Krojované madony aj africké figurálne výjavy, malé koreničky, no tiež obrazy veľké ako dvere. Aj napriek tridsaťročnej pauze sa Ružomberčanke Janke Bačkorovej podarilo vytvoriť stovky unikátnych vypaľovaných diel.
S pyrografiou, teda technikou vypaľovania obrázkov do dreva, sa pani Janka začala zoznamovať už v pätnástich rokoch. S nápadom prišiel jej otec.
„Zohnal doštičky a kúpil letovačku, ktorá vyzerala ako hrubý skrutkovač a mala len jednu teplotu. Dokázala som ňou vypáliť obrázok Darinky Laštiakovej v kroji. Neskôr mi dal vyrobiť špeciálnu vypaľovačku s drôtikom a reguláciou teploty, s ktorou pracujem dodnes,“ spomína na svoje začiatky pani Janka.
Každý dobrý pyrograf by mal mať výtvarné vlohy. Pani Janka kreslila od útleho veku a aj bez toho, že by svoje nadanie rozvíjala na umeleckej škole, nijako nezaostáva za profesionálmi.
Pokiaľ vás vypaľovanie zaujalo a prvú požiadavku spĺňate, majte na pamäti ešte jedno. „Musíte mať veľa trpezlivosti,“ s úsmevom prízvukuje 65-ročná rodáčka z Banskej Štiavnice.
S prestávkami, no predsa
Počas štúdia na strojníckej priemyslovke pani Janka síce nevypaľovala, no zameškané rýchlo dobehla na materskej, kedy si tým dokonca aj privyrábala.
„Ocko bol môj manažér. V tom čase som vytvárala dvojmetrové obrazy s tematikou starých Slovanov od Mikoláša Alša. Po 89-tom som na čas ostala bez práce, tak som zase na chvíľu vytiahla vypaľovačku a behala s plným ruksakom obrázkov po liptovských a oravských kolibách, kde som ich ponúkala do komisionálneho predaja, no bezúspešne. Tak som obrázky porozdávala. Potom som mala tridsaťročnú pauzu,“ približuje svoju tvorivú dráhu.
Za návratom k dlhé roky zabudnutej záľube stáli fotografie Karola Plicku a Martina Martinčeka, ktoré zručnú Černovčanku celkom očarili. V antikvariátoch si pozháňala folklórne a etnologické publikácie, kde hľadala predlohy k vypaľovaniu. To už bola na dôchodku.
Až do súčasnosti tvorí pre radosť, výrobky nepredáva, len výnimočne vezme zákazku na prezent do zahraničia, aby si zarobila na ďalší materiál. „Tento rok ma kamarátka zlákala na letné tvorivé dielne do Vlkolínca, cez zimu som preto vypálila plnú krabicu rôznych výrobkov. Potom však prišla korona, tak som väčšinu rozdala,“ hovorí o nedávnych peripetiách.
Staré fotografie sa pre ňu stali hlavným zdrojom inšpirácie. Často však čerpá aj z moderných výjavov, ktoré vsádza do dôb minulých. „Predstavím si ľudí na fotkách v kroji a urobím si najskôr kompozíciu na papier. Rada tiež obliekam madony starých majstrov do slovenských krojov. Občas vyrobím zopár magnetiek, zdobím lopáriky, varešky, mlynčeky, tĺčiky na mäso či škatuľky. Vnučkám by som do výbavy chcela urobiť podložky na hrnce,“ vymenúva.
Šmirgľom a vypaľovačkou
V jej tvorbe síce dominujú ľudové námety, no natrafili by ste v nej aj na africké figurálne obrazy, krajinky, kvety, poľovnícke či detské motívy. Staršiemu synovi vyzdobila hojdacie koníky, kamarátovi kolísku, skrášlila aj nejakú tú valašku.
Spočiatku vypaľovala na preglejky formátu A5 až A3. Aby však boli pre potenciálnych záujemcov atraktívnejšie, bolo ich treba rámovať, lenže na to pani Janka nemala peniaze. Vrhla sa preto na zdobenie úžitkovejších predmetov.
Pri vypaľovaní na akýkoľvek objekt sa drží rovnakého postupu. Najprv si na papieri vytvorí náčrt, až potom vezme do rúk vypaľovačku a urobí ňou obrysy. Potom vypáli tvár, ruky, vlasy, následne postavičku oblieka. Nakoniec dotvorí pozadie.
„Ak sa mi žiada obrázok oživiť, vymaľujem akrylom nejaký detail a zalakujem matným lakom. Občas tam schovám svoju šifru, veď čo ak raz moje dielka budú slávne a vzácne,“ zažmurká.
Vypaľovanie, ak ho samozrejme chcete robiť poriadne, vonkoncom nie je časovo nenáročná záľuba. Len zdobenie koreničky si obvykle vyžiada hodinu, malý lopárik je hotový za tri, veľký aj za dvanásť hodín čistého času.
Dôležitý je tiež výber správneho dreva. Na magnetky je podľa pani Janky výborná čerešňa a breza, na väčšie obrázky buk. A čo nástroje? Okrem vypaľovačky by ste mali mať po ruke šmirgeľ.
Nasledovníčke chýba už len trpezlivosť
Výtvory šikovnej Ružomberčanky už cestovali do Čiech, Rakúska, Nemecka, Francúzka i Grécka, pre krajanku v Amerike má prichystané dva veľké lopáre.
Prečo práve pyrografia? „Mám rada grafiku, s farbou však veľmi narábať neviem. Kresba na drevo je čarovná a samotné vypaľovanie ma veľmi upokojuje,“ vysvetľuje, prečo ju netradičné hobby drží už toľké roky.
Okrem toho však často siahne aj po vyšívaní a háčkovaní. „Občas vyzdobím nejaké sklo a sem-tam skúsim ďobnúť dlátkom do drievka, ale veľmi mi to nejde,“ dopĺňa kriticky. Verí však, že časom nadobudne zručnosť aj v tejto oblasti.
Za úspech považuje to, že sa jej diela ľuďom páčia a že ich používajú. Je tiež vďačná za to, že jej stále slúžia oči, ruky i chrbát a teší sa z prijatia do facebookových skupín, kde si skúsenosti menia pyrografi z celého sveta, taktiež ju niektorí z nich požiadali o priateľstvo, čo si veľmi váži.
Výtvarné nadanie je v rodine pani Janky zrejme dedičnou záležitosťou. V kreslení vynikajú synovia a už i vnučky. „Staršia vie aj vypaľovať, ale ešte jej chýba trpezlivosť,“ prezrádza na záver.
Foto – archív Janky Bačkorovej
