K napísaniu tohto článku ma doviedol fakt, že až príliš málo Ružomberčanov (a nielen ich) nemá ani tušenie o významnom rodákovi z nášho mesta.
O hercovi a režisérovi, ktorý sa aj napriek silnejúcemu antisemitizmu v Európe 30-tych rokov dokázal vlastnou silou presadiť v mekke amerického filmového šoubiznisu – v Hollywoode. O tom prečo tak tomu doteraz bolo je na inú diskusiu. Rád by som to aspoň trochu zmenil a verejnosti predstavil Ružomberčana Petra Lorreho.
Peter Lorre – vlastným menom Ladislav (László) Löwenstein sa narodil 26. júna 1904 v Ružomberku, Rakúsko-Uhorsku. Zomrel 23. marca 1964 v LA v USA.
Pochádzal z dobre situovanej židovskej ružomberskej rodiny. Jeho otcom bol Alois a matkou Elvíra Löwensteinovci. O jeho rannom detstve zatiaľ toho veľa nevieme, ani to, či mal súrodencov, ale už v predškolskom veku sa s rodičmi presťahoval do Viedne, kde absolvoval základnú školu. Umelecké prostredie vtedajšej Viedne ho zrejme veľmi očarilo, pretože už ako študent zatúžil sa stať profesionálnym hercom. V 17-tich utiekol Ladislav z rodičovského domu, aby sa pridal k improvizovanému divadlu viedenského avantgardného umelca Richard H. Teschnera. Teschner bol grafik, maliar, bábkar a rezbár českého pôvodu (narodil sa v roku 1879 v Karlových Varoch).
Na stránkach IMBDb.com sa uvádza, že Ladislav pracoval od roku 1922 vo Viedni ako bankový úradník (aby mal aspoň nejaký čas pravidelný príjem). V tomto období veľa cestoval. Určitý čas pracoval v poľskej Vroclavi, potom presídlil do švajčiarskeho Zürichu, kde pracoval v Galsworthy-ho spoločnosti Svoj herecký debut zažil práve v Zürichu. V roku 1925 odišiel do Berlína, kde sa spoznal s nemeckým spisovateľom Bertoldom Brechtom. (Brecht je považovaný za jedného z najväčších nemeckých spisovateľov, významný dramatik 20. storočia a zakladateľ epického divadla).
Ladislav (László) prijal Brechtovu ponuku, aby účinkoval jeho hre Happy End. Berlínsky pobyt výrazne ovplyvnil neskoršiu Löewensteinovu umeleckú kariéru. Možno na radu Brechta, alebo niektorého z jeho blízkych priateľov prijal mladý nádejný herec, ktorý dovtedy vystupoval pod svojím rodným menom L. Löewenstein, svoje nové umelecké meno P. Lorre.
Po viacročnom pobyte v Nemecku a vo Švajčiarsku sa Lorre v roku 1931 vrátil do Rakúska, kde prijal ponuku viedenského režiséra Fritza Langa vo filme M. V tomto filme účinkoval v roli psychopatického zabijaka malého dieťaťa.
Začiatok 30-tych rokov bol v Európe poznačený hospodárskou krízou a narastajúcou silou nacizmu. V roku 1933 odišiel P. Lorre cez Paríž do Londýna. Tu sa spoznal už ako mladý nádejný herec s neskoršou legendou hollywoodskych filmových hororov – režisérom Alfrédom Hitchcocom. V Londýne si zahral Lorre jednu z hlavných úloch v Hitchococovom filme – Muž, ktorý toho vedel priveľa.
V roku 1935 odišiel P. Lorre hnaný túžbou a snahou preraziť vo filmovom šoubiznise a možno aj v predtuche nadchádzajúcich vojnových udalostí z kráľovského Londýna. Za cieľ si zvolil centrum filmového šoubiznisu – a Európe zdanlivo vzdialený americký Hollywood. Nie som si istý, ale je veľmi pravdepodobné, že práve na osobné doporučenie A. Hitchcoca nečakal Lorre dlho na svoj hollywoodsky debut. Ešte v tom istom roku mu režisér Jos(z)ef Von Sternberg zveril postavu Raskolnikova v Dostojevského filmovej adaptácii Zločin a trest. Nasledovala rola v sérii detektívok Mr. Moto.
Avšak skutočný úspech priniesol Lorremu po toľkých rokoch námahy a odriekaní až film Maltézsky sokol (1941). V ňom si zahral rolu Joela Cairo spolu s ďalším významným hollywoodskym hercom Sydneym Greenstreet-om. Nie som filmový historik, ale za vrchol Lorreho filmovej kariéry považujem jeho vedľajšiu rolu v kultovom legendárnom americkom trháku Casablanca (1942). Lorre si v ňom zahral po boku absolútnych hollywoodskych hviezd: Humpreyho Bogarda a Ingrid Bergmanovej. Film Casablanca získal 4 Oscarov.
Po skončení Druhej svetovej vojny sa P. Lorre vrátil do Európy, kde sa pokúšal naštartovať kariéru režiséra. V roku 1951 napísal scenár a zrežíroval film Der Verlorene. Tretím filmom, ktorým sa Lorre ako herec natrvalo zapísal do filmovej histórie je bondovka Casino Roayle (1954). Casino Roayle bola prvá bondovka, ktorú napísal otec bondoviek – Ian Fleming. V tomto filme si Lorre zahral vedľajšiu rolu zloducha a gangstra s názvom Le Chiffre (tiež sa zvykne označovať ako Mr. Number).
Osobný život P. Lorre-ho bol rovnako pestrý ako ten profesionálny. Bol 3-krát ženatý.
1. manželka: Celia Lovsky (v rokoch 1934 – 1945)
2. manželka: Kaaren Verne (v rokoch 1945 – 1950)
3. manželka: Anniemarie Brenning (v rokoch 1953 – 1964)
S treťou manželkou mal Annemarie mal jedinú dcéru Catharine.
P. Lorre je dodnes v Hollywoode považovaný za jednu z hereckých ikon najslávnejších hollywoodskych čias (druhá polovica 30-tych, 40-te, začiatok 50-tych rokov). Jeho dlhá umelecká kariéra mu umožnila stvárniť niekoľko desiatok filmových postáv. Do roku 1964 hral celkovo v 83 filmoch. Mnohé z nich sa pritom natrvalo zapísali do pamäti divákov. Ako sa hovorí: Doma nie je nikto prorokom. Som rád, že aj týmto článkom som mohol prispieť k znovuobjaveniu významnej postavy dejín Ružomberka a možno som tak trochu u čitateľov vzbudil záujem o Lorreho filmovú tvorbu. P. Lorre zomrel v roku 1964 a je pochovaný na slávnom cintoríne umelcov v Hollywoode, LA US.
Zdroje
https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Lorre
http://www.imdb.com/name/nm0000048/bio?ref_=nm_ov_bio_sm
https://www.theguardian.com/film/2014/aug/31/peter-lorre-by-philip-french-m-huston-bogart-hitchcock-bacall
https://en.wikipedia.org/wiki/Le_Chiffre
https://www.csfd.cz/tvurce/842-peter-lorre/
Zdroj obrázku – http://classicmoviechat.com/peter-lorre-the-prankster-of-casablanca/