Zadymeniu a pokutám za znečisťovanie ovzdušia je v Bielom Potoku koniec

V Základnej škole Belianka vymenili kotol na vykurovanie. V zime preto odľahne obyvateľom, školníčke sa lepšie dýcha už teraz.

Posledných dvadsať rokov vstávala Erika Močáryová z Bieleho Potoka každé ráno pred piatou ráno. Musela sa obliecť do pracovného, prejsť do pivnice základnej školy, prehrabať pahrebu, rozdúchať ju a poriadne priložiť do kotla. Potom ešte, samozrejme, vysypať popol.

Školníčka

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Tak, aby o ôsmej ráno, keď začína vyučovanie, bolo už v škole teplo. Ráno išlo do kotla zhruba 40 lopát uhlia. Denne okolo sto,“ opisuje jednu zo svojich pracovných činnosti školníčka a kurička Základnej školy Belianka v Bielom Potoku Erika Močáryová.

Od októbra do apríla takto kúrila nonstop. Aj cez víkendy a sviatky. Ak by v kotle vyhaslo a v škole klesla teplota, vykúriť ju naspäť by trvalo veľmi dlho. Do školskej pivnice chodila niekoľkokrát denne.

„To by na tom všetkom nebolo najhoršie. Ale keďže sme kúrili uhlím, nie raz sme zadymili celý Biely Potok. Ľudia sa potom sťažovali, vyčítavo sa nás pýtali, čo tam pálime. Lenže ak je nekvalitné uhlie, nič s tým neurobím. Ale mali pravdu, všetci sme to dýchali. Často nám aj zadechtovalo komín. Každé tri mesiace horel. Viete, čo to bol za stres,“ opisuje nepríjemné chvíle školníčka a dopĺňa: „Neraz tu bolo toľko dymu, že sme školský dvor nevideli.“

Časom našla aspoň čiastočné riešenie. Ak videla, že je zlé uhlie a bude sa dymiť, privstala si. Keď prikúrila ráno o štvrtej, zadymenie sa stihlo ako-tak rozptýliť, kým ľudia vstávali do roboty.

Riaditeľka

Škola ročne spotrebovala približne 24 ton uhlia. Každý rok navyše platila zriaďovateľovi, teda mestu, pokutu takmer 500 eur. „Boli sme takzvaný malý znečisťovateľ ovzdušia v meste,“ vysvetľuje riaditeľka školy Belianka Erika Macková.

K tomu daň za uhlie, daň za odvoz odpadu, ktorého bolo kvôli popolu enormne veľa. „Až sme si povedali dosť! Cez školský dvor je vybudovaný plyn, akurát škola z neho nič nemala. Prečo by sme nemohli byť naň pripojení aj my,“ reprodukuje svoje rozhodnutie z jari tohto roka riaditeľka školy.

V spolupráci s poslancom za mestskú časť Biely Potok Vojtechom Mackom začali dávať dokopy všetko potrebné. Našli kúrenára na projektové práce a obzerali sa aj po peniazoch, ktorými by pripojenie školy zaplatili. V škole spálili počas prvého polroka všetok koks, ktorým začali pred dvomi rokmi kúriť. Hoci to bolo výrazne drahšie a ničilo to kotol na čierne uhlie, aspoň trochu menej dymili. V lete zavolali na brigádu rodičov. Vyčistili a obielili kotolňu. A potom už len čakali.

„Až v auguste prišli dobré správy. Máme dosť peňazí, bude kotol aj prípojka. Tú sme si spravili svojpomocne. Veľa preto urobil poslanec, ale aj rodičia, napríklad Peter Bielik, ktorého chcem vyzdvihnúť, lebo počas vlastnej letnej dovolenky robil výkopové práce. Rodinu mal na dovolenke a on tu pomáhal. Peter Stemon, kúrenár, dobrovoľne u nás strávil veľa času, aby pripravil prípojku a bezchybnú prevádzku,“ opisuje dianie počas leta riaditeľka Macková.

Starý kotol na tuhé palivo je z roku 2011, no doslúžil. Pre školu ho vyrábali na mieru, aby vošiel cez dvojo dverí. Foto – autor.

Kotol

Keď už bolo všetko pripravené, práce uviazli na poslednej, no podstatnej veci. Objednaný, na mieru vyrobený kotol z Nemecka nie a nie prísť.

„Starý kotol stále nebol odpojený, boli sme pripravení kúriť aj ním. Ale nemali sme uhlie, platné revízie na pec ani komín, a museli by sme do toho investovať. A potom druhý raz zase s novým kotlom. Tak sme verili a čakali. Začiatkom októbra sme museli prejsť aj na provizórium a kúriť elektrickými ohrievačmi. Rodičia sa už aj nervózne pýtali, kedy začneme kúriť, no kotol sa stratil,“ vysvetľuje ťažké chvíle prechodu na plynové kúrenie riaditeľka.

Po stratenom kotle pátral nemecký výrobca, kuriér, aj Belania. Našli ho niekde na východe Slovenska. Nikto dnes nevie ku komu, ako, a prečo sa dostal. A už to ani nechcú vedieť. Hlavne, že sa našiel.

Pripojili ho a do dvoch týždňov mali všetky povolenia, revízie, najmä súhlas od plynárov, ktorí otočili kohútikom. V druhej polovici októbra bola viac ako 80-ročná budovy školy po prvý raz vykurovaná plynom.

„Ekológia, environment, stále o tom rozprávame, učíme, deti máme viesť príkladom a sami sme boli najväčší znečisťovateľ ovzdušia v Bielom Potoku,“ dnes už s radosťou konštatuje riaditeľka Macková.

Belanom s kúpou kotla pomohlo mesto. Vyčlenilo naň 15-tisíc eur, ktoré získalo z Memoranda o spolupráci s Mondi SCP.

„Podpisom Memoranda o spolupráci sme sa zaviazali, že prioritou tradičnej spolupráce Mondi SCP a mesta Ružomberok bude v roku 2019 predovšetkým ochrana životného prostredia. Veľmi sme sa preto potešili, keď sme boli pozvaní na slávnostné odovzdanie tohto moderného kotla, vďaka ktorému sa kúrenie v ZŠ Belianka stane oveľa jednoduchšie, ale hlavne ekologickejšie,“ povedal v tejto súvislosti Vladimír Krajči zo spoločnosti Mondi SCP, ktorý spolu s primátorom Igorom Čomborom odovzdal nový kotol Belanom.

Teraz to už ide samo

Nový kotol má termostat. Zatiaľ len exteriérový, podľa ktorého prispôsobuje teplotu v budove. Čoskoro by mali dostať aj interiérový. Namiesto vstávania a behania ku kotlu, hádzania lopát s uhlím, vynášania popolu, chodí dnes Erika Močáryová už len kontrolovať stav. Do čistej pivnice s čistými rukami. Počas víkendov už môže vytiahnuť aj päty z domu.

„Mohla som aj vtedy ísť. Ráno som naložila, potom som odišla, popoludní som sa musela ponáhľať domov, aby som zase prikúrila, a tak som zase mohla odísť,“ vysvetľuje ako fungovali víkendy u Močáryovcov.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

„Ani muž mi nemohol pomáhať. Lebo ja som vedela, kedy je aká pahreba, kedy prečistiť, vymiesť, kedy nahádzať. Navyše, na kúrenie bolo treba oprávnenie. Ale to treba aj teraz,“ vraví školníčka, ktorej prívlastok kurička postupne od mena odpadne.

„Veríme, že ušetríme. Podobne to majú aj v Ludrovej, a hoci ani plyn nie je lacný, keď sa porátajú náklady, mali by sme ušetriť. Ale nie tento rok. Teraz sme minuli riadne veľa a pre mesto budeme drahý. Ak nás nezrušia tento rok, tak potom už prežijeme,“ so smiechom naráža riaditeľka na vleklý problém s plánmi zrušiť Belianku.

Titulná fotografia – riaditeľka ZŠ Belianka Erika Macková (vľavo) a školníčka Erika Močáryová pri novom plynovom kotle. Foto – autor.

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 11/2019.

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.