Parkovanie v meste čakajú zmeny

Už rok má radnica vypracovanú štúdiu, ako zmeniť parkovaciu politiku mesta. Hovorí sa v nej o spoplatnení, vytvorení zón dočasného, dlhodobého aj rezidenčného státia v širšom centre, či SMS platbe.

Poslanci si o plánoch mesta vyžiadali uznesením diskusiu na februárové zastupiteľstvo. V ankete sme oslovili mesto Ružomberok a mestskú políciu. Spýtali sme sa tiež mesta Prievidza, ktoré si takúto parkovaciu politiku pred časom zaviedlo a napokon aj Slovenskej parkovacej asociácie, ktorá mestám v tomto ponúka poradenstvo a takéto služby zároveň jej členovia pre samosprávy spravujú.

Michal Praženica – asistent primátora mesta

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Mesto Ružomberok pristúpilo k riešeniu parkovacej politiky v meste z jednoduchého dôvodu –  centrum mesta má problematické parkovanie.

Väčšina plôch je nespoplatnená, a teda striedanie áut je veľmi malé. Parkovisko pri Hýrošovom parku, a tiež parkovisko za kockou sú plné áut. Ráno tam zaparkujú ľudia, ktorí pracujú v centre a odídu až po pracovnej dobe. Preto je pre ľudí, ktorí idú do mesta krátkodobo, ťažké zaparkovať.

Rozumným vymedzením pravidiel parkovania dospejeme k tomu, že bude pohyb áut vyšší a ľahšie sa zaparkuje.

Je už len na vedení mesta a poslancoch, ako nastavíme podmienky. Cieľom nie je zarábať –  nebude to pre ľudí ničivé. Cieľ je opačný. Zabezpečiť vyššiu výmenu áut v meste, hlavne počas dňa. Aby sa nestávalo, že do 17-tej sa parkovať nedá nikde, a po 17-tej je väčšina parkovaných miest voľná. Keď sa parkové spoplatní, tak si ľudia, čo dochádzajú autom kilometer rozmyslia, či nevyužijú iný spôsob prepravy napríklad MHD alebo aj chôdzu. Očakávame, že sa mesto vyčistí a bude oveľa prístupnejšie na parkovanie.

Dopyt po parkovacích státiach bude stále rásť, preto je potrebné, aby mesto pristúpilo ku komplexnému riešeniu už dnes, ak chce udržať mobilitu v meste do budúcnosti. Mnohí si myslia, že radšej treba vybudovať viac parkovísk. Tieto by však boli vybudované na úkor verejnej zelene alebo priestoru, ktorý je dnes vyhradený pre peších.

Ivan Stromko – náčelník Mestskej polície Ružomberok

„Mali by sme v prvom rade upraviť parkovanie najmä v širšom centre mesta. Ak sa spoplatní len niekde, tak, ako je to teraz, tak ľudia hľadajú miesta, kde zastaviť zadarmo. V centre by nemala byť možnosť vyhnúť sa platbe. Na príklade stanice vidíme, že to výrazne pomohlo. Lenže vodiči sa teraz presťahovali s autami inde do mesta. Preto to treba urobiť. Samozrejme, obyvatelia by si kupovali dlhodobejšiu parkovaciu kartu. Keď to bude úspešné, môžeme sa rozprávať o sídliskách.

Čo považujem za najdôležitejšie je, aby si mesto nechalo správu takejto politiky vo svojich rukách. Vidím v tom možnosť pre príjem do rozpočtu. Všetky vybrané peniaze musíme spätne použiť do rozvoja nových parkovacích miest, parkovacích domoch a údržby. Tieto investície by sme splatili vlastnými peniazmi a myslím si, že veľmi rýchlo. Na príklade miest ako Trnava vidíme, že to funguje. Nedávajme to do rúk súkromníkovi.“

Michal Ďureje – hovorca mesta Prievidza

V minulosti bolo centrum od rána obsadené dlhodobým státím vozidiel zamestnancov inštitúcii a firiem, ktorí často ani neboli obyvatelia mesta. Centrum postupne strácalo svoju spoločenskú a obchodnú funkciu. Bez spoplatnenia parkovania nebolo vo finančných, ale ani priestorových možnostiach mesta, riešiť tento stav neustálym dobudovávaním bezplatných parkovacích plôch. Okrem toho sme vychádzali z dát. Počet vozidiel v okrese Prievidza narástol z 35-tisíc vozidiel v roku 2003 na 56-tisíc v roku 2010.

Náš systém parkovania prevádzkuje mestská spoločnosť – konkrétne len jeden človek. Nechceme vytvárať zisk pre súkromnú spoločnosť. Úlohou je parkovanie regulovať a z minimálneho zisku dokážeme postupne budovať nové parkovacie kapacity. Nejde o nízko nákladový projekt. Nemáme parkovacie automaty, rampy a podobne, ale je vyslovene postavený na zakúpení SMS parkovacieho lístku, alebo parkovacej karty, ktorá je dostupná v novinových stánkoch.

Ponechanie parkovania v rukách mesta ukazuje, že je to ten najlepší systém, pretože môžeme jednak regulovať ceny dlhodobo, a tiež riešiť flexibilne všetky problémy, ktoré môžu vzniknúť.  Pri súkromníkoch často nastáva situácia, kedy prevádzkovateľ systému nemá vôľu vyhovieť požiadavkám samosprávy.

Náš cenník je nastavený tak, že prvá SMS je v hodnote 30 centov, a za každú ďalšiu hodinu parkovania zaplatí človek 70 centov. Pre obyvateľov mesta sú k dispozícií rezidenčné karty.

Obyvatelia žijúci v centre sa báli diskriminácie, lebo spoplatnenie im vraj nezaručí voľné plochy. Lenže práve po spoplatnení rezidentov začali ľudia na krátkodobé a celodenné státie využívať iné parkovacie plochy, než pred bytovými domami. Spoplatnenie parkovania vytvorilo v živelnom parkovaní mesta poriadok a systémovosť.

Slovenská parkovacia asociácia

Slovenská parkovacia asociácia realizuje už 5 rokov prieskum o stave parkovania v slovenských mestách s viac ako 18.000 obyvateľmi. Z vyhodnotení týchto prieskumov jednoznačne vyplýva, že tam, kde reguláciu parkovania zaviedli, zlepšila sa celková dopravná situácia a verejnosť je s týmto stavom spokojná. Regulácia statickej dopravy prináša do miest poriadok a zároveň je nástrojom na udržanie dopravnej obslužnosti miest.

Zavedenie regulácie parkovania v centre Ružomberka by malo vychádzať zo záverov vyplývajúcich z analýzy vypracovanej odborníkmi. Cieľový dokument o regulácii/spoplatnení parkovania, musí zohľadňovať a riešiť komplexnú dopravnú obslužnosť mesta. Lokálni politici majú za úlohu vytvoriť podmienky pre zlepšovanie dopravnej obslužnosti, no mali by to robiť v spolupráci s odborníkmi.

Titulná fotografia – autor: Marek Hasák

(článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne č. 3/2017)

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.