Rozprávali sme sa s odchádzajúcim trénerom futbalistov MFK Ružomberok Davidom Holoubkom.
Už ste spracovali úspech a 3. miesto v lige?
Je to výborné. Podaril sa skvelý výsledok. Skvelá sezóna, ktorá sa nemusí dlho opakovať. Získali sme historicky druhý najvyšší počet bodov, ktorý Ružomberok kedy získal. Mali sme druhú najlepšiu obranu v lige a skončili sme tretí za takými tímami ako Dunajská Streda a Slovan Bratislava. Hodnotím to veľmi pozitívne. Bola to naša prvá sezóna s Jirkom Jarošíkom (pozn. redakcie: asistent trénera) v zahraničí a bude sa na ňu veľmi ťažko nadväzovať.
Keď ste prišli, hovorili ste, že prichádzajú ambiciózni tréneri do klubu s ambicióznym majiteľom. Naplnili sa ambície oboch?
Keď si zrekapitulujete tie tímy, ktoré sú v lige a mali by hrať o špicu: Slovan, Dunajská Streda, Trenčín, Trnava, Žilina, a že tam niekde sme sa mali pohybovať, tak to, ako to celé dopadlo je skvelé. Reálne ciele mužstva ale boli dostať sa do prvej šestky a tam sa pokúsiť o prekvapenie. Nám sa to všetko podarilo.
K ambicióznosti nás s Jirkom vychovala Sparta Praha. Aj v mládeži majú len tie najvyššie nároky, najvyššie ciele. Pramení to z tréningového procesu a neustále vyžadovanej náročnosti vo všetkých činnostiach klubu. Za túto výchovu som rád, ale občas je to aj na škodu. Človek chce byť stále najlepší a niekedy to môže byť aj kontraproduktívne.
Bola latka v podobe cieľa kvalifikovať sa do Európskej ligy postavená vyššie, ako by reálne mohol Ružomberok očakávať?
Tak som to cítil. Sledoval som iné tímy a bolo vidieť, že majú širšie a lepšie kádre. My sme hrali s desiatimi – dvanástimi hráčmi. Niektorí navyše odišli a prišli chlapci z dorastu alebo z béčka. Boli sme stále na hrane toho, že ak nám niekto zo súkolia vypadne, kvôli kartám, zraneniu, odchodu, tak môžeme mať problém. Z tohto pohľadu ale všetko zapadlo naozaj ideálne, a preto sme tam, kde sme.
Bol to vynikajúci realizačný tím, skvelí hráči, ktorí chceli pracovať, mali motiváciu, a vďaka tomu sme mali úspešnú sezónu.
Po stretnutí s Dunajskou Stredou ste povedali, že to, čo ste zažili v Ružomberku sa už nemusí opakovať. Hovorili ste o atmosfére, partii a vôľových vlastnostiach. Prečo bola v tíme taká motivácia?
Tieto odchody a preradenia hráčov, to má vplyv na kabínu. Neraz som počul: „Tréner, Erik odišiel, čo budeme robiť? Nemáme tvorcu.“ Samozrejme, všetko to vnímali, ale namiesto toho, aby o tom rozmýšľali negatívne a nechali sa vykoľajiť, tak si povedali no a čo, ideme ďalej, nahradíme ho. Ideme bojovať, veď sme tím. Fungoval tu jeden mikrosvet, kde sme išli proti všetkým. Súperom, odchodom hráčov, nepriaznivým okolnostiam. Sústredili sme sa iba na seba. A to nás všetkým veľmi zomklo a vzniklo toto krásne umiestnenie.
Zranenia sa vám relatívne vyhýbali.
Filip Twardzik a Matej Kochan. Filip bol jeden z najprogresívnejších hráčov. U Mateja to je dlhodobejší a vleklý problém.
Ale horšie to bolo s odchodmi. Odišli až štyria hráč: Gešnábel, Daniel, Urdinov a Tandir. Nikto za nich neprišiel, no výsledkovo to tím v podstate nepocítil.
Za tým je sila tímu. Družstvo sa po každom tom odchode zomklo. Dokázali sme aj my tréneri nejako zareagovať, a tým sa nechcem chváliť, ale následné opatrenia a spôsob, ako to mužstvo prijalo bol, že bojovali, povedali si, že to potiahnu, aj keď im odišiel parťák a aj to dokázali.
Morálka, charakter a energia chalanov i celého tímu prebili všetky tieto negatíva. Matúš Macík hovoril, tréner, keby tá liga bola ešte 4-5 kôl, tak sme prví. Tu bola atmosféra, že tí chalani boli odhodlaní poraziť kohokoľvek zo slovenskej ligy a dokázali, že sme toho schopní.
Dôvody odchodov Gešnábela a Daniela sú známe. Urdinov s Tandirom odišli, lebo narúšali túto atmosféru v tíme?
Urdinov určite nie. Patril sem, bol ťahúň a spolutvorcom tej atmosféry. Tandir atmosféru nabúraval. Neprijal fakt, že nehrá, nie je vyťažený. Štefan Gerec keď nehral, pracoval a nebolo z neho cítiť žiadne negatívne pocity. Stále bol pripravený. Izi (pozn. redakcie: Ismar Tandir) bol v tomto dosť problémový a už aj kabína ho začala selektovať a dávať bokom.
Nebolo tam aj šťastie? Niektoré víťazstva, či slabšia konkurencia, keď odpadla Trnava i Trenčín, Žiline sa nedarilo na jar.
Samozrejme, ale to potrebujete k športu aj futbalu. Bez toho to nejde.
Neprišli ani výsledkové výkyvy. Najhoršia séria boli štyri remízy po sebe a aj to bolo súčasťou jedenásť zápasovej série bez prehry. Taká konštantnosť výkonov v Ružomberku počas celej sezóny nebývala.
Ale reakciami zvonku sme tie remízy cítili ako krízu. Už nám hovorili: ste remízoví králi, strácate body, mesiac ste nevyhrali. Ale my sme to v kabíne vôbec takto nevnímali. Vedeli sme, že sme na ceste a na tej nejde len vyhrávať. Zápas je vyvrcholenie celotýždňovej práce, ale ten progres hráčov sme vnímali. Videli sme, čo hráme, ako trénujeme a s týmto sme boli spokojní, lebo sme napredovali. To, že sme to zrovna nedokázali predať víťazstvom, to je istým spôsobom aj šťastie alebo smola v danom zápase.
O Európskej lige ste pred médiami nechceli hovoriť. Ako to bolo v kabíne?
Povedali sme si to na začiatku a potom až na konci. Inak nikdy. Počas celej sezóny sme v kabíne nepovedali ani slovo. Dôležitá bola robota.
Keď odchádzal Norbert Hrnčár, tak mu klub okrem iného vyčítal, že dal malý priestor mladým hráčom a odchovancom. Ale keď porovnáme tie zostavy, tak z takýchto hráčov dostávali pri vás pravidelne priestor iba Čurma a Gerec. Okrem nových, hotových mien, hrala v podstate tá istá zostava, ako aj v roku 2017 či 2018. Nebol na Vás tlak, aby ste dali väčší priestor odchovancom?
Nie, tlak určite nebol. Myslím, že sme dali priestor piatim alebo šiestim mladým, ktorí si pripísali ligové štarty, a to je pokrok. Posunuli sa. Výborne sa javil Matúš Kmeť. Dobre vyzerá Bobček. Ale bolo to dané prirodzene, lebo sme mali úzky káder. Museli hrať aj oni. Niekto svoju šancu využil viac, niekto menej.
Vybojovanie Európskej ligy je aj váš, doteraz najväčší trénersky úspech v kariére. Bolo by nefér netrénovať ďalej a nezahrať si ju, nemyslíte?
Úspech je skvelý. Na začiatku našej trénerskej kariéry s Jirkom sme za to určite vďační. Nemyslím si ale, že by bolo nefér, ak by sme v Európskej lige netrénovali. Splnili sme cieľ a jednoducho pôjdeme ďalej.
Prečo končíte s Jiřím Jarošíkom v MFK Ružomberok?
Bola to obojstranná dohoda. Naše predstavy s vedením klubu o budúcej sezóne sa nestretli. Bola to konštruktívna debata a prišli sme na to, že pre oboch bude lepšie, ak sa rozídeme.
Presakujú informácie, že v klube chystajú šetrenie aj v investovaní do hráčskeho kádra. Je toto dôvod?
Je to jeden z dôvodov. Financie sú vždy dôvod, ale v tomto prípade nie jediný. Jednoducho sme si predstavovali ten káder inak, ak máme byť úspešní. Ale na druhej strane, klub je zdravý, dobre fungujúci. Určite to nestojí na tom, či tu bude Holoubek alebo nie.
Teda posilnenie kádra adekvátne Európskej lige zrejme nebude?
Myslím si, že nie.
Kde budete ďalej pôsobiť?
Ešte nevieme. Chceme teraz všetko v Ružomberku ukončiť a potom uvidíme.
Titulná fotografia – David Holoubek. Autor foto – Rudo Maškurica, Zdroj – mfkruzomberok.sk