Bez Slov. A myslite si, čo chcete!

Niekedy sa mi zdá, že žijeme v akomsi zakomplexovanom, nenormálnom a stále voči niečomu v predpojatom štáte. Nadriadené humánne paragrafy z hora a z Bruselu  zošrobovali mozgy ľudí natoľko, že sami tí, ktorí by ich ako karhajúce orgány mali používať, nevedia ako na to. Noví vygenerovaní otrokári a otroci zákonov – vyslovené vety a slovíčka v inom obale, ktoré si hocikto môže vykladať po svojom a rôzne tzv. „náhubkové” zákony už dosiahli nebývalých rozmerov. A tak si sami na seba ušili búdy.

Primaľované fúzy bývalému generálnemu tajomníkovi ÚV KSČ ( ktorého dnešní štyridsiatnici nepoznali na živo) by vás vtedy niečo stáli. Koľko dní na tvrdo by ste dostali alebo akú pokutu, keby vás natrel nejaký zarytý komunistický fízel, to už nikto dnes nepovie. Určite by ste sa stali nepriateľom socialistického režimu, niekto by si vás v kádrovom materiáli  poznačil, nehľadiac na obsah slov Vasiľa Biľaka. Aj fotografia z týchto novín (zámerne som jej primaľoval modré fúzy a sám sebe aj „zhovädil“ historický dokument novín Pravda) z 30. 10. 1981 z vtedajšieho 4. zasadania ÚV KSČ by vám len tak ľahko neprešla. 

Švejkovi fízli si v stovežatej Prahe a niekde U Fleků značili na rukáv to, čo vyslovil, a aj tie muchy, čo majú tiež biologickú potrebu niečo pošpiniť na obraze cisára ho doviedli na policajné vypočúvanie.

Na prezidentovi a bývalom diktátorovi Hafízovi al Assadovi som si to v sýrskych záchodoch s tureckými misami, kde visel jeho generálsky či občiansky portrét nevšimol. V dlhej večernej chvíli som chodieval do aleppského kina Al-Chark v blízkosti hotela Ramsis, kde visel na desiatkach plagátov. Jeho „nepoškvrnený“ portrét, ktorému niektorí Sýrčania hovorili konská hlava, ani po hamskej masakre 1982 (dvakrát väčšej než Srebrenica 1995), ktorú uskutočnil s jeho bratom Rifaatom proti vlastnému národu, nebol počmáraný či preškrtnutý.  Jeden by povedal, že imperatívna úcta k prezidentovi alebo strach z hanobenia predstaviteľa svojho štátu, ktorý by sa skončil niekoľkoročným väzením (a v sýrskej väznici aj možno smrťou označeného väzňa – vyvrheľa antibaasistického režimu).

Dokonalú ideologickú čistotu v intenciách ateistickej výchovy KSČ dokázal udržať len bývalý husákovský režim. Dokonca vymazať slová českého tlmočníka citujúceho slová ruského popa pri truhle Leonida Iljiča Brežneva v novembri roku 1982. Večer v opakovanom TV zostrihu z pohrebu čelného sovietskeho socialistického politika (so štátnickou múdrosťou) tam už veta „…buď s Bohem Leonide,“ neexistovala.

Bývalé totalitné režimy neobišli ani niekdajšie československé vojenské útvary. Zažil ich aj bývalý niekoľkoročný predseda vlády SR R. Fico. O Janoviciach nad Úhlavou v českom okrese Klatovy sa nezmienil v istom slovenskom médiu príliš pozitívne. Tento subjekt ako VÚ 1113 som poznal osobne v rokoch 1971 a 72, skôr, než tam o 14 rokov neskôr prišiel vyštudovaný právnik Robert Fico.

Skutočná pakáreň – zaužívaný výraz vojakov a aj vtedajších dôstojníkov. Ako veliteľ IV.  čaty som mal v nej aj jedného staršieho vraždára. Vtedy bola vojenská služba povinná a tento o 10 rokov starší občan než ja, si ju musel po výkone trestu prísť na dva roky odslúžiť. A práve v známom útvare odkiaľ ušiel aj (zrejme šikanovaný) poručík K. aby sa o dva týždne do nej vrátil, keď nemal kde ujsť, sa diali hrozné veci.  

Kapitán Š. nechal pred hodnostne nižšími veliteľmi motostreleckých čiat plížiť sa a potupiť za nevydarený tzv. útok z priameho dotyku poručíka G. veliteľa roty, (nazývaného medzi vojakmi Žolík) po zamrznutom snehu kdesi v blízkosti hraníc s NSR vo vojenskom výcvikovom priestore (VVP) na Šumave (Srní, Prášily, Stará huť, Dobrá voda).

Januárová teplota roku 1972 pod mínus 18 až 20 stupňov. Nechutné teátro, kedy poručíkovi G. vypadli slzy z očí, keď v tie sekundy oľutoval možno aj svoj podpis byť v ČSĽA, čo by si dnes kapitán v zálohe Danko asi ťažko predstavil. Všetko zrelé pre prokurátora.

Štvorhviezdičkový kapitán Š. by sa vtedy možno za takýto kapric dostal pred vojenský súd a na najbližšiu vojenskú plzeňskú väznicu Bory, alebo by bol zdegradovaný. Lenže kde niet žalobcu, niet ani žalovaného. Dnes už dávno (ne)zabudnutá socialistická vojenská šikana je za nami. A kto by si vtedy dovolil žalovať nejakého kapitána z praporu majora F. a veliteľa pluku – plukovníka K.

Tažké roky reálno-socialistických časov ušli a nové „demokratické zákony” s vyhlasovanou slobodou slova, o ktorú sme roky bojovali, postihli toho, kto kedysi slúžil v Janoviciach nad Úhlavou. Možno na cvičenia ako štábny právnik až tak do VVP nechodil.  

Akokoľvek, aj napriek zdravému rozumu normálne mysliaceho Slováka, dostal sa dnes do pazúrov slovenskej NAKY. Vtedy čatár, absolvent, dnes predseda strany Smer-SD a bývalý predseda vlády, nevedno však s akou vojenskou hodnosťou dnes (v zálohe).

Za komentovanie už pred ním komentovaného, a toho čo komentovaný povedal a myslel si, mu hrozí až 5 rokov väzenia. Neuveriteľné, čoho sme sa po rokoch dožili. Netreba to ani komentovať, a vôbec už ani to, že obvinený a pertraktovaný poslanec (asi za hanobenie rasy a národa) pred kamery TA3 neprišiel.

A tí, čo ho prišli podržať v jeho vyhlásení, že si myslí to, čo väčšina národa, len to čo pred ním jeden poslanec s udelenou pokutou, zrejme zavedie „obviňovateľov“ do ďalších obvinení. Ak si dobre vykonávajú svoju prácu, potom by mali (?) obviniť aj tých asi 24 poslancov, čo sa postavili pred kamery TA3 v prvej dekáde decembra 2019 na obhajobu svojho poslanca.  

Ako keby sme na Slovensku nemali iné problémy a nezapojili orgány činné v trestnom konaní  do iných konaní, ktoré ohrozujú štát, jeho rozkrádajúci sa majetok, zle dohodnuté verejné obstarávania, nezodpovedné jednania a iné hodnoty. 

Istý nemenovaný, bývalý, dnes už neparlamentný poslanec nedávno povedal, že istý generálny prokurátor, po tom, čo predviedol v natočenom kamerovom rozhovore s istým obvineným podnikateľom z vraždy a falošných zmeniek, by už dávno mal byť v base.

V čase náhubkového zákona, keď istý bývalý prezident označil svoj štát ako mafiánsky, je teda namieste znovu báť sa, čo vyslovíte. Pozor aj na mená a priezviská vplyvnejších osôb majúcich silu poraziť a obviniť vás za to, čo ste o nich už v televízii a rozhlase počuli.

A reverzne nuž ako kedysi, keď ste na „buzerákoch“ – (nástupištiach) bývalých čsl. vojenských útvarov aj za malú pochvalu museli vysloviť vetu „Slúžim socialistickej vlasti.“

Neuveriteľným by sa mohol stať i nejaký nový orwelovský román Twenty forty, kde by autor písal  o jednom malom štáte z karpatskej kotliny pod Tatrami, ktorý za štyridsať rokov stratil pôvodný materinský jazyk a slobodné vyjadrovanie. Pod hrozbou sankcií zo severného prímorského štátu premenovali jeho lingvistickí lídri na samite jazykov orchester Cigánskych diablov na Gypsy devils.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.