Je Ružomberok naozaj mestom turizmu?

Na konci hlavnej turistickej sezóny sme sa zástupcov samosprávy a sektora služieb v oblasti cestovného ruchu pýtali, ako je to s naším mestom a jeho, najmä tu doma, často priraďovaným prívlastkom – mesto turizmu.

Štefan Červeň

Keď sa na túto otázku pozrieme z nadhľadu a podľa štatistiky, tak odpoveď je jednoznačne ÁNO. Región Liptov už dlhšie patrí k najobľúbenejším destináciám cestovného ruchu na Slovensku vďaka  svojej pestrej ponuke aktivít, ubytovania a čoraz kvalitnejším službám. V Ružomberku sa to odzrkadľuje hlavne v návštevnosti mikrodestinácií – Vlkolínec, Hrabovská dolina a Čutkovská dolina.

Ružomberok z roka na rok navštevuje viac ľudí, ktorým sa u nás páči a na to sme skutočne hrdí. Ale otázka neznela, či je  Ružomberok navštevovaný, ale či je mestom turizmu. A tu je odpoveď trochu odlišná.

Pravda je taká, že mesto Ružomberok ani zďaleka nevyužíva možnosť stať sa aj mestom cestovného ruchu a náležite z toho profitovať. Mesto síce vytvorilo oddelenie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, ktoré sa v posledných rokoch snažilo čo najviac a treba mu priznať kus veľkej práce, ale z toho mála financií a kompetencií, ktoré boli oddeleniu priradené, to bude trvať ešte dlhé roky.

Verím, že raz mesto pochopí, že cestovný ruch v Ružomberku a jeho okolí nie je len v záujme podnikateľov z vybraných oblastí, ale môže veľkým spôsobom napomôcť rozvoju nášho mesta a prostredníctvom toho zlepšiť život Ružomberčanov.

Som rád, že aj v cestovnom ruchu sa nájdu nadšenci, či už jednotlivci alebo združenia, ktoré svojou prácou napomáhajú rozvoju cestovného ruchu, aby sme si mohli raz povedať, že naše mesto je naozaj mestom turizmu.

Štefan Červeň, člen občianskeho združenia Hrabovská dolina

 

Gabriela Demčáková

Zaujímavé je, že slogan je už niekoľko rokov z mesta preč a stále rezonuje medzi domácimi. Otázkou je, čo je turizmus (inak aj cestovný ruch)?

Niekde som čítala, že „turizmus je vysoko komplexným hospodárskym odvetvím so všetkým, čo k tomu patrí, tzn. s produktom, propagáciou, predajom, špecifickými modelmi partnerstiev, technológiami a dravou konkurenciou“.

Ak odvetvie turizmu dobre poznáme, budeme ho rozvíjať, ale musíme mať:

– prostredie atraktívne na trávenie voľného času (máme jedinečnú prírodu okolo, historické pamiatky, stále nové atrakcie…);

– služby a ľudí ochotných „slúžiť“ iným (vždy je priestor na zlepšenie);

– infraštruktúru komerčnú (lyžiarske vleky, ubytovacie zariadenia…) a nekomerčnú (cesty, náučné chodníky, verejná doprava, parky a lavičky, informačný systém…) podporujúcu cestovanie a pobyt;

– dobre fungujúci systém riadenia.

Som presvedčená, že Ružomberok s prekrásnou prírodou má čo ponúknuť návštevníkom, pretože je úžasným miesto s obrovským potenciálom cestovného ruchu, ale veľa roboty je pred nami.

Gabriela Demčáková, vedúca Oddelenia regionálnej politiky a kultúry Mestského úradu Ružomberok

 

Miloš Sečkár

Vaša otázka bola zrejme inšpirovaná tými nešťastnými bilbordmi, ktorými vítame návštevníkov Ružomberka a presviedčame ich, že prichádzajú do mesta turizmu.

Radšej by som spojil mesto s tým, čím je charakteristické, výnimočné, jedinečné a obdivuhodné. Ako príklad spomeniem „Uhrovec – rodisko Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka“ alebo „Liptovský Mikuláš – mesto olympijských víťazov“.

V pamäti nachádzam aj Bratislavu a Ružomberok, majú čosi spoločné. Vykorenení mocipáni nazvali kedysi Bratislavu mestom mieru. Rovnako ju mohli nazvať mestom turizmu. Keď ste tam prišli, nepocítili ste ani mier, ani turizmus. Po roku 1989 mocipáni prešli krátkou demokratizačnou kúrou a zmúdreli. Neprekvapilo by ma, keby vymysleli niečo ako „Bratislava – mesto rozhľadených Európanov“. Zostáva mi len veriť, že Ružomberok takáto premena nepostihne.

Pre mňa Ružomberok bol, je a bude mestom Andreja Hlinku. Keď idem okolo Kultúry, mestského úradu, mauzólea, Ľudovej banky, textilky, ktorú ubránil pred demontážou alebo sa vyberiem do Černovej, cítim jeho prítomnosť. Tohoto sa držme a do Ružomberka príde ešte viac turistov.

Prosím, len ho nenazývajme mestom turizmu.

Miloš Sečkár, Penzión Andrej

 

Roman Hruška

Ružomberok ako mesto turizmu mnohí dovolenkári, cestovatelia a turisti už spoznali. Mesto samotné, ale hlavne lokality ako Hrabovská dolina, Čutkovská dolina, Malinô Brdo či Vlkolínec sú mimoriadne príťažlivé nielen pre slovenských dovolenkárov, ale už niekoľko rokov svojou krásou udivujú čoraz viac zahraničných.

Myslím si však, že mesto tomuto obrovskému potenciálu nevenuje dostatočnú pozornosť. Uvítal by som, keby mesto rozvíjalo nové produkty, kvalitne udržiavalo a prípadne vylepšovalo tie existujúce. Rovnako by sa malo zamerať na združovanie subjektov podnikajúcich v cestovnom ruchu, na vytvorenie ucelenej kvalitnej stratégie a hlavne na promovanie Ružomberka ako centra dolného Liptova na podujatiach venovaných cestovnému ruchu.

A čo sa týka prvých krokov, začať by sme mohli napríklad vybudovaním cyklochodníka naprieč mestom.

Roman Hruška, Liptov Active

Titulná fotografia – ilustračná foto, autor Martin Buzna.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 8/2018.

 

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.