Ružomberok českými očami 

Ružomberok sa v českých krajinách zviditeľnil predovšetkým vďaka Karolovi Salvovi, ktorý tu založil tlačiareň. Na všetkých knihách, ktoré putovali aj za rieku Moravu sa na titulnej strane objavil názov mesta. Mnohí z českých cestovateľov – neraz išlo o významných slovakofilov akým bol napríklad Karel Kálal – úzko spolupracovali práve so Salvom. Avšak ako českí vzdelanci opisovali a charakterizovali Ružomberok?

Pohľad mladého literáta

Jednu z prvých zmienok o Ružomberku v literárnych dielach českej proveniencie nachádzame v diele významného spisovateľa a stúpenca slovanskej vzájomnosti Rudolfa Pokorného. Ten v prvej polovici 80. rokov 19. storočia vydal v dvoch zväzkoch nesmierne zaujímavé cestopisné dielo Potulky po Slovensku. Kniha vyšla v dvoch dieloch, prvý v roku 1883 a druhý o dva roky neskôr, pričom nie je to ničím nezvyčajné ale celý náklad si hradil autor sám. Ak by sme podľa opisu mali zrekonštruovať Pokorného cestu po Slovensku, tak môžeme konštatovať, že cestu začal pri pohorí Malé Karpaty, ďalej prešiel Považím až do Turca, odtiaľ cez Liptov na Spiš. Následne jeho kroky viedli do Gemera, pokračoval cez Zvolenskú župu do Tekova a cez Turiec na Oravu. 

Práve druhý diel Pokorného Potuliek približuje cestu a cestovanie po Liptove. Opisu tohto regiónu venuje rozsiahlu časť knihy. Pomerne veľký priestor v knihe venuje aj Ružomberku. Ale nechajme prehovoriť samotného autora: „Mestečko má asi 3000 obyvateľov a leží pri Váhu, ktorý ním preteká; cez neho je položený most, u ktorého vraj Maďari Rusom spôsobili porážku. V Ružomberku, ktorý výstavnosťou svojou nijak nevyniká je piaristická škola, soľný sklad a značný priemysel hrnčiarsky, najnovšie aj továreň na lepenku. V okolí sú mramorové lomy. Ružomberok je od roku 1876 sídlom súdu. V meste samotnom stojí pamätný ružomberský zámoček, novými budoviskami zastavaný, a nad mestom smerom do hôr tiahne sa kalvária.“ Opis je značne faktografický a v porovnaní s inými cestopismi aj málo romanticky. 

Čo si však českí vlastenci všímali, pričom Rudolf Pokorný nebol výnimkou, bola národnostná situácia a v tejto súvislosti aj ten fakt, ako bolo v konkrétnych mestách vtedajšieho Uhorska rozvinuté slovenské národné hnutie. V Ružomberku to bolo podľa Pokorného v žalostnom stave: „Mesto samo poskytuje národovcovi slovenskému žalostný obraz. Výnimkou je len rodina Makovických vyhlásená za „panslávsku.“ To postačí. Na pomaďarčení slovenskej mládeže pracujú tu okrem spomenutého piaristického gymnázia, kde sa do roka v 4 triedach 150 žiakov odnárodňuje, i obecné školy, čisto maďarské. Starší páni chodia opäť do maďarského kasína, kde nie je ani jeden slovenský časopis vyložený.“ 

Práve spomenutým Makovickým venoval bohatý priestor knihy a nešetril slovami chvály a uznania na túto významnú národoveckú a a podnikateľskú rodinu: „Rozsiahli obchod Makovických, dosiaľ žijúcich v Ružomberku, činí česť Slovenstvu. Odtiaľ vyšli a vychádzajú do sveta obrazy krojov slovenských od znamenitého Petra Bohúňa.“ 

Ružomberok očami cestovateľky 

Na začiatku 20. storočia, pomerne krátko po známej Černovskej tragédií navštívila Ružomberok aj česká spisovateľka, učiteľka a súčasnej aj cestovateľka Barbora Markéta Eliášová. Je známa predovšetkým tým, že bola prvou Češkou, ktorá cestovala okolo sveta. Medzi rokmi 1912 až 1929 podnikla viacero ciest do Japonska, južnej Afriky, Austrálie či juhovýchodnej Ázie, pričom z nich napísala a vydala viacero zaujímavých cestopisov. Ešte predtým však navštívila aj Liptov a Ružomberok.

V roku 1908 vyšila Eliášovej krátka cestopisná črta nazvaná Spomienky zo Slovenska (v originály Vzpomínky ze Slovenska). Zaujímavosťou je, že dielo bolo publikované v knihe nazvanej Chudým dětem. Išlo o ročenku vydanú dobročinným komitátom v Brne, zisk z predaja bol určený na prospech chudobných detí českých škôl a tak aj mesto Ružomberok, ani o tom nevedelo, pomohlo chudobným deťom.

Pozrime sa však trochu bližšie ako českú cestovateľku na začiatku 20. storočia zapôsobilo mesto Ružomberok a čo všetko si na ňom dokázala všimnú a zaznamenať: „Cestou do Tatier možno spoznať niekoľko zaujímavých slovenských miest … romanticky položený Ružomberok s blízkou Černovou, známym dejiskom nedávno zohranej krvavej drámy. Tu nezabudnite navštíviť padlých bojovníkov „za tu našu slovenčinu“. Prosté, nízke drevené kríže, iba dve laty zbité s prostým nápisom, hlásajúcim iba meno zomrelého a rok 1907, upozorní vás na hroby týchto národných hrdinov. Clivo pôsobí na vás tato prostota, cítite, že je to málo, že títo ľudia majú kdesi obrovský, žulový pomník, ktorý pretrvá stáročia, že ich mená sú tam vyryté a pozlátené. – Im patrí taký pomník, taký pomník majú v srdci národa, za neho padli, v srdciach nás všetkých.“ Černovská tragédia bola dobovou udalosťou, ktorá otriasla celým svetom a zapĺňala noviny. Netreba sa preto diviť, že takto výrazne rezonovala aj v diele Barbory Markéty Eliášovej a prekryla aj samotné mesto. 

Sudca a poslanec ríšskeho snemu

Posledným cestovateľom, ktorého dnes spomenieme a predstavíme jeho pohľad na Ružomberok je František Sláma. Ten v roku 1909 vydal, v aj dnes známom českom vydavateľstve pomenovanom podľa zakladateľa Jan Otto, knihu nazvanú Průvodce po Slovensku. A čo si poznačil o Ružomberku a blízkom okolí tento významný český politik?

„Ružomberok na Váhu v liptovské stolici. Má 3000 obyvateľov slovenských a priaristické gymnázium so 4 triedami. Školy sú všetky maďarské. Nad mestom k horám južným tiahne sa malebne Kalvária. Odtiaľ je možné podniknúť tieto výlety: 1. k zrútenému zámku Likava, tri brány sú zachované, ako aj hlavné múry hradu. Stojí na osamelom skalisku oproti vrchu Čebrať. 2. do Lúčok, kúpeľného miesta s liečivou vodou železitou, navštevované hlavne pohlavím ženským. Kráľovské kúpele ležia na hranici liptovskej a oravskej stolice v krásnom údolí. 3. do Korytnice, presnulých kúpeľov na juhu v horách ukrytých, dostanete sa dostavníkov zo stanice ružomberskej, jazdné je 1. zlatých a 60 krajciarov. Je tam bohatý prameň kyselky ktorú ľud nazýva medokýšom.“ 

Keďže Sláma pripravoval klasický bedeker zameral sa predovšetkým fakty, ktoré mali cestovateľom na Liptov a do Ružomberka pomôcť. My dnes vďaka Slámovi vieme, že obdivoval a ďalším cestovateľom odporúčal napríklad Korytnické kúpele a tak trochu mu môžeme závidieť, že ich videl v plnej kráse. Obdivoval aj ružomberskú kalváriu, ktovie aká bude jej podoba v budúcnosti.

Podobných literárnych opisov Ružomberka a Liptova je podstatne viac a zaujímavé boli pre dobového čitateľa, ale zaujímavé sú aj pre toho dnešného.

Článok bol pôvodne publikovaný v letnom trojčísle RK Magazínu. 

Titulná fotografia: Dobový pohľad na Ružomberok. Foto: Liptovské múzeum