Schválenie zonácie Národného parku (NP) Veľká Fatra prijalo mesto Ružomberok s rozpakmi a prekvapením. Pre TASR to v piatok 6. októbra uviedol hovorca mesta Vladimír Miškovčík. Detaily zonácie podľa jeho slov neboli vopred dostatočne prerokované s vlastníkmi lesov, obhospodarovateľmi, samosprávami a ostatnými dotknutými subjektmi.
Hovorca upozornil, že procesy tvorby a zonácie národných parkov sú dlhodobé činnosti, ktoré trvajú desaťročia. Dodal, že rozhodovanie pod časovým stresom mohlo priniesť množstvo odborných, právnych a technických nedostatkov.
„Dôkazom je, že už dnes zaznieva silný apel regionálneho združenia vlastníkov lesov v Turci a Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska o návrhu na podanie na Ústavný súd v súvislosti s nerešpektovaním ústavne garantovanej ochrany súkromného majetku,” poznamenal.
Pre ružomberskú samosprávu bolo podľa Miškovčíka prekvapením, že sa zonácia NP Veľká Fatra prijímala na úrovni vlády a nie v rámci rokovania v Národnej rade SR.
Až 40 percent územia bude s najprísnejšou ochranou
Vláda schválila zonáciu Národného parku Veľká Fatra v stredu 4. októbra na svojom rokovaní. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2024. Vyše 40 percent národného parku bude tvoriť územie s najprísnejšou ochranou.
Na necelej polovici územia sa počíta s aktívnym lesníckym a poľnohospodárskym využívaním vrátane spásania lúk a pasienkov, uplatňovať sa tam bude prírode blízky spôsob obhospodarovania. Národný park zasahuje do územia Banskobystrického a Žilinského kraja.
Po zonácii NP Veľká Fatra sa jeho výmera zvýši na 40.889 hektárov. Bez zásahu bude 16.374 hektárov územia, na ktorom bude platiť piaty stupeň ochrany. Výmera ochranného pásma sa zníži na 25.307 hektárov. Štvrtý stupeň ochrany bude tvoriť 5276 hektárov, tretí stupeň bude platiť na 19.182 hektároch a druhý stupeň bude mať výmeru 55 hektárov.
Súčasťou NP Veľká Fatra a jeho ochranného pásma je aj lokalita Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec. Nariadenie nadobudne účinnosť 1. januára 2024.
Výmera Národného parku Veľká Fatra sa zvýši
Vláda v stredu 4. októbra schválila zonáciu Národného parku Veľká Fatra. Jeho výmera sa zvýši na 40.889 hektárov. Bez zásahu bude 16.374 hektárov územia, na ktorom bude platiť piaty stupeň ochrany.
„Účelom vyhlásenia Národného parku Veľká Fatra je zabezpečenie priaznivého stavu predmetov ochrany, ktorými sú biotopy európskeho a národného významu, biotopy druhov európskeho a národného významu – rastlín i živočíchov, druhy vtákov a abiotické javy,” poukázal envirorezort. Zároveň dodal, že to prispeje k odstráneniu nedostatkov uvedených v žalobe Európskej komisie vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho.
Výmera ochranného pásma bude znížená na 25.307 hektára. Štvrtý stupeň ochrany bude tvoriť 5276 hektárov, tretí stupeň bude platiť na 19.182 hektároch a druhý stupeň bude mať výmeru 55 hektárov. „K zvýšeniu stupňa ochrany prostredníctvom zonácie dochádza výlučne na štátnych pozemkoch. Nie sú tam pozemky súkromné alebo mestské, čiže subjektov, ktoré nesúhlasili so zonáciou,” poznamenal minister životného prostredia Milan Chrenko.
Takmer polovica územia bude s najprísnejšou ochranou
V NP Veľká Fatra sa podľa Chrenka nachádza vyše 500 jaskýň, 180 chránených rastlín a 220 druhov vtáctva. Ochrániť sa majú kyslomilné bukové lesy, horské jelšové lužné lesy, kosodrevina, lipovo-javorové sutinové lesy či rôzne porasty. Z rastlín chce rezort chrániť napríklad zvonovec ľaliolistý, kyjanôčku zelenú, napúchavec plstnatý, dutohlávku a črievičník papučkový. V prípade živočíchov sa má vyhlásením zonácie ochrániť modráčik čiernoškvrnný, bystruška potočná, šidielko ozdobné, niekoľko druhov vtákov a netopierov a medveď, vlk, rys a vydra.
Necelá polovica územia národného parku je podľa envirorezortu navrhnutá do zóny, v ktorej sa bude uplatňovať prírode blízky spôsob obhospodarovania v lesoch. Na lúkach a pasienkoch sa bude preferovať bežné obhospodarovanie s uplatňovaním tradičných spôsobov. Na území národného parku sa tiež počíta s poľovníctvom. Zakázané však bude vnadenie a prikrmovanie raticovej zveri jadrovým a dužinatým krmivom, poukázalo ministerstvo. Rovnako zostáva zachovaný zber lesných plodov pre vlastnú potrebu.
„Zonácia, kde nastavujeme jasné pravidlá toho, čo, kde a ako sa môže, je alfou a omegou rozvoja tohto regiónu a pomôže aj lokálnej ekonomike a ľuďom, ktorí v tejto oblasti žijú,” poznamenal Chrenko.
Názory politikov sa rôznia
Premiér Ľudovít Ódor povedal, že schválenie zonácie je finalizácia dvojročnej snahy. „Podobne ako v minulosti boli rokovania náročné, ale podarilo sa nájsť nejaký pomerne rozumný konsenzus,“ zhodnotil. Podľa neho sú tam benevolentné prechodné obdobia na niektoré citlivejšie otázky.
Strana Smer-SD vyzvala tento týždeň vládu odborníkov, aby ponechala schvaľovanie zonácie Veľkej Fatry na nový vládny kabinet. „Pred schválením neakceptovali zásadné pripomienky ministerstva pôdohospodárstva, Združenia miest a obcí Slovenska a ďalšej odbornej verejnosti. Vláda prezidentky Zuzany Čaputovej zmietla zo stola výzvu strany Smer, ktorá zvíťazila vo voľbách,” uviedol tlačový odbor Smeru-SD.
Hnutie Progresívne Slovensko, naopak, vládu podporilo vo vyhlásení. Zonácia bola podľa iniciatívy My sme les riadne prerokovaná, a preto nebol dôvod na odkladanie jej schválenia. Tvrdí, že zonácia bude jedným zo zásadných dokumentov, ktoré zabezpečia predvídateľný rozvoj a lepšiu ochranu prírody tohto národného parku.
ZMOS: Zonácia bola schválená aj napriek rozporom
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že zonácia NP Veľká Fatra bola schválená aj napriek pretrvávajúcim rozporom. ZMOS žiadalo odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov. Združenie žiada vo svojom stanovisku (9. 10.) zastavenie celého procesu, pretože neboli predložené “relevantné a skutočné sociálne a ekonomické dôsledky na zainteresované subjekty, mestá a obce”.
„Celý proces zonácie bol tendenčný a jediným parametrom bola rýchlosť, ktorú nastavil Plán obnovy a odolnosti, a nie skutočná potreba územia. ZMOS chce chrániť prírodu, ale nech aj štát chráni občanov, aby mali dostupné kvalitné verejné služby poskytované prostredníctvom miest a obcí. Mestám a obciam majú byť priamo kompenzované výpadky na príjmoch v rozpočtoch obcí, ktoré pre niektoré obce v súčasnej ekonomickej situácii nie sú zanedbateľné,” skonštatoval Jozef Božik, predseda ZMOS.
Výšku týchto výpadkov má podľa ZMOS vyčísliť štát a kompenzovať ju tak, ako v prípade štátnych pozemkov a pozemkov neštátnych vlastníkov. ZMOS avizuje, že požiadavky budú pretrvávať aj pri plánovanej zonácii ďalších štyroch národných parkov.
Združenie tvrdí, že materiál zonácie obsahuje neobjektívne vyhodnotenie vplyvov na rozpočet obcí, ktoré predkladateľ vyhodnotil ako nulové s doplnením, že nariadenie bude mať vplyv len na zníženie príjmu z dane z nehnuteľností jedinej obce, a to Belá – Dulice. ZMOS pripomína, že zonácia sa týka piatich miest a 28 obcí.
Vykrytie navrhovaných výpadkov daňových príjmov a iných príjmov spôsobených zonáciou prírastkom zamestnanosti v oblasti poskytovania služieb návštevníkom národných parkov prostredníctvom tzv. mäkkého turizmu považuje ZMOS za bezvýznamné z hľadiska kompenzácie výpadku príjmov samospráv, pretože tzv. mäkký turizmus negeneruje zisk.
Neštátni vlastníci lesov pripravujú podanie na ÚS SR
Turčianske regionálne združenie vlastníkov lesov (TRZVL) pripravuje v spolupráci s Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska návrh podania na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti so schválením zonácie NP Veľká Fatra. TASR o tom informoval (5. 10.) Ladislav Rosival, predseda TRZVL
ÚS by mal podľa neho posúdiť, či sú nariadenie vlády o zonácii NP Veľká Fatra a aj niektoré ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny v súlade s ústavne garantovanou ochranou súkromného majetku. „S veľkým prekvapením a sklamaním sme zaregistrovali, že dočasne poverená vláda SR schválila nariadenie vlády SR, ktorým sa vyhlasuje NP Veľká Fatra, jeho zóny a ochranné pásmo,” uviedol.
Zdôraznil, že nariadenie vláda schválila napriek zásadným námietkam neštátnych vlastníkov pozemkov na území NP Veľká Fatra, pričom približne 50 percent jeho rozlohy je vo vlastníctve neštátnych subjektov.
„Fakticky neprebehla žiadna diskusia medzi vyhlasovateľom a vlastníkmi a drvivá väčšina oprávnených námietok bola bez diskusie zamietnutá. Schválená zonácia, v protiklade s medializovanými vyhláseniami, zásadným spôsobom obmedzuje a ohrozuje oprávnené ústavné práva vlastníkov,” skonštatoval Rosival.
Zdroj: Teraz.sk
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
