V to ráno sa Černovčania začali zhromažďovať pred vstupom do obce. Viacerí vo sviatočnom oblečení, bola totiž nedeľa.
Čakali na príchod duchovenstva. V dedine im stál nový kostol, už nemuseli dochádzať štyri kilometre do toho ružomberského. Nový chrám sa im chystali posvätiť. No práve tomu sa stovky Černovčanov snažili zabrániť. Pätnástich to stálo život, desiatky utrpeli zranenia. Deti prišli o rodičov, ďalší o príbuzných.
Po udalostiach tzv. černovskej tragédie sa v Európe začalo viac hovoriť o národnostnom útlaku v Uhorsku.
Kostol si financovali sami, pri vysviacke chceli Hlinku
Černovčania si kostol Ružencovej Panny Márie postavili z vlastných peňazí. Poskladali sa naň v zbierkach, svoje financie doň vložil aj ružomberský farár Andrej Hlinka. Zároveň černovský rodák, jeden z hlavných inicátorov výstavby chrámu. Nik z cirkvi či mestského radu naň neprispel.
Základný kameň kostola bol posvätený v apríli 1906. O rok na jeseň už bola dokončená stavba. Najväčšie zásluhy mal Hlinka, aj preto Černovčania chceli, aby kostol posvätil práve on.
V tom čase bol však suspendovaný. Spišský biskup Alexander Párvy ho pre politické aktivity pozbavil farského úradu a neskôr aj kňazských práv a povinností. Hlinka sa voči tomu bránil a odvolal, spory mala riešiť aj Svätá stolica.
Rozhodnutia biskupa mali politický podtón. Vo voľbách do uhorského snemu podporil Andrej Hlinka slovenského kandidáta Vavra Šrobára. Verejne tiež vystupoval proti maďarizácii a kritizoval porušovanie národnostných a kultúrnych práv Slovákov. A tak sa s viacerými cirkevnými aj politickými predstaviteľmi dostal do konfliktu.
Obyvatelia Černovej listom požiadali biskupa Párvyho o vysvätenie kostola. Pripojili prosbu, aby sa jej zúčastnil aj Andrej Hlinka. Biskup tejto požiadavke odmietol vyhovieť, posvätením černovského kostola poveril dekana Martina Pazúrika.
Černovčania však trvali na tom, že bez Hlinku si vysviacku neželajú. Rozhodli sa s ňou počkať dovtedy, kým bude oslobodený od suspenzií a vráti sa naspäť do úradu.
Cirkev však nečakala. Termín stanovila na nedeľu 27. október 1907. Využili pritom neprítomnosť Hlinku v Ružomberku. Telegram s dátumom z Kapituly vyslali len dva dni po tom, čo v polovici októbra odišiel na prednáškové turné na Moravu.
Černovčania podnikli ešte posledné pokusy zabrániť neželanej vysviacke kostola. Poslali telegram kňazovi, ktorý sa sem chystal, nech ani nechodí, lebo žiadne vysvätenie kostola nebude. Z kostola vzali liturgické predmety potrebné na vysviacku, v archívnych zdrojoch sa uvádza, že aj kľúč od kostola. No senátor vytrhol z kostolných dverí zámok, aby ho nemohli v nedeľu zamknúť.
A požiadal aj o posily. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal deň pred vysviackou do obce skupinu žandárov, s príkazom porobiť poriadky. Ďalšia skupina žandárov prišla v nedeľu.
Medzi zastrelenými aj dve 15-ročné dievčatá
V to ráno po ôsmej sa už začali obyvatelia protestne zhromažďovať pred vstupom do dediny.
Čakali, či duchovenstvo príde aj napriek ich nesúhlasu. K Černovej sa blížili dva panské koče. V jednom sedeli duchovní. Dekan Pazúrik, ktorý sa pôvodne zaviazal, že bez Hlinku nepôjde, no sľub porušil, ružomberský administrátor fary Fischer i ludrovský administrátor. V ďalšom sa viezli maďarský slúžny Zoltán Pereszlény, zverolekár a kočiš.
Dav Černovčanov v úzkej uličke im zatarasil cestu a tak znemožnil priechod. Opätovne oznámili, že chcú požehnanie svojho kostola až potom, čo bude Hlinka rehabilitovaný. Posádky kočov požiadali, aby odišli.
Na odchod sa nechystali, jeden koč chcel pokračovať v ceste cez dav. Kone zastavili, kočiš ich začal plieskať bičom. Tie podľa výpovede ženy v zástupe stojacej tesne pri koči začali skákať, spínať sa, až vyhadzovali kopytami kamene, ale ďalej ísť nechceli. To už kočiš začal bičom biť aj ľudí. Jeden z Černovčanov priskočil ku koňom, schytil oje aj kantáre, aby ich utíšil. Kočiš dotyčného muža udrel tak, až spadol.
Vypukol zmätok, začali padať prvé kamene, veliteľ skupiny žandárov vydal rozkaz: „Strieľať!“ Bez predbežného varovania či výstrahy. Nasledovala streľba, žandári spustili štyri salvy, padlo 50 až 60 výstrelov. Nie do nôh, aj priamo do hrudí. Na mieste hneď zomreli deviati ľudia. V kaluži krvi ležali ďalší ťažko zranení.
Počet obetí sa napokon zvýšil na 15. Medzi nimi aj dve 15-ročné dievčatá aj tehotná žena. Deti prišli o otcov a matky, po masakre v Černovej ostalo takmer 40 sirôt. V slovenských a českých a niekoľkých nemeckých novinách usporiadali zbierky na ich podporu.
Medzitým jeden mládenec utekal po lekára, medzi prvými prišiel na miesto udalosti doktor Vavro Šrobár. Tohto mladého muža dali zatknúť a odviesť do väzenia. Rovnako ako aj ďalších.
Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov väzenia. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov. Ich konanie klasifikovali ako prečiny násilia proti vrchnosti a prečin násilia proti privátnym osobám.
Dôkaz o útlaku
Černovská tragédia upozornila vtedajší svet na pomery v Rakúsko-Uhorsku, najmä na národnostné útlaky v uhorskej časti monarchie.
„Udalosti v Černovej svojím tragickým rozmerom boli vyvrcholením i beztak do sveta prenikajúcich správ o utláčaní a perzekúcii Slovákov a ďalších nemaďarských národov v Uhorsku,“ uvádza sa v publikácii Černová 1907 od autorov Róberta Letzam Ľuboslava Hromjaka a Pavla Stana.
Vyvolali vlnu pobúrenia aj mimo hraníc, veľký ohlas mali v rakúskej časti monarchie, v poslaneckej snemovni vo Viedni i v českom prostredí. Na veľkom protestujúcom zhromaždení vo Viedni sa ozvali Česi, Slovinci, Chorváti, Nemci a Poliaci, ktorí vraždu odsúdili. Písala aj francúzska tlač.
Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Martinius Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.
Černovský kostol Panny Márie Ružencovej posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Titulná fotografia – pamätník s menami obetí černovskej tragédie na cintoríne.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
