé dieťa, ktoré neposedí ani sekundu. Rada si kreslí, chodí do prírody so starými rodičmi či pozoruje zvieratá. Mentálne je na tom výborne, rozprávať začala už v jednom roku a v mnohých veciach je popredu.

Rodina sa často stretáva aj s nenávisťou od okolia. Myslia si, že Glórii nič nie je, pretože chodí po svojich. Petra však zdôrazňuje, že dobre je na tom len preto, lebo chodia pravidelne na rehabilitácie.

,,Dieťa má ráno vstať a má sa hrať. Naša Glória ráno vstane a cvičí ako taký vojak, do popoludnia má terapie. A dáva to s úsmevom. Som na ňu neskutočne hrdá,“ dodala na záver Petra, ktorá svoju dcéru obdivuje.

Pomôcť môžete tu:

https://pomocdruhemu.sk/pribehy/petra-stasova-s-gloriou

https://appa.sk/gloria-vierikova-rehabilitaciami-dohana-to-co-nestihla-v-maminkinom-brusku/

alebo priamo matke, ktorá sa volá Petra Vieriková.

Fotogaléria

Článok bol pôvodne publikovaný v aprílovom čísle RK Magazínu.